Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislava omylom zverejnila telefónne čísla z aplikácie PAAS

Hlavné mesto potvrdilo, že v dôsledku ľudského pochybenia omylom zverejnilo 17 tisíc telefónnych čísel používateľov parkovacej aplikácie PAAS. Dáta boli na verejne dostupnej platforme vystavené viac ako rok. Hovorca mesta Peter Bubla ubezpečil, že tieto čísla nebolo možné priradiť ku konkrétnym osobám.

Na bezpečnostný incident upozornil neúspešný kandidát na post primátora Bratislavy Ľubomír Geci.

K úniku došlo pri internej komunikácii v rámci vývojárskeho prostredia. „Zamestnanec pri komunikácii s tímom vytvoril v systéme GitHub úlohu (issue), do ktorej priložil súbor metadát, ktorý obsahoval telefónne čísla,“ vysvetlil Bubla.

Zároveň zdôraznil, že incident nevznikol technickou poruchou ani hekerskou kompromitáciou mestských systémov, ale výlučne individuálnym ľudským zlyhaním.

Mesto bezprostredne po prijatí hlásenia minulý týždeň dáta zneprístupnilo, zabezpečilo trvalé zmazanie súboru z úložiska a skontrolovalo ostatné verejné priečinky, pričom žiadne ďalšie úniky neodhalilo.

Magistrát deklaroval, že súbor neobsahoval iné osobné údaje a ani indície na identifikáciu obyvateľov. „Pre úplnosť možno dodať, že v mobilnej aplikácii PAAS evidujeme registrovaných približne 232 tisíc používateľov, teda podiel nechtiac zverejnených čísel bol na úrovni približne sedem percent,“ podotkol hovorca.

Vedenie Bratislavy avizuje vyvodenie personálnej zodpovednosti voči zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce. Aby sa incident neopakoval, magistrát preškoľuje personál a nasadzuje automatizovanú kontrolu verejných priečinkov s notifikáciou pri výskyte osobných dát.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA a Irán obnovia priame rokovania, píšu katarské médiá

V nepriamych rokovaniach medzi Teheránom a Washingtonom nastal prelom po tom, čo katarská mediačná delegácia na čele s hlavným poradcom premiéra absolvovala v piatok v Teheráne viac ako dvanásť hodín trvajúce rokovania. Podľa zdrojov webu Al-Araby sa k ďalším rozhovorom v Dauhe pripojí aj americká delegácia.

Cieľom intenzívnej diplomacie je odvrátiť hrozbu obnovenej vojny po budúcotýždňových utorkových voľbách do amerického Kongresu.

Prelom nastal vďaka dohode o predbežných opatreniach pokrývajúcich iránsky jadrový program, námornú plavbu v strategickom Hormuzskom prielive a finančné stimuly pre Irán. Úlohu garantov prípadnej dohody majú prevziať Rusko a Čína.

Katarskí vyjednávači boli počas rozhovorov v nepretržitom kontakte s Bielym domom.

Hoci mediátori presadzujú aj priame rozhovory, iránska strana zdôrazňuje, že dialóg zostáva nepriamy. Korešpondent Axiosu Barak Ravid upozornil, že presný termín príchodu amerického tímu zatiaľ nie je stanovený.

Piatkovej misii predchádzal návrh dohody so sedemdňovým rámcom na každodenné opatrenia na budovanie dôvery. Podľa denníka Washington Post navyše americký viceprezident JD Vance minulý týždeň navrhol stretnutie tajomníkovi Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu s tým, že americkú vyjednávaciu delegáciu povedie osobne.

(max)

Minúta  |  

Vojna v Čiernom mori masovo zabíja desaťtisíce delfínov

Pokračujúce nepriateľské akcie v Čiernom mori zabíjajú „stokrát viac“ delfínov než predvojnový rybolov či pytliactvo. Pre televíziu Al Jazeera to povedal Ivan Rusev, vedúci výskumník z národného parku Tuzly Lagoons na južnej Ukrajine.

Kým v roku 2022 zahynulo v dôsledku vojny približne 50 tisíc jedincov, do roku 2026 presiahol celkový počet uhynutých kytovcov 120 tisíc, čo predstavuje štvrtinu ich čiernomorskej populácie. Mnoho mŕtvych tiel vyplavených na breh nenesie stopy rybárskych sietí, ale známky vyhladovania.

Hlavnou príčinou masového hynutia sú explózie, odpaľovanie rakiet a predovšetkým vojenské systémy ponoriek a vojnových lodí. Tieto zvuky zvieratá mätú a ohlušujú ich kľúčový zmysel – echolokáciu.

„Ak delfín nemôže loviť ryby, rýchlo schudne,“ vysvetlil Rusev. Vyčerpaným kytovcom zlyháva imunita a podliehajú infekciám dýchacích ciest spôsobeným morbillivírusom.

Situáciu dramaticky zhoršuje znečistenie z desiatok potopených a poškodených plavidiel, ropné škvrny, ako aj zničenie Kachovskej priehrady v roku 2023, ktoré do mora vyplavilo ťažké kovy, hnojivá a oleje. Toxické látky zasahujú celý potravinový reťazec až po delfíny ako vrcholové predátory.

Explózie a drony navyše vyháňajú migrujúce vtáky a liahnuce sa plameniaky z rezervácií. Kým suchozemské cicavce a hmyz sa v regióne zotavia rýchlo, návrat morských cicavcov bude zdĺhavý. „Odhadujeme, že obnovenie populácie veľrýb, aby sa morský ekosystém stal viac-menej normálnym, by trvalo 30 až 50 rokov,“ uzavrel Rusev.

(max)

Minúta  |  

Babiš pripúšťa úpravy koncesionárskych poplatkov

Česká vláda pripravuje upravený návrh financovania verejnoprávnych médií, na základe ktorého by financie na ich prevádzku nepochádzali priamo zo štátneho rozpočtu, ako predpokladal pôvodný zámer. V sobotňajšej diskusnej relácii televízie Nova to oznámil český premiér Andrej Babiš.

„Budeme navrhovať dobrovoľnosť poplatkov. Kto chce, nech platí, kto nechce, platiť nebude. My tam samozrejme budeme garantovať určitú čiastku,“ konkretizoval s tým, že ministerstvo financií chystá alternatívny model a podrobnosti prerokuje v pondelok koaličná rada.

Premiér tiež deklaroval, že koalícia nebude v Poslaneckej snemovni mariť rozpravu. Snemovňa sa má novelou zaoberať v januári. Koalícia pritom 23. októbra nečakane predradila bod o financovaní Českej televízie a Českého rozhlasu na úvod schôdze a na návrh šéfa snemovne Tomia Okamuru sa hlasovalo v sobotu nadránom o 4.36 h.

Udalosti sprevádzali nočné protesty, pričom pokus demonštrantov vniknúť do budovy zastavila polícia. Babiš incident prirovnal k útoku na americký Kapitol z roku 2021.

Zámer aj spôsob schvaľovania ostro kritizuje opozícia, ktorá varuje pred likvidáciou médií, ich zoštátnením a stratou nezávislosti. Vládny tábor však námietky odmieta a tvrdí, že úprava financovania nepredstavuje útok na demokraciu.

(tasr, novinky.cz, čt24, max)

Minúta  |  

Parkovať načierno vo Viedni sa neoplatí, mesto zvýši poplatky

Vodiči, ktorí v rakúskej metropole parkujú bez príslušného povolenia, musia od 1. novembra počítať s výrazným nárastom finančných nákladov. Mesto zvyšuje základný poplatok za odtiahnutie motorového vozidla o 18 percent, v dôsledku čoho sadzba poskočí zo súčasných 301 na 355 eur.

Zdražovanie sa dotkne aj poplatkov za držanie odtiahnutého automobilu na centrálnom záchytnom parkovisku v mestskej štvrti Simmering. Denná sadzba za parkovanie stúpne rovnako o 18 percent, teda z doterajších jedenástich na trinásť eur.

Viedenská samospráva odôvodňuje cenovú úpravu nárastom prevádzkových výdavkov. „Inflácia – konkrétne vyššie náklady na prepravu, personál a materiál – ovplyvnila aj sadzby účtované odťahovou službou,“ uviedol v piatok magistrát.

Zvýšili sa najmä náklady štyroch zazmluvnených súkromných dopravných spoločností, ktoré pre mesto zabezpečujú odťahy.

Mesto predtým zvyšovalo poplatky v decembri 2023, keď cena stúpla z 264 na 301 eur. Podľa údajov Rakúskej hospodárskej komory vzrástli celkové náklady na dopravu v krajine od začiatku roka 2023 približne o 23 percent.

Viedenské odťahové služby ročne v priemere evidujú okolo 25 tisíc výjazdov.

(tasr, apa, max)

Minúta  |  

Biely dom sa chystá vyhostiť Afgancov, ktorí pomáhali armáde

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pripravuje prvý utajovaný deportačný charterový let, ktorým plánuje vyhostiť desiatky afganských imigrantov a žiadateľov o azyl do Pakistanu. Let by sa mohol uskutočniť 2. novembra.

Medzi zadržanými sa nachádzajú aj príbuzní Afgancov, ktorí počas dvadsaťročnej vojny spolupracovali s ozbrojenými silami USA. Ľudskoprávni aktivisti varujú, že z Pakistanu, ktorý od roku 2023 nútene vracia státisíce utečencov, hrozí deportovaným okamžitý presun do Afganistanu ovládaného Talibanom, kde im hrozí uväznenie či smrť.

Shawn VanDiver z organizácie AfghanEvac pre NBC News priblížil, že do záchytného centra v Louisiane presunuli najmenej 80 Afgancov z celej krajiny. „Nemusíte byť až taký múdry, aby ste zistili, že ich posielajú do Pakistanu, aby Pakistan dokončil prácu,“ zhodnotil.

Podľa neho bude Taliban vnímať každého navrátilca z USA ako podozrivého. Nemenovaný vysoký predstaviteľ administratívy však potvrdil pragmatický postoj Bieleho domu: „Postoj administratívy je, že títo jednotlivci nemajú v našej krajine žiadny status, preto nám je v skutočnosti jedno, čo sa s nimi stane.“

Deportácie sú súčasťou širšieho zásahu proti prisťahovalectvu, v rámci ktorého USA posielajú migrantov aj do tretích krajín, čo v decembri posúdi aj najvyšší súd. Kritici upozorňujú, že porušenie záväzkov voči spojencom ohrozí národnú bezpečnosť.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.