Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump ponúkol Bolsonarovi neobmedzený pobyt v USA

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že porazený brazílsky prezidentský kandidát Flávio Bolsonaro môže zostať v Spojených štátoch neobmedzene dlho. Uviedol to v sobotu večer počas halloweenskej oslavy vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride.

„Môže tu zostať, ako dlho chce,“ povedal Trump novinárom. Brazílske prezidentské voľby, v ktorých Bolsonaro prehral s úradujúcim prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom, označil za hanbu. Medzinárodní pozorovatelia pritom hlasovanie vyhodnotili ako slobodné a spravodlivé.

Bolsonaro odišiel do USA napriek rozhodnutiu brazílskeho súdu odobrať mu cestovné doklady. V Brazílii čelí dvom federálnym vyšetrovaniam pre podozrenia z prania špinavých peňazí. Úrady ho považovali za osobu, pri ktorej hrozí útek.

Do Spojených štátov ho prijali na základe humanitárneho povolenia na pobyt, ktoré zvyčajne platí jeden rok. Trump však uviedol, že sa s ním neplánuje stretnúť.

Vyjadrenia prichádzajú v čase napätých vzťahov medzi Washingtonom a Brazíliou. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio napriek tomu rokoval so svojím brazílskym náprotivkom Maurom Vieirom a avizoval ďalšie stretnutie na budúci mesiac vo Francúzsku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Tradícia zapaľovania sviečok ožíva, Cirkev slávi Všetkých svätých

Katolícka cirkev si v nedeľu 1. novembra pripomína prikázaný Sviatok všetkých svätých, po ktorom v pondelok 2. novembra nasleduje Pamiatka zosnulých, tradične nazývaná Dušičky. Tieto dni sprevádzajú návštevy cintorínov, modlitby, úprava hrobov kvetmi a zapaľovanie sviečok ako symbolu nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva.

Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, a nie strachu či smútku.

Historické korene slávenia siahajú do roku 609, keď pápež Bonifác IV. premenil rímsky Panteón na kresťanský chrám. Presun na 1. november neskôr ustanovil pápež Gregor III.

Tradíciu Pamiatky zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore v Cluny, odkiaľ sa zádušné pobožnosti a večerné vyzváňanie zvonov rozšírili do celej západnej cirkvi. Popri bohoslužbách v kostoloch sa počas týchto dní konajú aj pietne omše priamo na cintorínoch.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nájdená minca svätého Olafa prepisuje dejiny Nórska

Archeologička Anne Skogsfjordová počas katalogizácie vikingského nálezu identifikovala mimoriadne vzácnu striebornú mincu kráľa Olafa Haraldssona, ktorú pôvodne považovali za anglosaskú razbu panovníka Æthelreda II. Kľúčový zvrat priniesol nápis „ONLAF R+ NORMANORV“, čo znamená „Olaf, kráľ Nórov“.

Ako priblížilo nórske Múzeum kultúrnej histórie, Skogsfjordová nález označila za národný poklad. Do súčasnosti sa zachovalo menej ako 20 mincí tohto panovníka, pričom väčšina pochádza zo zahraničia a exempláre tohto konkrétneho typu boli dosiaľ známe len štyri – z toho jediný z nórskeho územia z roku 1924.

Mincu vyrazili v rokoch 1024 až 1028 na sklonku vikingskej éry. Lícna strana zobrazuje panovníka v kužeľovitej bojovej prilbe, vďaka čomu razba dostala prezývku „Špicatá prilba“, doplnenú o takzvaný Golgotský kríž inšpirovaný Byzanciou. Rubová strana nesie kríž a kresťanskú aklamáciu.

Profesor numizmatiky Svein H. Gullbekk prízvukoval, že kráľ prostredníctvom mincí cielene budoval politický branding a etabloval sa ako európsky kresťanský panovník. Docent Florent Audy poukázal na drobné zárezy nožom, ktorými obchodníci testovali rýdzosť striebra, čo dokazuje jej reálny obeh počas 20 až 25 rokov pred ukrytím.

Generálna riaditeľka kultúrneho dedičstva v Nórsko Hanna Geiranová označila nález za hmatateľné svedectvo formovania Nórskeho kráľovstva a pokresťančenia krajiny. Verejnosť bude môcť unikátnu mincu vidieť na výstave v Historickom múzeu v Osle od 20. novembra.

(max)

Minúta  |  

Fico pôjde s ministrami na Ukrajinu na spoločné rokovanie vlád

Predseda vlády Robert Fico (Smer) navštívi 5. novembra so skupinou ministrov ukrajinský Ľvov, aby pokračovali v spoločných slovensko-ukrajinských vládnych konzultáciách. Premiér to uviedol v sobotu vo videu na sociálnej sieti.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) v uplynulých dňoch potvrdil, že majú pred sebou už štvrté spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády, na ktorom budú mať priestor otvorene prerokovať všetky témy za ostatné obdobie.

Fico zároveň vo videu privítal, že generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhodol o pokračovaní trestnoprávneho preskúmavania darovania stíhačiek MiG-29 a systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

Vyjadril sa aj k hodnoteniu od ratingových agentúr Fitch a Standard & Poor's. Poukázal na to, že 30. októbra prišla agentúra Fitch s potvrdením dobrej kondície slovenskej ekonomiky a financií.

Dodal, že ku kladnému hodnoteniu sa nevyjadril nikto z oponentov, ktorí kritizovali aj rozpočet. „Rozpočet nikomu neublížil, naopak, udržal vysoký sociálny štandard a vláde dáva možnosti reagovať na krízové situácie,“ podotkol premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Vlaková doprava v Európskej únii láme historické maximá

Cestujúci železničnou dopravou v Európskej únii prekonali v minulom roku rekordných 457 miliárd kilometrov. Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad Únie Eurostat. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o 2,6-percentný nárast, čo predstavuje najvyššiu zaznamenanú hodnotu od začiatku zberu týchto štatistických údajov v roku 2004.

Výsledná štatistika pritom nezahŕňa osobnú prepravu mestským metrom, električkami ani prímestskými vlakmi.

Jednoznačným európskym lídrom v prepočte počtu ciest vlakom na jedného obyvateľa sa stalo Luxembursko, kde v roku 2025 pripadlo na každého občana 46 jázd. K vysokej mobilite prispieva aj fakt, že cestovanie vlakom druhej triedy je v tejto krajine úplne bezplatné.

Na druhej priečke sa umiestnilo Maďarsko s priemerom 35,9 cesty na obyvateľa, tesne nasledované Dánskom (35,6 cesty) a Nemeckom, ktoré obsadilo štvrtú pozíciu s 35,3 cestami na osobu.

V celkových absolútnych počtoch prepravených osôb si však dominantné prvenstvo udržalo Nemecko. Na tamojšej rozsiahlej železničnej sieti zaregistrovali v roku 2025 necelých 2,95 miliardy cestujúcich. Druhé Francúzsko zaznamenalo 1,3 miliardy, nasledované Talianskom s 844 miliónmi pasažierov.

Na opačnom konci európskeho rebríčka skončilo Grécko so štrnástimi miliónmi, Estónsko s ôsmimi miliónmi a Litva, ktorá vykázala päť miliónov prepravených osôb.

(dpa, max)

Minúta  |  

Nájmy zažívajú v Česku boom, developeri do nich lejú miliardy

Aj keď Česi stále túžia po vlastnom byte, pre klesajúcu dostupnosť financií končia čoraz častejšie v prenájmoch. Tento posun výrazne láka developerov, realitné spoločnosti a veľké investičné skupiny, ktoré vo veľkom skupujú celé bytové domy.

Do nájomných nehnuteľností v súčasnosti smeruje viac kapitálu než do skladových priestorov či obchodných centier. Josef Karas z poradenskej spoločnosti Knight Frank potvrdil, že inštitucionálne nájomné bývanie sa v priebehu niekoľkých rokov pretransformovalo z okrajového segmentu na jednu z najvyhľadávanejších investičných príležitostí.

Za prvé tri štvrťroky tohto roka dosiahli investície veľkých hráčov do nájomných bytov viac ako 455 miliónov eur, čo predstavuje zhruba pätinu celkového objemu realitných investícií v Česku – viac kapitálu prilákali iba kancelárie.

Podľa poradenskej spoločnosti BTR Group dosahuje obsadenosť etablovaných projektov v Prahe až 98 percent.

Trhu jednoznačne dominuje práve hlavné mesto, kde je v obehu štyritisíc nových nájomných bytov a ďalších takmer 2 400 je vo výstavbe. Brno evidovalo na konci tretieho štvrťroka 576 dokončených a viac než 400 rozostavaných jednotiek.

Priemerné nájomné v pražských novostavbách dosiahlo v treťom kvartáli 25 eur za štvorcový meter mesačne, čo pri 30-metrovej garzónke predstavuje takmer 760 eur, zatiaľ čo v Brne išlo o bezmála 19 eur za meter štvorcový.

V ponuke prevažujú jedno- a dvojizbové byty zamerané na jednotlivcov, cudzincov dochádzajúcich za prácou, no čoraz častejšie aj na mladé rodiny.

(tasr, novinky.cz, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.