Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakvy z húb či prútia. Slovensko má dva prírodné cintoríny

Prírodné pochovávanie má na Slovensku v období klimatickej krízy veľký potenciál. Pre TASR to uviedla Andrea Uherková z projektu Funebra, podľa ktorej by v budúcnosti mohli pribúdať najmä lesné cintoríny v lesoparkoch či na okrajoch miest a obcí.

Takéto miesta by podľa odborníčky mohli zároveň posilňovať prírodné biotopy. Na rozdiel od tradičných cintorínov sú nenápadnou súčasťou krajiny a návštevník často ani nespozná, že sa nachádza na pohrebisku.

Pri ekologickom pochovávaní je dôležité používať biologicky rozložiteľné materiály. Rakvy môžu byť vyrobené z dreva bez plastových ozdôb a syntetických výsteliek. Vo svete sa využívajú aj prútené rakvy či rakvy z mycélia, teda materiálu vytvoreného z húb.

Popol zosnulých možno ukladať do rozložiteľných urien z papiera, hliny alebo prútia, prípadne priamo do zeme.

Na Slovensku v súčasnosti fungujú dva prírodné cintoríny, vo Zvolene a v Košiciach.

Projekt Funebra už pripravil dokumentáciu na vznik ďalších pohrebísk vo viacerých mestách a obciach, no zatiaľ sa žiadny z týchto zámerov nezrealizoval.

Uherková verí, že v blízkej budúcnosti vznikne prírodný cintorín aj na západnom Slovensku, kde podľa nej existuje dopyt po tomto spôsobe pochovávania.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kallasová nechce Putina na G20. Hovorí o vojnových zločinoch

Možná účasť ruského prezidenta Vladimira Putina na decembrovom samite G20 na Floride by mohla prispieť k normalizácii ruských vojnových zločinov na Ukrajine. V sobotu to v rozhovore pre Bloomberg TV vyhlásila šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Podľa nej by návrat Ruska na významné medzinárodné stretnutia znamenal prehliadanie zločinov, ktoré sa na Ukrajine dejú každý deň. Zdôraznila tiež, že ruská invázia odporuje princípom Charty OSN.

Putin zatiaľ nepotvrdil, či sa na decembrovom samite zúčastní. Naposledy osobne navštívil stretnutie G20 v roku 2019.

Napätie vyvolala aj účasť ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na ministerskom rokovaní G20 v Atlante. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zrušil tradičné spoločné fotografovanie po tom, ako európski predstavitelia odmietli stáť vedľa Lavrova.

Kallasová zároveň privítala rozhodnutie USA predať Ukrajine 500 protiraketových striel do systémov Patriot a vyzvala spojencov na sprísnenie sankcií proti Rusku.

Odmietla tiež údajné požiadavky Pentagónu, aby členské štáty NATO zmiernili kritiku Kremľa. Podľa nej hrozba nezmizne len preto, že sa o nej prestane hovoriť.

(politico, bloomberg, est)

Minúta  |  

Hackeri ukradli 6,3 miliardy. Binance už nahradila 95 percent

Najväčšia kryptomenová burza na svete Binance oznámila, že po rekordnom hackerskom útoku začne postupne obnovovať výbery klientskych prostriedkov. Spoločnosť už nahradila 95 percent kryptomien v hodnote 6,3 miliardy dolárov, ktoré útočníci ukradli z jej platformy.

Prvá fáza obnovovania výberov sa má začať v nedeľu medzi 7.00 a 10.00 h stredoeurópskeho času. Týkať sa bude bitcoinu, etherea, BNB, solany, XRP, dogecoinu a ďalších kryptomien.

Zvyšných päť percent ukradnutých aktív tvoria menej likvidné kryptomeny, ktorých získanie v potrebnom množstve môže trvať dlhšie, uviedla Binance na sociálnej sieti X.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) pripísal útok severokórejskej hackerskej skupine TraderTraitor, ktorú podľa neho podporuje tamojší režim.

Vyšetrovatelia zaznamenali, že členovia skupiny premieňajú ukradnuté aktíva na kryptomenu ethereum. FBI zároveň očakáva ďalšie pokusy o pranie ukradnutých prostriedkov prostredníctvom kryptomenových technológií.

Severná Kórea dlhodobo odmieta obvinenia, že využíva štátom podporované hackerské skupiny na špionáž a finančné krádeže. Jej diplomatické zastúpenia v Ženeve a Číne na žiadosti o vyjadrenie nereagovali.

(reuters, est)

Minúta  |  

Trump neuspel so žalobou pre článok o väzbách na Epsteina

Americký federálny súd v sobotu definitívne zamietol žalobu prezidenta Donalda Trumpa proti denníku The Wall Street Journal. Trump požadoval odškodnenie najmenej desať miliárd dolárov za článok o jeho väzbách na odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Sudca Darrin P. Gayles z federálneho súdu na juhu Floridy rozhodol, že Trump ani na druhý pokus nepreukázal, že denník konal so skutočnou zlomyseľnosťou, teda vedome šíril nepravdivé informácie alebo bezohľadne ignoroval pochybnosti o ich pravdivosti. Takýto dôkaz je pri žalobách verejne činných osôb za poškodenie dobrého mena nevyhnutný.

Sudca vyzdvihol dôkladné vyšetrovanie novinárov, ktorí sa pred zverejnením článku pokúsili získať vyjadrenie Trumpa aj ďalších predstaviteľov.

Trumpovi právnici argumentovali, že redakcia mala článok stiahnuť po tom, ako prezident poprel svoje zapojenie do Epsteinovej kauzy. Sudca však tento výklad odmietol ako nezlučiteľný s prvým dodatkom americkej ústavy, ktorý chráni slobodu prejavu.

Trump žalobu podal opätovne po predchádzajúcom neúspechu. Sobotňajšie rozhodnutie ju zamietlo s konečnou platnosťou, čo znamená, že rovnakú žalobu už nemôže na tomto súde podať znova.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kríza v Poľsku eskaluje. Prezident hovorí o prevrate na súde

Poľský premiér Donald Tusk ubezpečil verejnosť, že ústavný súd bude fungovať nezávisle a v súlade so zákonom. Reagoval tak na obvinenia prezidenta Karola Nawrockého, podľa ktorého došlo k násilnému prevzatiu tejto inštitúcie.

Napätie vyvolalo piatkové rozhodnutie služobne najstaršej sudkyne Anny Korwinovej-Piotrowskej, ktorá pozastavila výkon funkcie predsedu ústavného súdu Bogdana Święczkowského a oznámila, že preberá vedenie inštitúcie.

Nawrocki následne prerušil cestu do Senegalu, otočil prezidentské lietadlo a zamieril do sídla súdu vo Varšave. Budovu strážili policajné jednotky a stovky demonštrantov požadovali návrat odvolaného predsedu.

Prezident označil udalosti za narušenie verejného poriadku a násilné prevzatie ústavného orgánu. Tusk naopak tvrdí, že jeho vláda sa usiluje obnoviť právny štát po rokoch vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Spor o ústavný súd trvá od roku 2015, keď sa PiS pokúsila obsadiť sudcovské miesta, ktoré už predtým zaplnila predchádzajúca vláda.

Po nástupe Tuskovej koalície v roku 2023 sa konflikt ešte prehĺbil. Prezident Nawrocki odmieta niektorých sudcov nominovaných parlamentom, zatiaľ čo vedenie súdu blokovalo nástup kandidátov súčasnej vládnej väčšiny.

(reuters, est)

Minúta  |  

Londýn zvažuje ospravedlnenie za obchod s otrokmi

Britský premiér Andy Burnham pripustil možnosť formálneho ospravedlnenia za historickú úlohu Británie v transatlantickom obchode s otrokmi. Finančné odškodnenie však odmieta.

Uviedol to v článku pre denník The Guardian pred budúcotýždňovým samitom Spoločenstva národov (Commonwealth) v Antigue a Barbude.

Burnham oznámil, že Londýn ponúka štruktúrovaný dialóg s krajinami a komunitami zasiahnutými obchodom s otrokmi. Podľa neho bude dôležitou súčasťou rozhovorov aj vypočutie požiadaviek na oficiálne ospravedlnenie.

Zdôraznil, že dnešní Briti nemôžu niesť finančnú zodpovednosť za historické krivdy, na ktorých sa osobne nepodieľali.

Počas transatlantického obchodu s otrokmi bolo z Afriky násilne odvlečených najmenej 12,5 milióna ľudí. Británia podľa historickej databázy prepravila cez Atlantik približne 3,2 milióna z nich.

Karibskí lídri plánujú na samite opätovne žiadať nápravu historických krívd, napríklad prostredníctvom oddlženia, rozvojovej pomoci či investícií do zdravotníctva a vzdelávania.

Kráľ Karol III. podľa Buckinghamského paláca nebude obchádzať bolestivé kapitoly britskej minulosti, ku konkrétnej politike vlády sa však vyjadrovať nebude.

Premiér Antiguy a Barbudy Gaston Browne Burnhamovu ochotu rokovať privítal, no zdôraznil, že karibské krajiny na požiadavke odškodnenia naďalej trvajú.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.