Gorbačov rozhodoval o polovici sveta, dnes bez milovanej Raisy iba dožíva

Čo sa dá dostať zo svetového politika na dôchodku? Koľko povie a koľko nie? A kam si vás pripustí? Raz pootvorí okienko do svojho vnútra, aj vám zaspieva pesničku z mladosti, potom sa uzavrie a mlčí. Aj to niečo hovorí.

To je postreh z filmu Gorbačov. Raj režiséra Vitalija Manského, ktorý vznikol v lotyšsko-českej spolupráci. Ako už napovedá názov, ide o rozhovory s Michailom Gorbačovom, jedným z najvýznamnejších svetových politikov konca 20. storočia, ktorému sa pričíta pád komunistického režimu v sovietskom bloku, teda aj v Československu.  

Gorbačov mnohé veci neprezradil, namiesto odpovedí dáva protiotázky. No i tak vychádzajú na povrch zaujímavé dojmy. Tým najsilnejším je, že v súkromí je tiež len obyčajný človek, jeden z nás. Dvadsať rokov žije bez manželky, jeho život stratil po strate partnerky kus zmyslu, akoby už za veľa nestál. Pri návšteve reportérov v jeho dome, kde sa oňho stará početné osadenstvo, prebleskne v záberoch stolík so zapálenými sviečkami pred podobizňou jeho milovanej Raisy. A vedľa na stene visí veľký realistický portrét vyzdvihujúci jej niekdajšiu krásu. I celý dokument sa končí pri jej hrobe s jej plastickou podobizňou v nadživotnej veľkosti z mladých liet, pred ktorým si chradnúci Michail privezený na miesto luxusným autom s početnou obslužnou posádkou utrie slzu z oka. 

Gorbačov, ten čo zmenil svet, vystupuje vo filme ako človek z mäsa a kostí. Rád si dobre zaje, obráti do seba pohárik vodky a na zapitie po jedle si zažiada pivo. Takmer 90-ročný bývalý politik sa pozastavuje nad svojím chradnúcim telom, udivene sa preberá vráskami na predlaktí a s nevôľou vsúva do úst hrsť farebných piluliek.

Celý dokument sprevádza jeho zatrpknutý humor, ale nie sebabôľ. Neľutuje nič, čo doteraz spravil, no neprizná si to, čo sa mu najviac vyčíta – že sa pričinil o rozpadnutie Sovietskeho zväzu. Veci išli, ako išli, Rusko má budúcnosť, demokracia v ňom tiež, len na to treba čas. To je odpoveď na otázku, čo si myslí o súčasnej politike Vladimira Putina. Pokušeniu kritizovať ho odolal, ba dokonca sa mu zámerne vyhol, hoci reportér ho na to nabáda. Pritom na inom mieste tvrdí, že sa nebojí povedať svoj názor.

Dosť otázok sa točí okolo konca Sovietskeho zväzu. Je to iste aj tým, že film prišli robiť z Lotyšska, ktoré sa práve vďaka Gorbačovovej aktivite opäť mohlo dočkať samostatnosti. No márne budete čakať úspešnú sondu, ako to bolo so zánikom komunistického režimu. To by si divák prial, lebo Gorbačov ani tak nepochoval Sovietsky zväz ako skôr zriadenie v ňom.

Škoda, lebo Gorbačov tému pootvoril sám, len ju bolo treba rozvinúť. Asi to nebolo zámerom tvorcov. Hrdo sa označuje za socialistu, nie za komunistu, hoci v tých pohnutých časoch bol šéfom sovietskej komunistickej strany, čo bolo viac ako všetky štátnické funkcie dohromady. Na druhej strane, vrelo sa hlási k Vladimirovi Leninovi, ktorý komunistický systém vytvoril. A zároveň sa priznáva, že do vysokej politiky ho dostal priaznivo naklonený šéf všemocnej štátnej bezpečnosti, z ktorej potom vzišiel napokon aj Putin.

Gorbačov je vo filme úprimný a hneď zas odmeraný. Nevedno, čoho sa starec bojí. Zmätok vyvoláva pokus dopátrať sa k jeho vnútornému presvedčeniu, hoci úsilie dokumentaristov nie je nejaké mimoriadne. Prejaví sa to hlavne v jednom momente, keď sa Gorbačov nedbalo prežehnáva pravoslávnym krížom. Z grimasy jeho tváre nevyčítame, či išlo o žart, alebo náznak návratu k ruským náboženským koreňom.

Pozorného diváka zaujme jeden sprievodný znak. Vykanie – tykanie. Členovia jeho obslužného personálu mu vykajú, on im tyká. Prenáša sa to dokonca aj vo vzťahu k reportérom. Oni mu úctivo vykajú, on im tyká. Ak vám napadne, že ide o úctu k veku, omyl. Toto bol bežný spôsob, ako sa správali komunistickí funkcionári. Mať vyššiu pozíciu znamenalo právo tykať všetkým pod sebou. Byť nižšie velilo povinnosť tým hore vykať. Gorbačov ostal komunistom, hoci si dnes hovorí socialista.

Film sa určite oplatí vidieť. Vychutná si ho však najmä ten, kto aspoň chvíľu pocítil na vlastnej koži niekdajší komunistický režim v sovietskom bloku.