To je postreh z filmu Gorbačov. Raj režiséra Vitalija Manského, ktorý vznikol v lotyšsko-českej spolupráci. Ako už napovedá názov, ide o rozhovory s Michailom Gorbačovom, jedným z najvýznamnejších svetových politikov konca 20. storočia, ktorému sa pričíta pád komunistického režimu v sovietskom bloku, teda aj v Československu.
Gorbačov mnohé veci neprezradil, namiesto odpovedí dáva protiotázky. No i tak vychádzajú na povrch zaujímavé dojmy. Tým najsilnejším je, že v súkromí je tiež len obyčajný človek, jeden z nás. Dvadsať rokov žije bez manželky, jeho život stratil po strate partnerky kus zmyslu, akoby už za veľa nestál. Pri návšteve reportérov v jeho dome, kde sa oňho stará početné osadenstvo, prebleskne v záberoch stolík so zapálenými sviečkami pred podobizňou jeho milovanej Raisy. A vedľa na stene visí veľký realistický portrét vyzdvihujúci jej niekdajšiu krásu. I celý dokument sa končí pri jej hrobe s jej plastickou podobizňou v nadživotnej veľkosti z mladých liet, pred ktorým si chradnúci Michail privezený na miesto luxusným autom s početnou obslužnou posádkou utrie slzu z oka.
Gorbačov, ten čo zmenil svet, vystupuje vo filme ako človek z mäsa a kostí. Rád si dobre zaje, obráti do seba pohárik vodky a na zapitie po jedle si zažiada pivo. Takmer 90-ročný bývalý politik sa pozastavuje nad svojím chradnúcim telom, udivene sa preberá vráskami na predlaktí a s nevôľou vsúva do úst hrsť farebných piluliek.
Celý dokument sprevádza jeho zatrpknutý humor, ale nie sebabôľ. Neľutuje nič, čo doteraz spravil, no neprizná si to, čo sa mu najviac vyčíta – že sa pričinil o rozpadnutie Sovietskeho zväzu. Veci išli, ako išli, Rusko má budúcnosť, demokracia v ňom tiež, len na to treba čas. To je odpoveď na otázku, čo si myslí o súčasnej politike Vladimira Putina. Pokušeniu kritizovať ho odolal, ba dokonca sa mu zámerne vyhol, hoci reportér ho na to nabáda. Pritom na inom mieste tvrdí, že sa nebojí povedať svoj názor.
