Preskočiť na obsah
  |  

Saudská Arábia tvrdí, že zostrelila dron na východe krajiny

Koalícia pod vedením Saudskej Arábie bojujúca v Jemene v sobotu skoro ráno oznámila, že zachytila a zničila bezpilotné lietadlo nad východnou oblasťou Saudskej Arábie, ktorá je bohatá na ropu. Útoky jemenskej skupiny Hútiov, spriaznených s Iránom, pokračujú.

Cezhraničné boje medzi koalíciou pod vedením Saudskej Arábie, ktorá podporuje medzinárodne uznávanú jemenskú vládu, a Hútiov ovládajúich hlavné mesto Saná, sa zintenzívnili, čím sa v konflikte otvoril ďalší front.

Východná oblasť, ktorá je hospodárskym motorom Saudskej Arábie, bola v uplynulých týždňoch terčom viacerých útokov zo strany Hútiov. Nachádza sa tu väčšina ropných a plynových zásob kráľovstva. Sídli tu aj centrála ropného gigantu Saudi Aramco, ktorá utrpela rozsiahle škody pri útoku začiatkom októbra.

Koalícia tiež uviedla, že neskôr zachytila a zničila dron, ktorý Hútiovia vypustili smerom na južnú oblasť. Rovnako zachytila a zničila dron vypustený jemenskými Hútiami nad saudskou oblasťou Medina, avšak táto skupina spriaznená s Iránom akýkoľvek piatkový útok poprela.

V Medine sa pritom nachádza jedno z najposvätnejších miest islamu, ktoré každoročne navštevujú milióny moslimských pútnikov.

Hútiovia opakovane popierajú, že by sa zameriavali na Mekku a Medinu, dve najposvätnejšie mestá islamu, a odmietajú saudské obvinenia, že by na tieto mestá vypustili bezpilotné lietadlá.

(reuters)

  |  

Sikorski vyzýva na rýchle prímerie v Čiernom mori

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vyzýva na rýchle prímerie v Čiernom mori, ktoré by umožnilo bezpečný prechod dodávok obilia z Ukrajiny aj z Ruska. Uviedol, že Moskva musí ukončiť svoju vojnu proti Ukrajine, než jej bude povolené obnoviť predaj energie do Európy.

„Vyjadril som sa za to, aby sa niečo urobilo čo najskôr, pretože ľudia na globálnom juhu toto obilie potrebujú,“ zdôraznil Sikorski novinárom počas dvojdňového stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov G20 v Atlante.

Sikorski ozrejmil, že Ukrajina musí byť zahrnutá do akéhokoľvek úsilia o ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu. Európa má podľa jeho slov v tejto otázke tiež „tromfy“ a mala by sa do toho zapojiť.

Spojené štáty, ktoré tento rok zastávajú rotujúce predsedníctvo v G20, navrhli, aby sa Poľsko stalo riadnym členom, podobne ako Nemecko alebo Francúzsko.

Sikorski poznamenal, že tento návrh víta a diskutoval o ňom s viacerými členskými krajinami G20 na bilaterálnych stretnutiach v Atlante.

Západní predstavitelia však tvrdia, že vzhľadom na odpor Ruska a požiadavku skupiny G20 na konsenzuálne rozhodnutia by prijatie Poľska za riadneho člena mohlo trvať roky.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že pozvanie Poľska na zasadnutia G20 je kontraproduktívne a porušuje diplomatickú prax hľadania konsenzu na takýchto stretnutiach, uvádzajú ruské tlačové agentúry.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zasa vo svojom prejave prízvukoval, že Poľsko si zaslúži stať sa riadnym členom.

„Prezident (Donald) Trump verí, že ich hospodársky úspech a rastúci globálny vplyv sú presne tým, čo G20 potrebuje na riešenie hlavných hospodárskych výziev, ktorým všetci čelíme,“ doplnil Rubio.

(reuters)

  |  

Bukele prenáša svoj boj proti gangom na Haiti

Salvádor takmer dokončil vyslanie približne 2-tisíc vojakov na Haiti. Prezident Nayib Bukele ubezpečil Haiťanov, že táto operácia nie je namierená proti obyvateľstvu a nejde ani o inváziu.

Vojakov vyslal do tejto karibskej krajiny po tom, ako začiatkom októbra jeden z mnohých haitských gangov zajal štyroch salvádorských leteckých technikov. Tí v rámci medzinárodnej bezpečnostnej misie pomáhali pri zdravotných evakuáciách. Ich osud naďalej nie je známy.

Bukeleho vojaci majú na Haiti jediný cieľ: priviesť všetkých štyroch rukojemníkov domov nezranených. Dodal, že únoscovia by nemali jeho slová považovať za „prázdne hrozby“.

„S gangmi v Salvádore sme už skoncovali a skoncujeme aj s vami,“ napísal prezident Salvádoru. Sľúbil, že ak budú rukojemníci prepustení bez ujmy na zdraví, situácia sa vráti do stavu, aký bol pred únosom.

„Rozhodnutie je vo vašich rukách,“ uzavrel svoje vyhlásenie.

Americký spravodajský portál Axios informoval, že Bukeleho plán schválil americký prezident Donald Trump, ktorý mu povedal: „Urob, čo musíš urobiť“. Trumpov záujem o Haiti čiastočne súvisí s migráciou do USA a už skôr vyjadril želanie vrátiť haitských deportovaných do ich domovskej krajiny.

Haiti už dlho zápasí s nekontrolovateľným násilím gangov, chudobou a politickou nestabilitou. Súčasná kríza sa však prehĺbila po zavraždení haitského prezidenta Jovenela Moisea, ktorého v roku 2021 zastrelili ozbrojenci v jeho rezidencii. Odvtedy násilie eskalovalo do takej miery, že paralyzovalo hlavné mesto krajiny.

Podľa zoznamov údajov OSN bolo od Moiseho zavraždenia pred piatimi rokmi zabitých približne 22-tisíc ľudí v dôsledku násilia spojeného s haitskými gangmi.

(statement)

  |  

Sudca nalieha na Trumpa, aby pri BBC predložil dokumenty

Donald Trump žiada od BBC 10 miliárd dolárov, jeho právnici však doteraz predložili len málo dôkazov požadovaných v tejto veci. Podľa denníka The Times odovzdali iba 20 dokumentov, z ktorých väčšina bola už verejne dostupná alebo sa nachádzala v držbe tejto televíznej stanice.

Americká sudkyňa Enjolique Lettová dala prezidentovi lehotu do 23. novembra na predloženie chýbajúcich záznamov, ktoré požaduje BBC. Jeho právnici musia tiež do 5. novembra predložiť zoznam, v ktorom uvedú všetky dokumenty zadržané z dôvodu právneho privilégia.

Sudkyňa upozornila, že nesplnenie príkazu by mohlo mať za následok sankcie, vrátane zamietnutia žaloby. Právnici BBC tvrdia, že Trump súhlasil s poskytnutím určitých záznamov, ale nedodal ich, čím brzdí prípravy vysielacej spoločnosti na obhajobu.

Prezident čelí aj samostatnému príkazu, aby odpovedal na otázky pod prísahou po tom, čo zrušil predchádzajúcu výpoveď.

Spor začal epizódou relácie Panorama, dlhoročného investigatívneho programu BBC, ktorá bola odvysielaná krátko pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2024. Zaoberala sa udalosťami z 6. januára 2021, keď stúpenci Trumpa vtrhli do Kapitolu v čase, keď sa Kongres chystal potvrdiť volebné víťazstvo Joea Bidena.

Dokument obsahoval zavádzajúci strih Trumpovho prejavu z toho dňa. Producenti spojili výroky, ktoré odzneli s takmer hodinovým odstupom, a umiestnili jeho výzvu na pochod smerom ku Kapitolu vedľa jeho pokynu „bojovať ako o život“, čím u divákov vyvolali dojem jedného súvislého apelu. Relácia tiež vynechala jeho výzvu k pokojným protestom.

BBC následne uznala, že tento strih bol zavádzajúci. Jej predseda Samir Shah sa ospravedlnil, zatiaľ čo generálny riaditeľ Tim Davie a šéf spravodajského oddelenia televízie v dôsledku tejto kontroverzie podali demisiu. Trump však nebol spokojný.

V decembri 2025 podal na televíziu žalobu za ohováranie a údajné porušenie floridského zákona proti klamlivým obchodným praktikám, pričom za každú žalovanú položku požadoval náhradu škody vo výške najmenej päť miliárd dolárov.

(statement)

  |  

Meta urovnala spor s mladou ženou pre poruchu príjmu potravy

Spoločnosť Meta Platforms sa v piatok dohodla na mimosúdnom urovnaní s osemnásťročnou žalobkyňou z Mississippi, ktorá firmu vinila z vytvárania návykového dizajnu sietí Instagram a Facebook vedúceho k psychickým ťažkostiam a poruchám príjmu potravy. K dohode došlo tesne po začiatku výberu poroty na štátnom súde v Los Angeles.

Keďže Meta už skôr uzavrela dohodu s druhou žalobkyňou a obe dievčatá sa vyrovnali aj s platformami TikTok a YouTube, v kľúčovom procese zostáva jedinou žalovanou stranou spoločnosť Snap.

Hovorca Mety vyhlásil, že urovnania sú bežnou súčasťou tisícok obdobných káuz, pričom spoločnosť dlhodobo investuje do bezpečnostných nástrojov. Právnička poškodenej Emily Jeffcottová označila výsledok za krok k vyvodeniu zodpovednosti voči technologickým gigantom.

Žalobkyne poukazovali najmä na škodlivé prvky typu automatického prehrávania a nekonečného rolovania obsahu.

Platformy čelia v USA rozsiahlym žalobám zo strany rodín i školských obvodov pre podnecovanie krízy duševného zdravia detí. V marci porota priznala inej poškodenej odškodné šesť miliónov dolárov a Meta v auguste urovnala štátne žaloby za 18 miliárd dolárov.

(reuters, max)

  |  

Nový impulz pre rozdelený Cyprus: OSN chystá samit tento rok

Osobná vyslankyňa generálneho tajomníka OSN María Ángela Holguínová po stretnutí s cyperským prezidentom Níkosom Christodúlídésom v Nikózii potvrdila záväzok svetovej organizácie pokračovať v diplomatickom úsilí o urovnanie cyperskej otázky. Podľa Euronews vyjadrila optimizmus vo veci zvolania neformálnej päťstrannej konferencie do konca tohto roka a zdôraznila, že jej mandát od Antónia Guterresa zahŕňa preskúmanie všetkých možností až do konca funkčného obdobia.

Kľúčový pokrok si sľubuje v troch oblastiach: budovanie dôvery, nastavenie metodiky budúcich rozhovorov a riešenie vecných otázok sporu.

Holguínová zároveň privítala priamy kontakt medzi Christodúlídésom a novým lídrom cyperských Turkov Tufanom Erhürmanom. Ten počas vystúpenia na samite Organizácie turkických štátov v Ankare medzitým vyhlásil, že severocyperské vedenie bude na spravodlivom a udržateľnom riešení ostrova intenzívne pracovať v úzkej koordinácii a spolupráci s Tureckom.

Christodúlídés pritom oboznámil diplomatku OSN s výsledkami a obsahom nedávnych priamych rozhovorov, ktoré vytvárajú predpoklady na obnovenie plnohodnotného mierového procesu.

(max)