Preskočiť na obsah
  |  

Merza prekvapil odpor Ázie voči pravidlám „Vyrobené v Európe“

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že ho prekvapila intenzita odporu východoázijských krajín proti pripravovaným pravidlám „Vyrobené v Európe“ pre automobilový priemysel. Plán, na ktorom sa Merz dohodol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, predpokladá, že Brusel obmedzí štátne dotácie výlučne na vozidlá vyrobené v Európskej únii, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve.

Proti tomuto zámeru ostro vystúpili ázijskí partneri. Juhokórejský prezident I Če-mjong priznal, že „požiadal Merza o podporu, aby sa s Kóreou zaobchádzalo ako s členskými štátmi EÚ“, pričom obdobné sťažnosti zazneli aj z Japonska.

„To bola v skutočnosti téma, ktorá ma trochu prekvapila, vzhľadom na intenzitu, s akou bola prezentovaná,“ povedal Merz novinárom po skončení svojej päťdňovej cesty po východnej Ázii. Priznal, že francúzsko-nemecká iniciatíva vyvolala v Singapure, Japonsku a Kórei vážne obavy z novej vlny európskeho protekcionizmu a uzatvárania sa trhu.

Kancelár prisľúbil, že výhrady berie veľmi vážne a otvorí ich na neformálnom samite lídrov Únie, ktorý sa bude konať 13. novembra v Dubline.

Merz pritom v Soule a Tokiu presadzoval vytvorenie „globálnej politickej aliancie pre obchod založený na pravidlách“ medzi strednými mocnosťami.

Navrhol, aby EÚ, ázijské štáty, Kanada, Austrália, Nový Zéland a blok Mercosur postupovali spoločne pri spochybňovaní pravidiel či uplatňovaní ekonomického tlaku, čo nepriamo odkazovalo na čínske reštrikcie pri vzácnych kovoch a colné hrozby Donalda Trumpa.

(politico, max)

  |  

Maturitu z matematiky komora učiteľov razantne odmieta

Slovenská komora učiteľov (SKU) dlhodobo trvá na odmietavom stanovisku k zavedeniu povinnej maturitnej skúšky z matematiky pre stredoškolákov, pričom jej postoj nemení ani návrh dvojúrovňovej skúšky. Zopakovala to Soňa Puterková zo SKU.

Zdôraznila, že pre komoru je kľúčový proces a kvalita vzdelávania počas štúdia, pričom „povinná maturita je len v mnohých prípadoch neželaná koncovka“. Upozornila, že novinka zasiahne najmä inak orientovaných študentov.

„Matematika sa stane ďalším maturitným predmetom, uberie z voliteľných seminárov, ktoré si aktuálni maturanti dnes môžu vyberať pre svoje ďalšie smerovanie. V prípade budúcich medikov sú to napríklad biológia, chémia a fyzika, a niečoho z toho sa budú musieť vzdať,“ dodala.

Povinná maturita sa síce dostala do školského zákona, no vyhláška s konkrétnou podobou stále chýba. SKU namiesto toho presadzuje zásadnejšiu zmenu celej maturity a zavedenie externej časti aj v iných predmetoch, aby výsledky akceptovali vysoké školy.

Kritike čelí aj plánované povinné 50-hodinové vzdelávanie učiteľov matematiky. Podľa Puterkovej vyvolalo negatívne reakcie, keďže pedagógovia len nedávno dokončili 200-hodinové cykly, zväčša hradené z vlastného vrecka, aby predišli poklesu platov o dvanásť percent. Navyše nie je jasné, či nové kurzy prinesú očakávanú kvalitu, pričom neriešia dlhodobý nedostatok prírodovedných pedagógov.

Výber medzi základnou a pokročilou úrovňou matematiky sa dotkne študentov gymnázií a vybraných stredných odborných škôl, ktorí nastúpia do prvých ročníkov v septembri 2027.

(tasr, max)

  |  

Arákčí: Irán v súčasnosti neplánuje rokovania s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v sobotu uviedol, že nie sú naplánované žiadne rokovania so Spojenými štátmi napriek narastajúcim obavám o obnovenie bojov.

„V súčasnosti nie sú v pláne stretnutia s americkými predstaviteľmi a akékoľvek špekulácie o opaku sú iba domnienkami médií,“ priblížil Arákčí v rozhovore pre stanicu Al-Džazíra podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA.

„Irán pri súčasných okolnostiach nevníma žiadnu potrebu stretnúť sa s Američanmi, podmienky Iránu sú jasné a rozhovory o nich prebiehajú medzi sprostredkovateľmi,“ ozrejmil minister. Arákčí zároveň potvrdil, že Irán dostal od amerického viceprezidenta J. D. Vancea list po niekoľkých dňoch diplomatických snáh predísť ďalšiemu násiliu.

„Správa od amerického viceprezidenta J. D. Vancea sa starostlivo skúma a prerokúva na stretnutiach na vysokej úrovni,“ doplnil. „Ak je cieľom zaslania správy z Washingtonu vyvolať spor, išlo by o ďalšiu chybu, ktorá by sa pridala k predchádzajúcim omylom Ameriky,“ zdôraznil šéf iránskej diplomacie, no podotkol, že „snahy USA o nadviazanie dialógu a dosiahnutie širšieho porozumenia“ vníma Teherán ako pozitívny krok.

(tasr)

  |  

V indickom hoteli zahynuli dve osoby, obeťou má byť aj Slovák

Člen posádky spoločnosti Lufthansa a ďalší zahraničný hosť prišli o život v luxusnom hoteli v Indii. Informovali o tom v sobotu indické médiá, podľa ktorých je jednou obeťou občan Slovenskej republiky.

Podľa denníka Indian Express zomreli dvaja cudzinci (občania Nemecka a Slovenska) v piatok večer v bazéne hotela v meste Bengalúru. Polícia predpokladá, že príčinou smrti bol zásah elektrickým prúdom. Vyšetrovanie tejto udalosti naďalej prebieha.

Nemecká letecká spoločnosť potvrdila, že člen palubného personálu prišiel o život pri nehode počas medzipristátia v Bengalúru. Úmrtie nemeckého štátneho príslušníka potvrdilo aj ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne.

Slovenský občan podľa spomínaného indického denníka pracoval ako projektový manažér spoločnosti IBM. Podľa polície sa v tomto hoteli ubytoval približne desať dní pred smrteľným incidentom.

Zdroje z hotela tvrdia, že oboch mužov zasiahol elektrický prúd hneď po tom, ako vstúpili do bazéna. Pri pokusoch o ich záchranu utrpeli zranenia ďalšie dve osoby - hotelový hosť z USA a indický zamestnanec hotela. Oboch hospitalizovali a podľa agentúry DPA sú mimo ohrozenia života.

(tasr)

  |  

USA varovali Moskvu o prípravách teroristického útoku

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v sobotu oznámila, že vykonáva primerané opatrenia po tom, ako veľvyslanectvo Spojených štátov v Moskve varovalo pred plánovaným teroristickým útokom v ruskom hlavnom meste.

Americké veľvyslanectvo uviedlo, že vie o „reálnej hrozbe udalosti s veľkým počtom obetí 31. októbra“ v parku Caricyno v južnej časti Moskvy. Vláda USA podľa neho koordinuje reakciu s príslušnými ruskými úradmi, pričom vyzýva ľudí, aby nechodili do tejto lokality, boli ostražití a vyhýbali sa davom.

Ruský telegramový kanál Baza, ktorý má údajne kontakty s bezpečnostnými orgánmi, informoval, že zmienený park uzavreli a na mieste už boli policajti.

FSB vo svojom vyhlásení potvrdila, že dostala od USA informácie „týkajúce sa prípravy teroristického útoku“. Podľa ruských tlačových agentúr doplnila, že prebiehajú „príslušné opatrenia“.

Americká ani ruská strana neposkytli bližšie detaily o hrozbe alebo tom, kto útok plánuje.

Spojené štáty varovali Rusko pred plánovanými útokmi už v minulosti vrátane marca 2024, niekoľko týždňov pred útokom skupiny ISIS v koncertnej sieni na okraji Moskvy, pri ktorom zahynulo vyše 100 ľudí.

(tasr, max)

  |  

Polročné cenové maximum ropy zvyšuje globálnu neistotu

Ceny ropy rastú, kým obchodníci kalkulujú riziko obnovenia vojenskej eskalácie zo strany Washingtonu voči Iránu. Decembrové futures kontrakty na ropu Brent sa podľa Bloombergu usadili blízko úrovne 118 dolárov za barel, čo predstavuje štvrtý mesačný nárast benchmarku a šesťmesačné maximum.

Americká ľahká ropa WTI uzavrela na úrovni 104 dolárov za barel. Rast cien sa mierne utlmil po tom, čo americký prezident Donald Trump deklaroval, že mierové rokovania neskončili a „úprimne povedané, máme čas“.

Trhmi však hýbe hrozba obnovenia leteckých úderov po blížiacich sa voľbách do amerického Kongresu, pričom velenie už Trumpa informovalo o vojenských možnostiach.

Diplomatické snahy zatiaľ situáciu v Perzskom zálive neupokojili. Aj keď katarská delegácia rokovala v Teheráne, predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf priznal, že postoje k ukončeniu vojny ohrozené nie sú.

Admirál Brad Cooper z CENTCOM-u potvrdil, že USA pomohli od leta vyviezť z Perzského zálivu 1,5 miliardy barelov ropy, no incidenty pokračujú. Jedno plavidlo zasiahol neznámy projektil a k druhému pripevnili výbušniny. Ceny poháňa aj napätie na trhu s naftou po ukrajinskom útoku na rafinériu v ruskej Samare.

Bielemu domu komplikujú situáciu domáce nálady. Ako podotýka citovaný portál, rastúce náklady a vojna v Iráne sú medzi voličmi nepopulárne. Administratíva preto pridelila kontrakty na takmer 41 miliónov barelov z národných núdzových rezerv.

(max)