Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj avizoval dôležité rokovania v Turecku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že ho v Turecku čakajú „dôležité“ rokovania v rámci diplomatického úsilia o ukončenie vojny s Ruskom. V pravidelnom večernom videopríhovore naznačil, že súvisia s očakávaným novembrovým obnovením rozhovorov o riešení konfliktu.

„V Turecku sa uskutočnia dôležité rokovania. Pracujeme aj na tom, aby sme využili všetky dostupné diplomatické príležitosti,“ povedal Zelenskyj. Vyjadril očakávanie, že v novembri sa podarí pokročiť k rokovacím formátom, o ktorých sa už dlho diskutuje.

Šéf komunikačného úradu tureckého prezidenta Burhanettin Duran na sieti X potvrdil, že Zelenskyj sa v sobotu v Istanbule stretne s Recepom Tayyipom Erdoğanom.

Zelenskyj už tento týždeň uviedol, že dúfa v trojstranné stretnutie vyjednávačov Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov v Abú Zabí medzi 6. a 10. novembrom. Kyjev podľa neho požaduje, aby sa na rozhovoroch o ukončení vojny podieľala aj Európa.

Turecko opakovane ponúklo pomoc pri sprostredkovaní rokovaní. Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 sa na jeho území uskutočnilo viacero stretnutí ukrajinských a ruských predstaviteľov.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Viedeň zavádza prísny ročný strop na zlúčenie rodín migrantov

Rakúska vláda pokračuje v tvrdom kurze a prostredníctvom dvoch nových nariadení ministerstva vnútra stanovila ročný strop na zlúčenie rodín na iba 314 osôb na roky 2026 aj 2027. Pred dvomi rokmi pritom krajina prijala 9 254 rodinných príslušníkov a len v roku 2023 evidovala viac než 14-tisíc žiadostí.

Nový limit podľa webu Krone nadväzuje na vypršané azylové moratórium z jari 2025 a nezahŕňa 60 tohtoročných výnimiek v prípadoch mimoriadnej núdze. Rezort vnútra určil kvótu na základe vyhodnotenia absorpčných kapacít trhu práce, sociálnych služieb a najmä vzdelávacieho sektora.

Masívny prílev z minulých rokov zasiahol predovšetkým Viedeň, kde v aktuálnom školskom roku potrebuje osobitnú jazykovú podporu v prvých ročníkoch základných škôl až 44,6 percenta detí.

Minister vnútra Gerhard Karner označil nízku kvótu za nevyhnutnú ochranu infraštruktúry pred kolapsom a prevenciu kriminality mládeže. Dohodu podporili aj koaliční partneri.

(max)

Minúta  |  

Irán tvrdí, že v Hormuzskom prielive horeli tri tankery

Tri ropné tankery zachvátil požiar a následne explodovali pri pokuse využiť údajne nepovolené trasy v Hormuzskom prielive. V piatok to podľa iránskych štátnych médií oznámilo námorníctvo iránskych Revolučných gárd. Agentúra Reuters nedokázala tvrdenie nezávisle overiť.

Podľa vyhlásenia gárd jeden z tankerov, ktorý prevážal dva milióny barelov ropy, narazil na mínu.

Britská agentúra pre námorné obchodné operácie (UKMTO) samostatne informovala, že dostala hlásenie o zásahu plavidla neznámym projektilom do ľavého boku približne 74 kilometrov južne od iránskeho ostrova Lavan. Zásah spôsobil požiar. Posádka je podľa hlásenia v bezpečí a neboli zaznamenané následky pre životné prostredie.

Bezprostredne nebolo jasné, či išlo o niektorý z troch tankerov spomínaných Revolučnými gardami.

Iránske štátne médiá oznámili aj zostrelenie a získanie amerického dronu nad ostrovom Kešm. Americká armáda bezprostredne nereagovala a Reuters správu nedokázala nezávisle overiť.

Irán navyše tvrdil, že vo východnej časti prielivu zničil americké bezposádkové plavidlo. Centrálne velenie amerických ozbrojených síl (CENTCOM) to odmietlo. Podľa jeho vyhlásenia na sieti X sú všetky americké bezposádkové hladinové plavidlá na Blízkom východe evidované vrátane eskadry námorných dronov hliadkujúcich v Hormuzskom prielive.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Poliaci pristihli Rusa pri fotení tratí, obvinili ho zo špionáže

Okresný súd v poľskej Świdnici poslal na tri mesiace do vyšetrovacej väzby 55-ročného ruského občana podozrivého z činnosti pre cudziu spravodajskú službu. Muža zadržala policajná hliadka pri zabezpečovaní futbalového zápasu, keď si všimla podozrivé manévre jeho vozidla pri nestráženom železničnom priecestí a viadukte.

Ako informuje agentúra PAP, polícia muža prichytila s profesionálnou technikou priamo pri fotografovaní prechádzajúcich vlakov a železničnej siete. Cudzinec pricestoval do Poľska údajne za prácou.

Následná analýza zaistených pamäťových médií, ktorú vykonal Ústredný úrad pre boj proti kybernetickej kriminalite z Vroclavu, odhalila státisíce záberov dokumentujúcich kľúčovú komunikačnú, železničnú a priemyselnú infraštruktúru nielen v Poľsku, ale aj v ďalších krajinách. Vyšetrovatelia mužovi zhabali notebooky, externé disky, telefóny i viacero dokladov totožnosti.

Okresná prokuratúra vo Świdnici ho obvinila zo špionáže proti Poľskej republike s úmyslom odovzdať zhromaždené materiály zahraničnej rozviedke. Za tento trestný čin mu hrozí minimálne päťročný trest odňatia slobody.

(max)

Minúta  |  

Politico: Trump žiada Litvu o otvorenie prístavu pre bieloruskú potaš

Administratíva Donalda Trumpa vyvíja nátlak na Litvu, aby sprístupnila baltský prístav Klaipeda na tranzit bieloruskej potaše napriek platným európskym sankciám voči režimu Alexandra Lukašenka.

Cieľom Washingtonu je podľa Politica znížiť závislosť amerických farmárov od Kanady, odkiaľ USA dovážajú približne 80 percent tejto kľúčovej suroviny na výrobu hnojív. Augustový krach vzájomných rokovaní totiž vyústil do colných odvetných opatrení.

Bielorusko ovláda pätinu svetového trhu a Trump avizoval prípravu rozsiahlej dohody s Minskom na nákup lacnejšej potaše.

Osobitný vyslanec USA John Coale podľa európskych diplomatov zintenzívnil rokovania s predstaviteľmi Litvy aj susedného Lotyšska s požiadavkou na uvoľnenie prístavných blokád. Litva, ktorá začiatkom roka prevezme rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, by teoreticky mohla vo februári vetovať predĺženie každoročných sankcií, no ako verný spojenec Kyjeva takýto krok rázne odmieta.

Zástupcovia východoeurópskych štátov varujú, že zmierňovanie embarga by posilnilo nielen Lukašenka, ale aj Kremeľ vo vojne proti Ukrajine.

(max)

Minúta  |  

Washington odobril predaj 500 rakiet Patriot pre Ukrajinu

Ministerstvo zahraničných vecí USA v piatok schválilo predaj 500 kusov pokročilých rakiet PAC-3 pre systém protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine v odhadovanej hodnote 2,1 miliardy dolárov. Hlavným dodávateľom zákazky je americký zbrojársky koncern Lockheed Martin.

Financovanie transakcie zabezpečia medzinárodné príspevky od Kanady, Nemecka a Nórska cez americký program JUMPSTART spolu s národnými prostriedkami Kyjeva čerpanými z úverového nástroja Európskej únie na podporu Ukrajiny.

Na rozhodnutie naliehavo vyzýval aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, a to pre stupňujúce sa raketové a dronové útoky Ruska na energetickú i civilnú infraštruktúru a potrebu posilnenia ochrany vzdušného priestoru pred zimou.

Zásoby USA sa pritom zmenšujú, keďže Američania muníciu spotrebúvajú aj pri vlastných operáciách v Iráne. Pentagón preto tlačí na zrýchlenie dodávok, pričom armáda v júli udelila firme Lockheed Martin zákazku v hodnote 58,6 miliardy dolárov.

Zbrojovka plánuje strojnásobiť výrobu variantu MSE do konca roka 2030, dosiahnuť ročnú kapacitu dvetisíc rakiet a rozšíriť personál vo výrobnom závode v arkansaskom Camdene na 1 850 pracovníkov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.