Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Západní ministri zmarili fotenie na samite G20 pre Lavrova

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G20 sa pred piatkovým zasadnutím v americkej Atlante spoločne neodfotili. Dôvodom bol ostrý nesúhlas európskych diplomatov, ku ktorým sa pridali aj zástupcovia Kanady a Austrálie, s prítomnosťou ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Podľa zdrojov z diplomatických kruhov odmietla spoločné pózovanie s predstaviteľom Kremľa približne tretina zúčastnených delegácií.

Americké ministerstvo zahraničných vecí následne oficiálne fotenie z programu stiahlo, aby zabránilo verejným roztržkám a odkloneniu pozornosti od samotných rokovaní.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pred novinármi zdôraznil, že za súčasných okolností neprichádza spoločná fotografia s ruským partnerom do úvahy, keďže vo vzťahoch s Ruskom neexistuje normálnosť. Hoci sa pôvodne uvažovalo o dvoch oddelených záberoch, návrh neprešiel.

Európski členovia G20 dlhodobo podporujú Ukrajinu a odmietajú nedávne ústupky administratívy Donalda Trumpa voči Moskve vrátane uvoľňovania sankcií a nákupov nafty.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kanada sa chce pripojiť k 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu

Európska únia a Kanada sa v piatok dohodli, že na samite v roku 2027 definujú, čo by pre Kanadu znamenalo „ešte užšie pridruženie, ktoré nie je plným členstvom v Európskej únii“. Deklarovali to zástupcovia v spoločnom piatkovom vyhlásení.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok vyhlásila, že EÚ a Kanada naďalej skúmajú možnosť, že by sa Kanada stala prvým „pridruženým členom“, čo je pojem, ktorý medzi členskými krajinami vyvoláva také rozpory, že sa v záverečnom vyhlásení neobjavil.

Kanadský premiér Mark Carney uviedol, že EÚ a Kanada vytvárajú „Alianciu pre budúcnosť“, ktorá sa zameria na odolnosť v oblastiach umelej inteligencie, energetiky, kritických nerastov či kvantovej energie.

„Pracujeme na čo najhlbšom partnerstve, a to ešte pred pristúpením,“ povedal s dôvetkom, že výsledkom by bolo, že „Kanada sa stane prvým pridruženým členom Európskej únie“.

Pojem pridruženého člena, s ktorým Nemecko a niekoľko ďalších krajín EÚ nesúhlasí, nemá žiadny právny význam.

V prípade Ukrajiny sa chce Ottawa podieľať na pôžičke vo výške 90 miliárd eur, ktorú EÚ schválila v apríli tohto roka. Kanada a EÚ zároveň potvrdili neochvejnú podporu Kyjevu a zhodli sa, že sa budú naďalej snažiť o dosiahnutie „spravodlivého a trvalého mieru“.

(reuters, tasr, max, luc)

Minúta  |  

Pikeová hovorí po neúspešnej poprave o krutých bolestiach

Američanka Christa Pikeová, ktorá 30. septembra prežila pokus o popravu dvomi dávkami pentobarbitalu v americkom štáte Tennessee, vo svojom prvom verejnom vyhlásení opísala neustále fyzické i duševné utrpenie. Päťdesiatročná odsúdená, ktorá čelí trestu smrti za brutálnu vraždu spolužiačky z roku 1995, obvinila väzenské orgány z nekompetentnosti. Píše agentúra AP.

Zlyhanie procedúry jej podľa obhajcov spôsobilo popáleniny, pľuzgiere a ťažkosti s rečou. Experti predpokladajú, že v dôsledku chyby pri zavádzaní intravenóznej infúzie sa látka hromadila v okolitom tkanive namiesto krvného obehu.

Incident vyvolal vážnu inštitucionálnu krízu, po ktorej rezignoval riaditeľ štátnej väznice a guvernér Bill Lee pozastavil ďalšie plánované popravy a nariadil nezávislé vyšetrovanie. Pikeovej právny tím pritom nalieha na zníženie trestu na doživotie.

Odsúdenú po prebudení z bezvedomia a odpojení od pľúcnej ventilácie previezli späť do cely väzenského rehabilitačného centra.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina obnovila útoky na ruské rafinérie

Ukrajina v piatok po približne dvojtýždňovej prestávke obnovila útoky na ruské ropné rafinérie napriek tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Drony zasiahli rafinériu v Novokujbyševsku v Samarskej oblasti. Ukrajinský výrobca Fire Point tvrdí, že jeho stroje zasiahli zariadenie na spracovanie nafty.

Washington naliehal na Kyjev, aby útoky pozastavil pre rast cien pohonných hmôt pred novembrovými voľbami do Kongresu. Podľa denníka Wall Street Journal dostali ukrajinské jednotky v polovici októbra pokyn dokončiť prebiehajúce misie, no ďalšie útoky odložiť. Prezident Volodymyr Zelenskyj poprel vydanie formálneho zákazu.

Na rokovaní v Osle 20. októbra Trumpov zať Jared Kushner požadoval tridsaťdňové pozastavenie útokov. Zelenskyj namiesto toho navrhol vzájomné zastavenie úderov na energetickú infraštruktúru. Rusko však pokračovalo v bombardovaní ukrajinských elektrární a obytných oblastí.

Situáciu komplikovali aj obmedzenia satelitnej služby Starlink, ktoré narušili ukrajinské dronové operácie. Trump podľa amerických predstaviteľov požiadal Elona Muska o ich zrušenie. Washington popiera, že by obnovenie pripojenia podmienil zastavením útokov na rafinérie.

Piatkový zásah prišiel štyri dni pred americkými voľbami do Kongresu.

(red)

Minúta  |  

Slováci o pomoc po zrážke vlakov v Španielsku nežiadali

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí nemá informácie o tom, že by medzi obeťami či zranenými po stredajšej zrážke dvoch vysokorýchlostných vlakov v strednom Španielsku boli občania Slovenskej republiky. Diplomacia v piatok potvrdila, že situáciu v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha podrobne monitoruje a v prípade potreby je pripravená poskytnúť okamžitú konzulárnu pomoc.

Veľvyslanectvo Slovenska v Madride ani medzinárodné operačné krízové centrum zatiaľ nezaznamenali žiadne žiadosti o pomoc od slovenských občanov.

Tragická nehoda sa stala na trati Madrid – Sevilla neďaleko obce Urda v provincii Toledo, kde sa zrazili a následne vykoľajili súpravy štátneho dopravcu Renfe a súkromnej spoločnosti Iryo, ktoré prevážali viac ako 540 cestujúcich. Katastrofa si podľa aktuálnych údajov vyžiadala najmenej 69 obetí na životoch, pričom medzi potvrdenými mŕtvymi je aj jeden český občan.

Proces formálnej identifikácie tiel však zostáva pre rozsah devastačných škôd naďalej komplikovaný a pomalý.

(tasr, max)

Minúta  |  

Exposlaneca Fideszu posiela súd pre korupciu za mreže

Budapeštiansky metropolitný súd podľa telex.hu odsúdil v piatok bývalého poslanca strany Fidesz Istvána Boldoga na päť rokov odňatia slobody za spolupáchateľstvo pri prijímaní úplatkov a dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Súd zároveň nariadil konfiškáciu jeho majetku v hodnote 6,6 milióna forintov (zhruba 17 800 eur), päťročný zákaz výkonu verejných funkcií, peňažný trest a prepustenie umožnil najskôr po odpykaní dvoch tretín trestu.

Rovnaký päťročný trest uložil súd aj jeho niekdajšej spolupracovníčke a bývalej miestnej političke Petre Fehérovej, pričom ďalší manažér dostal trojročný trest. S trestom skončilo aj niekoľko ďalších osôb.

Pri ukladaní zákonného minima súd zohľadnil päťročné trvanie procesu i bezúhonnosť aktérov, hoci zdôraznil potrebu prevencie pri narastajúcej korupcii. Prokuratúra, ktorá pre Boldoga žiadala šesťročný trest a prísnejšiu právnu kvalifikáciu, sa okamžite odvolala.

Odvolanie podal aj Boldog požadujúci oslobodenie a zrušenie väzobného stíhania, ktorému súd vyhovel nariadením trestného dohľadu. Rozsudok tak nie je právoplatný.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.