Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán tvrdí, že v Hormuzskom prielive horeli tri tankery

Tri ropné tankery zachvátil požiar a následne explodovali pri pokuse využiť údajne nepovolené trasy v Hormuzskom prielive. V piatok to podľa iránskych štátnych médií oznámilo námorníctvo iránskych Revolučných gárd. Agentúra Reuters nedokázala tvrdenie nezávisle overiť.

Podľa vyhlásenia gárd jeden z tankerov, ktorý prevážal dva milióny barelov ropy, narazil na mínu.

Britská agentúra pre námorné obchodné operácie (UKMTO) samostatne informovala, že dostala hlásenie o zásahu plavidla neznámym projektilom do ľavého boku približne 74 kilometrov južne od iránskeho ostrova Lavan. Zásah spôsobil požiar. Posádka je podľa hlásenia v bezpečí a neboli zaznamenané následky pre životné prostredie.

Bezprostredne nebolo jasné, či išlo o niektorý z troch tankerov spomínaných Revolučnými gardami.

Iránske štátne médiá oznámili aj zostrelenie a získanie amerického dronu nad ostrovom Kešm. Americká armáda bezprostredne nereagovala a Reuters správu nedokázala nezávisle overiť.

Irán navyše tvrdil, že vo východnej časti prielivu zničil americké bezposádkové plavidlo. Centrálne velenie amerických ozbrojených síl (CENTCOM) to odmietlo. Podľa jeho vyhlásenia na sieti X sú všetky americké bezposádkové hladinové plavidlá na Blízkom východe evidované vrátane eskadry námorných dronov hliadkujúcich v Hormuzskom prielive.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Poliaci pristihli Rusa pri fotení tratí, obvinili ho zo špionáže

Okresný súd v poľskej Świdnici poslal na tri mesiace do vyšetrovacej väzby 55-ročného ruského občana podozrivého z činnosti pre cudziu spravodajskú službu. Muža zadržala policajná hliadka pri zabezpečovaní futbalového zápasu, keď si všimla podozrivé manévre jeho vozidla pri nestráženom železničnom priecestí a viadukte.

Ako informuje agentúra PAP, polícia muža prichytila s profesionálnou technikou priamo pri fotografovaní prechádzajúcich vlakov a železničnej siete. Cudzinec pricestoval do Poľska údajne za prácou.

Následná analýza zaistených pamäťových médií, ktorú vykonal Ústredný úrad pre boj proti kybernetickej kriminalite z Vroclavu, odhalila státisíce záberov dokumentujúcich kľúčovú komunikačnú, železničnú a priemyselnú infraštruktúru nielen v Poľsku, ale aj v ďalších krajinách. Vyšetrovatelia mužovi zhabali notebooky, externé disky, telefóny i viacero dokladov totožnosti.

Okresná prokuratúra vo Świdnici ho obvinila zo špionáže proti Poľskej republike s úmyslom odovzdať zhromaždené materiály zahraničnej rozviedke. Za tento trestný čin mu hrozí minimálne päťročný trest odňatia slobody.

(max)

Minúta  |  

Politico: Trump žiada Litvu o otvorenie prístavu pre bieloruskú potaš

Administratíva Donalda Trumpa vyvíja nátlak na Litvu, aby sprístupnila baltský prístav Klaipeda na tranzit bieloruskej potaše napriek platným európskym sankciám voči režimu Alexandra Lukašenka.

Cieľom Washingtonu je podľa Politica znížiť závislosť amerických farmárov od Kanady, odkiaľ USA dovážajú približne 80 percent tejto kľúčovej suroviny na výrobu hnojív. Augustový krach vzájomných rokovaní totiž vyústil do colných odvetných opatrení.

Bielorusko ovláda pätinu svetového trhu a Trump avizoval prípravu rozsiahlej dohody s Minskom na nákup lacnejšej potaše.

Osobitný vyslanec USA John Coale podľa európskych diplomatov zintenzívnil rokovania s predstaviteľmi Litvy aj susedného Lotyšska s požiadavkou na uvoľnenie prístavných blokád. Litva, ktorá začiatkom roka prevezme rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, by teoreticky mohla vo februári vetovať predĺženie každoročných sankcií, no ako verný spojenec Kyjeva takýto krok rázne odmieta.

Zástupcovia východoeurópskych štátov varujú, že zmierňovanie embarga by posilnilo nielen Lukašenka, ale aj Kremeľ vo vojne proti Ukrajine.

(max)

Minúta  |  

Washington odobril predaj 500 rakiet Patriot pre Ukrajinu

Ministerstvo zahraničných vecí USA v piatok schválilo predaj 500 kusov pokročilých rakiet PAC-3 pre systém protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine v odhadovanej hodnote 2,1 miliardy dolárov. Hlavným dodávateľom zákazky je americký zbrojársky koncern Lockheed Martin.

Financovanie transakcie zabezpečia medzinárodné príspevky od Kanady, Nemecka a Nórska cez americký program JUMPSTART spolu s národnými prostriedkami Kyjeva čerpanými z úverového nástroja Európskej únie na podporu Ukrajiny.

Na rozhodnutie naliehavo vyzýval aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, a to pre stupňujúce sa raktové a dronové útoky Ruska na energetickú i civilnú infraštruktúru a potrebu posilnenia ochrany vzdušného priestoru pred zimou.

Zásoby USA sa pritom zmenšujú, keďže Američania muníciu spotrebúvajú aj pri vlastných operáciách v Iráne. Pentagón preto tlačí na zrýchlenie dodávok, pričom armáda v júli udelila firme Lockheed Martin zákazku v hodnote 58,6 miliardy dolárov.

Zbrojovka plánuje strojnásobiť výrobu variantu MSE do konca roka 2030, dosiahnuť ročnú kapacitu dvetisíc rakiet a rozšíriť personál vo výrobnom závode v arkansaskom Camdene na 1 850 pracovníkov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pochody proti dražobe a zbrojeniu zachvátili celé Taliansko

Desaťtisíce študentov a robotníkov vyšli v piatok do ulíc viac ako 40 talianskych miest v rámci 24-hodinového generálneho štrajku, ktorý vyhlásil odborový zväz Unione Sindacale di Base. Demonštranti požadujú zvýšenie miezd, posilnenie verejných služieb, riešenie prudkého rastu životných nákladov a vyjadrili odpor voči navyšovaniu vojenských výdavkov.

Zhromaždenia boli prevažne pokojné, no v Turíne musela polícia použiť vodné delo na rozohnanie radikálnejších skupín približujúcich sa k budove prefektúry. V Ríme demonštranti ohlásili víkendové stanovanie pri Koloseu a zapálili niekoľko kontajnerov.

V Miláne pochod zablokoval mestský okruh a skončil pred technickou univerzitou. V Janove približne 15-tisíc pracovníkov prístavu a študentov obsadilo prístav, kde protestovali proti využívaniu námornej infraštruktúry na transporty zbraní a pripomenuli obete námorníkov vo vojnových konfliktoch od Čierneho mora po Perzský záliv.

Talianske demonštrácie sú súčasťou širšej vlny sociálnych nepokojov, ktorá v dôsledku zdražovania zasiahla aj Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Albánsko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Polícia obkľúčila poľský ústavný súd, Nawrocki zrušil cestu do Afriky

Poľský prezident Karol Nawrocki v piatok náhle prerušil zahraničnú pracovnú cestu a otočil vládne lietadlo smerujúce do Senegalu po eskalácii napätia okolo kľúčovej justičnej inštitúcie vo Varšave. Hlava štátu zdôraznila, že v takomto kritickom momente musí byť prezident prítomný v Poľsku.

Bezprostredným dôvodom jeho okamžitého návratu bol vstup príslušníkov polície do priestorov poľského ústavného súdu, ako aj oznámenie o suspendovaní predsedu tohto súdu Bogdana Święczkowského.

Polícia odôvodnila zásah a prítomnosť policajtov v budove vyostrenými incidentmi pred súdom, kde demonštranti hádzali na zasahujúce hliadky nebezpečné predmety.

Krok nadväzuje na dlhotrvajúci politicko-právny konflikt, ktorý činnosť súdu paralyzoval. Nawrocki začiatkom roka odmietol prijať prísahu troch zo šiestich sudcov nominovaných novým parlamentom. Święczkowski vzápätí zablokoval riadne prevzatie funkcií sudcom zvoleným súčasnou parlamentnou väčšinou, čo inštitúciu uvrhlo do hlbokého inštitucionálneho patu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.