Mala to byť daňovo-odvodová reforma. Ostalo pri daniach, odvody sa spomínajú málo, nejasne, a to môže byť kameňom úrazu. Istý je iba jeden zámer, že peňazí z odvodov – zatiaľ nevedno či sociálnych alebo zdravotných – bude menej a musí sa nájsť spôsob sanovania výpadkov. A to v čase, keď výdavky na zdravotníctvo praskajú vo švíkoch.
Mala to byť reforma, aké sa prijímajú v prvej polovici funkčného obdobia vlády. Už to tak nebude. Do konca roka sa nestihne nič, lebo predpokladané zmeny zákonov budú monumentálne. Diskusia sa presunie na rok 2022 a životaschopnosť reformného návrhu sa prejaví možno až pri prijímaní štátneho rozpočtu na rok 2023. Teda niečo vyše roka pred riadnymi voľbami, čo je na reformy už ozaj neskoro, lebo v takomto čase sa už vládne koalície zvyčajne rozglejujú. Napokon už predkladanie návrhov Igorom Matovičom bez predchádzajúcej diskusie v koaličnej rade a dávkovacia forma, akú používa šéf OĽaNO, už pripomína predvolebnú kampaň.
Mala to byť reforma, ktorá podľa vzoru vyspelých štátov presunie daňové zaťaženie práce na zaťaženie majetku. V tom by bola vyššia miera spravodlivosti a zároveň by sa podnietila ekonomická aktivita, zvyšovanie zamestnanosti a rast miezd. O tomto zatiaľ nepadlo ani slovo.
Mala to byť reforma – aspoň podľa niekdajších Matovičových vyjadrení, ktorá podporí rodiny. Nevedno, či najšťastnejší spôsob je nalievanie peňazí do krúžkov, doučovania detí, na rekreačné poukazy. Je tu síce aj zvýšený daňový bonus pre pracujúcich rodičov, vcelku však nevedno, čo je za Matovičovými číslami. Takto z návrhu trčí rozdávanie štátnych peňazí a čpie populizmus, ktorý znesie porovnanie s rekreačnými poukazmi Andreja Danka či obedmi zadarmo Roberta Fica.
