Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump neuspel so žalobou pre článok o väzbách na Epsteina

Americký federálny súd v sobotu definitívne zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa proti denníku The Wall Street Journal. Trump požadoval odškodnenie najmenej desať miliárd dolárov za článok o jeho väzbách na odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Sudca Darrin P. Gayles z federálneho súdu na juhu Floridy rozhodol, že Trump ani na druhý pokus nepreukázal, že denník konal so skutočnou zlomyseľnosťou, teda vedome šíril nepravdivé informácie alebo bezohľadne ignoroval pochybnosti o ich pravdivosti. Takýto dôkaz je pri žalobách verejne činných osôb za poškodenie dobrého mena nevyhnutný.

Sudca vyzdvihol dôkladné vyšetrovanie novinárov, ktorí sa pred zverejnením článku pokúsili získať vyjadrenie Trumpa aj ďalších predstaviteľov.

Trumpovi právnici argumentovali, že redakcia mala článok stiahnuť po tom, ako prezident poprel svoje zapojenie do Epsteinovej kauzy. Sudca však tento výklad odmietol ako nezlučiteľný s prvým dodatkom americkej ústavy, ktorý chráni slobodu prejavu.

Trump žalobu podal opätovne po predchádzajúcom neúspechu. Sobotňajšie rozhodnutie ju zamietlo s konečnou platnosťou, čo znamená, že rovnakú žalobu už nemôže na tomto súde podať znova.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kríza v Poľsku eskaluje. Prezident hovorí o prevrate na súde

Poľský premiér Donald Tusk ubezpečil verejnosť, že ústavný súd bude fungovať nezávisle a v súlade so zákonom. Reagoval tak na obvinenia prezidenta Karola Nawrockého, podľa ktorého došlo k násilnému prevzatiu tejto inštitúcie.

Napätie vyvolalo piatkové rozhodnutie služobne najstaršej sudkyne Anny Korwinovej-Piotrowskej, ktorá pozastavila výkon funkcie predsedu ústavného súdu Bogdana Święczkowského a oznámila, že preberá vedenie inštitúcie.

Nawrocki následne prerušil cestu do Senegalu, otočil prezidentské lietadlo a zamieril do sídla súdu vo Varšave. Budovu strážili policajné jednotky a stovky demonštrantov požadovali návrat odvolaného predsedu.

Prezident označil udalosti za narušenie verejného poriadku a násilné prevzatie ústavného orgánu. Tusk naopak tvrdí, že jeho vláda sa usiluje obnoviť právny štát po rokoch vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Spor o ústavný súd trvá od roku 2015, keď sa PiS pokúsila obsadiť sudcovské miesta, ktoré už predtým zaplnila predchádzajúca vláda.

Po nástupe Tuskovej koalície v roku 2023 sa konflikt ešte prehĺbil. Prezident Nawrocki odmieta niektorých sudcov nominovaných parlamentom, zatiaľ čo vedenie súdu blokovalo nástup kandidátov súčasnej vládnej väčšiny.

(reuters, est)

Minúta  |  

Londýn zvažuje ospravedlnenie za obchod s otrokmi

Britský premiér Andy Burnham pripustil možnosť formálneho ospravedlnenia za historickú úlohu Británie v transatlantickom obchode s otrokmi. Finančné odškodnenie však odmieta.

Uviedol to v článku pre denník The Guardian pred budúcotýždňovým samitom Spoločenstva národov (Commonwealth) v Antigue a Barbude.

Burnham oznámil, že Londýn ponúka štruktúrovaný dialóg s krajinami a komunitami zasiahnutými obchodom s otrokmi. Podľa neho bude dôležitou súčasťou rozhovorov aj vypočutie požiadaviek na oficiálne ospravedlnenie.

Zdôraznil, že dnešní Briti nemôžu niesť finančnú zodpovednosť za historické krivdy, na ktorých sa osobne nepodieľali.

Počas transatlantického obchodu s otrokmi bolo z Afriky násilne odvlečených najmenej 12,5 milióna ľudí. Británia podľa historickej databázy prepravila cez Atlantik približne 3,2 milióna z nich.

Karibskí lídri plánujú na samite opätovne žiadať nápravu historických krívd, napríklad prostredníctvom oddlženia, rozvojovej pomoci či investícií do zdravotníctva a vzdelávania.

Kráľ Karol III. podľa Buckinghamského paláca nebude obchádzať bolestivé kapitoly britskej minulosti, ku konkrétnej politike vlády sa však vyjadrovať nebude.

Premiér Antiguy a Barbudy Gaston Browne Burnhamovu ochotu rokovať privítal, no zdôraznil, že karibské krajiny na požiadavke odškodnenia naďalej trvajú.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump ponúkol Bolsonarovi neobmedzený pobyt v USA

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že porazený brazílsky prezidentský kandidát Flávio Bolsonaro môže zostať v Spojených štátoch neobmedzene dlho. Uviedol to v sobotu večer počas halloweenskej oslavy vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride.

„Môže tu zostať, ako dlho chce,“ povedal Trump novinárom. Brazílske prezidentské voľby, v ktorých Bolsonaro prehral s úradujúcim prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom, označil za hanbu. Medzinárodní pozorovatelia pritom hlasovanie vyhodnotili ako slobodné a spravodlivé.

Bolsonaro odišiel do USA napriek rozhodnutiu brazílskeho súdu odobrať mu cestovné doklady. V Brazílii čelí dvom federálnym vyšetrovaniam pre podozrenia z prania špinavých peňazí. Úrady ho považovali za osobu, pri ktorej hrozí útek.

Do Spojených štátov ho prijali na základe humanitárneho povolenia na pobyt, ktoré zvyčajne platí jeden rok. Trump však uviedol, že sa s ním neplánuje stretnúť.

Vyjadrenia prichádzajú v čase napätých vzťahov medzi Washingtonom a Brazíliou. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio napriek tomu rokoval so svojím brazílskym náprotivkom Maurom Vieirom a avizoval ďalšie stretnutie na budúci mesiac vo Francúzsku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Tradícia zapaľovania sviečok ožíva, Cirkev slávi Všetkých svätých

Katolícka cirkev si v nedeľu 1. novembra pripomína prikázaný Sviatok všetkých svätých, po ktorom v pondelok 2. novembra nasleduje Pamiatka zosnulých, tradične nazývaná Dušičky. Tieto dni sprevádzajú návštevy cintorínov, modlitby, úprava hrobov kvetmi a zapaľovanie sviečok ako symbolu nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva.

Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, a nie strachu či smútku.

Historické korene slávenia siahajú do roku 609, keď pápež Bonifác IV. premenil rímsky Panteón na kresťanský chrám. Presun na 1. november neskôr ustanovil pápež Gregor III.

Tradíciu Pamiatky zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore v Cluny, odkiaľ sa zádušné pobožnosti a večerné vyzváňanie zvonov rozšírili do celej západnej cirkvi. Popri bohoslužbách v kostoloch sa počas týchto dní konajú aj pietne omše priamo na cintorínoch.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nájdená minca svätého Olafa prepisuje dejiny Nórska

Archeologička Anne Skogsfjordová počas katalogizácie vikingského nálezu identifikovala mimoriadne vzácnu striebornú mincu kráľa Olafa Haraldssona, ktorú pôvodne považovali za anglosaskú razbu panovníka Æthelreda II. Kľúčový zvrat priniesol nápis „ONLAF R+ NORMANORV“, čo znamená „Olaf, kráľ Nórov“.

Ako priblížilo nórske Múzeum kultúrnej histórie, Skogsfjordová nález označila za národný poklad. Do súčasnosti sa zachovalo menej ako 20 mincí tohto panovníka, pričom väčšina pochádza zo zahraničia a exempláre tohto konkrétneho typu boli dosiaľ známe len štyri – z toho jediný z nórskeho územia z roku 1924.

Mincu vyrazili v rokoch 1024 až 1028 na sklonku vikingskej éry. Lícna strana zobrazuje panovníka v kužeľovitej bojovej prilbe, vďaka čomu razba dostala prezývku „Špicatá prilba“, doplnenú o takzvaný Golgotský kríž inšpirovaný Byzanciou. Rubová strana nesie kríž a kresťanskú aklamáciu.

Profesor numizmatiky Svein H. Gullbekk prízvukoval, že kráľ prostredníctvom mincí cielene budoval politický branding a etabloval sa ako európsky kresťanský panovník. Docent Florent Audy poukázal na drobné zárezy nožom, ktorými obchodníci testovali rýdzosť striebra, čo dokazuje jej reálny obeh počas 20 až 25 rokov pred ukrytím.

Generálna riaditeľka kultúrneho dedičstva v Nórsko Hanna Geiranová označila nález za hmatateľné svedectvo formovania Nórskeho kráľovstva a pokresťančenia krajiny. Verejnosť bude môcť unikátnu mincu vidieť na výstave v Historickom múzeu v Osle od 20. novembra.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.