Konzervatívec Šefčík z OĽaNO: Z postoja našich spolustraníkov som nebol šťastný

Ste členom strany OĽaNO?

Som členom hnutia OĽaNO. Po rozhovoroch s niekoľkými ľuďmi z OĽaNO som si dal prihlášku, ktorá bola na predsedníctve hnutia schválená a prijali ma za člena.

Smeruje OĽaNO v otázke členstva k väčšej transparentnosti?

Neviem, čo všetko prenikne po sneme do médií. Nechávam na predsedníctvo, čo bude komunikovať navonok. Členovia poslaneckého klubu budú potom jednotne informovať.

Prečo je doteraz tajné, kto je členom?

Expremiér a predseda strany Igor Matovič uviedol, že nechce, aby boli členovia strany do istého času pod drobnohľadom. Možno sa to zmení po sneme. Nevidím rozdiel medzi členmi OĽaNO a tými, čo sú členmi poslaneckého klubu. Tvoríme jeden celok.

Ľudia kritizujú, že líder najsilnejšej koaličnej strany stavia svoju agendu na reformách a boji proti korupcii a mafii a zároveň má vnútorne najmenej transparentnú stranu a podľa daňového priznania nič okrem hotovosti nevlastní. Neruší vás to?

Od roku 2001 žijem v manželstve so svojou manželkou a dôverujem jej natoľko, že by som neváhal prepísať na ňu svoj majetok. Sľúbili sme si, že budeme spolu, kým nás smrť nerozdelí, a chcem to dodržať. Ak to Igor Matovič vyhodnotil tak, že bude správne prepísať na svoju manželku majetok, nekritizujem to. Mohli mať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ale rozhodol sa pre toto riešenie. Ide o obrovskú dôveru človekovi, ktorého miluje.

Otvorene sa hlásite ku kresťanskej viere. Minulý týždeň neprešiel Záborskej zákon o pomoci tehotným ženám. Je nepríjemné, ak koaličný partner ide proti vám, ako to spravila Jana Bittó Cigániková. Ako však funguje váš klub, ak aj poslanci ako Kristián Čekovský tvrdo ťažia proti tomuto návrhu?

Ťažko. Igor Matovič zostavil kandidátku, kde boli muži, ženy, liberáli, konzervatívci, Rómovia i maďarskí kandidáti. To, ako vyzerá koalícia, zakúšame aj vo vlastnom klube. Ostatní sa z nás smejú, lebo náš klub niekedy po rokovaní parlamentu zasadá aj do polnoci a rokujeme o veciach, na ktoré máme odlišné názory.

Som jedným zo spolupredkladateľov zákona o pomoci tehotným ženám. Tento zákon nás rozdelil na dva tábory, ale máme pri hlasovaní a predkladaní návrhov o kultúrnych témach voľnú ruku. V tejto konkrétnej téme som nebol úplne šťastný z toho, že niektorí stranícki kolegovia svojimi pozmeňujúcimi návrhmi išli proti nám. Na klube som povedal, aby si predložili svoj vlastný návrh a my o ňom môžeme diskutovať. Buď ho podporiť, alebo nepodporiť. Keď bol pred rokom tento zákon v pléne, bol som jeho spravodajcom. Fungovalo to tak, že som sa s Jurajom Šeligom, ktorý bol podpredsedom parlamentu, dohodol, že pôjdeme pomaly, aby sme nespravili chybu…

Poslanci nevedeli, o akom pozmeňujúcom návrhu hlasujú, bol tam veľký chaos.

Presne. A teraz sa stalo to isté. Navyše bol spravodajcom Peter Cmorej (SaS), ktorý bol proti návrhu zákona. Na klube som povedal, že kolegovia danému zákonu procesne – pozmeňovákmi – dolámali ruky aj nohy a chceme, aby prešiel. Podľa mňa to nebolo korektné, dôstojné a férové. Naši liberáli v médiách hovorili, že ide o zákon, ktorý zakazuje interrupcie, hoci išlo viac o prorodinný sociálny zákon.

Pred hlasovaním prišiel do parlamentu premiér Eduard Heger a vyzval poslancov, aby podporili zákon o reforme nemocníc. Nemrzelo vás, že vtedy nevyzval aj na podporu tohto zákona?

Premiér to zrejme pochopil tak, že koalícia stojí a padá na reformách. Nemocnice, súdna mapa, národné parky či daňová reforma sú z jeho pohľadu asi omnoho dôležitejšie. Aj ja patrím medzi umiernených konzervatívcov a chválil som, že neprichádzame s tvrdým interrupčným zákonom, ale snažíme sa predložiť zákon, ktorý má v pléne väčšiu šancu prejsť. Pohladiť si svedomie zákonom, ktorý nemá šancu prejsť, nedáva zmysel.

Ako to spravil bývalý kolega Martin Čepček?

S Čepčekom som viedol na klube veľa dlhých diskusií. Z istého hľadiska vnímam jeho zákon ako populistickú cestu. Vysvetľovali sme mu s kolegami, aké je zloženie parlamentu a prečo sa oplatí predložiť návrh, ktorý hneď nezmietnu zo stola.

Bolo správne vylúčiť ho z klubu?

Klubu viac škodil ako pomáhal. Je dobré, že viac nemá interné informácie, na ktorých sa dohodneme, lebo v istom momente sme voči nemu stratili dôveru. Je kontraproduktívne prísť na klub a baviť sa za zatvorenými dverami o citlivých témach, ak nedôverujete človeku vnútri. Niektorí poslanci to začali vnímať obmedzujúco, lebo sa báli, že to vynesie a zneužije proti nim.

Hovorí sa o spájaní kresťanských konzervatívnych síl. Pod akou hlavičkou by sa to podľa vás malo robiť? Vy napríklad máte blízko ku Kresťanskej únii, ale nie ste jej členom. Aká je vaša politická budúcnosť?

Nie som si istý, či by mala existovať jedna strana, ktorá sa vyhradí v hodnotových otázkach, lebo existujú aj iné témy. Hodnotovo vyhranená strana je napríklad Sloboda a solidarita, OĽaNO má liberálov aj konzervatívcov. Nech si hocikto povie, čo chce, máme podľa mňa najkonzervatívnejší parlament od prvých slobodných volieb. Na druhej strane majú poslanci pri hlasovaní voľnú ruku.

Liberálno-konzervatívny súboj by nemal byť medzi dvomi stranami. Každá strana má liberálov aj konzervatívcov a tí by mali medzi sebou viesť slušný dialóg – nie taký ako teraz. Bolo mi veľmi ľúto, že sa dialóg vyhranil. Vystúpil som v pléne a snažil sa argumentovať, ale odsudzujem, čo sa tam dialo. Druhá strana išla čisto po emóciách a používala tvrdé slovné spojenia, ako napríklad „sadistické monštrá“.

Záborskú nazvali čarodejnicou, predavačka v obchode jej vynadala, videli sme šírenie nenávisti naprieč médiami. Opisujete OĽaNO ako veľký stan, v rámci ktorého sa tvoria frakcie. OĽaNO malo kedysi oveľa menej poslancov, teraz viac než 50. Je to pri takomto počte zákonodarcov životaschopné, nejde o experiment?

Súhlasím s tým, že ide o experiment, ale vyplynul z toho, čo chcela spoločnosť. Tá požadovala, aby sme sa zjednotili v boji proti korupcii a mafii a Igor Matovič, ako líder, to ponúkol. Moja kariéra sa začala tak, že ma po smrti Jána a Martiny oslovili, aby som niečo na pódiu povedal za učiteľov. Spravil som to. Neskôr ma poprosili, či by som moderoval míting v Skalici, lebo moderátorka ochorela. Juraj Šeliga je môj bývalý žiak zo šaštínskeho gymnázia a začal som s ním komunikovať. Nie vypočítavo, ale Božím riadením som sa stal známejším v regióne, kde žijem. Na komunálnej úrovni sa tam vedú tiež boje proti mafii.

Zrazu sa mi ozvali z OĽaNO a vyzvali ma do boja s mafiou, so Smerom. Vzal som si týždeň na rozmyslenie, a keď sa mi ozvali, videl som, že to myslia vážne.

Kto bol hlavná kontaktná osoba?

Župan Jozef Viskupič dal predsedovi klubu Michalovi Šipošovi o mne avízo a ten ma oslovil. Najskôr som to bral ako nepodarený vtip, ale keď sa mi opäť ozvali, bral som to vážne. To, čo tu vyvádzali smeráci bolo pre mňa dobrou motiváciou pridať sa k OĽaNO. Neúnavný boj Igora Matoviča mi bol sympatický. Mal som aj ponuku od KDH, ale podľa ich stanov museli byť kandidáti aspoň rok alebo dva členmi strany a nechcel som ísť cez výnimky. OĽaNO také prekážky nemalo a skúsil som to, hoci som si myslel, že na kandidátke budem, ale do parlamentu sa neprekrúžkujem.

Boli ste na 48. mieste.

Áno, neočakával som, že sa dostanem do parlamentu. Chcel som urobiť všetko preto, aby malo OĽaNO čo najlepší výsledok. Poviem vám príhodu. Deň pred moratóriom som poroznášal letáky, rodina mi pomáhala, mám totiž štyri deti. Vtedy sme mali tri. Moja (vtedy 11-ročná) dcéra to cezo mňa vnímala. Bola to paralela, keď som mal v roku 1989 ja 11 rokov, všetko som vnímal cez svojho otca, ktorý bol aktívny vo VPN a bol osem rokov ponovembrovým starostom.

Keď sme rozniesli posledný leták, vo výťahu ma dcéra objala a povedala mi: „Oci, ty sa tam dostaneš.“ Mal som slzy na krajíčku, len som sa jej poďakoval, ale v duchu som si hovoril, že by som chcel mať jej vieru. Keď bolo jasné, že som druhý náhradník a dostanem sa po vymenovaní vlády do parlamentu, povedal som jej, že mala vieru ako nikto. Dcéra so mnou bola aj na volebnej noci v Trnave.

To je pekný príbeh aj ideály. V reálnom svete si však viac ako 70 percent ľudí myslí, že sa Slovensko nehýbe správnym smerom, čo je najviac od protestov proti gorile. Čo robíte zle?

Boj proti korupcii nemôže nikto poprieť, je dobre nastavený. Ak má tento boj nejaké „muchy“, nedajú sa odstrániť šmahom ruky. Ich ľudia škodia, sú zalezení na svojich miestach, stále odkrývame nové informácie. Je vecou vyšetrovateľov, polície a orgánov činných v trestnom konaní, aby zabrali. Verím, že dobrí a poctiví vyšetrovatelia a sudcovia nakoniec vyhrajú. Možno to beriete ako rozprávku, ale naša spoločnosť sa má k tomu posunúť.

Pri anarchii a vojne v bezpečnostných zložkách uvidíme.

Verím tomu, že tam nepanuje anarchia. Vďaka volebným výsledkom OĽaNO máme ministrov a šance zmeniť to, ale dostali sme do vienka koronu. Opozícia to ochotne využila, parazituje na koronakríze a rozdeľuje spoločnosť.

Máte aj zásadné spory vo vládnej koalícii.

Keď mal Fico jednofarebnú vládu, stačilo palcom ukázať, ako treba hlasovať. To sa vládlo, 83 ľudí hlasovalo, ako chceli. Aj keď vládol s Mečiarom, so Slotom, Dankom, Bugárom, mali medzi sebou akési lepidlo – možno išlo o kšefty alebo beztrestnosť. Naše lepidlo je iné a pravicové vlády to budú mať vždy ťažšie. Dzurindovej aj Radičovej vláde sa vládlo ťažšie, nie vždy sa zhodli v názoroch. Chceli posúvať Slovensko dopredu, ale mali inú predstavu, a preto vznikali spory ako medzi OĽaNO a SaS.

Nejde len o to, že máme koalíciu, ktorá je ideologicky rozdielna. Ide aj o osobu expremiéra Matoviča a jeho komunikáciu.

Blbú náladu vytvorila pandémia. Igor Matovič komunikoval, ako komunikoval. Na klube priznal chyby v komunikácii. Za najväčšiu komunikačnú chybu považujem, že chcel ľuďom všetko povedať sám ako premiér a nerozložil to na ministrov. S odstupom času to možno aj on vníma ako chybu. Desať rokov bol zvyknutý na transparentnosť – čo zistil, publikoval a povedal ľuďom na tlačovke ako opozičný poslanec.

Nie je problém v tom, že Matovič je nedôverčivý človek, ktorý nevie a nechce povinnosti delegovať?

Keby Igor nebol taký, aký je, Smer by tu možno bol doteraz. Svojou povahou buldoga išiel vpred a ťažko si buduje dôveru voči iným. Patrím medzi Igorových priateľov, hoci nie najbližších. Bavili sme sa mimo zapnutých diktafónov a dôverujem mu. Je to človek, ktorý má srdce na správnom mieste. Dúfam, že koalícia jeho prorodinnú reformu príjme a náladu v spoločnosti to aspoň čiastočne poopraví. Podľa mňa je nekorektné pripisovať negatíva Igorovi a jeho komunikácii. Som presvedčený o tom, že keby sme nemali koronakrízu, všetko je úplne inak.

Ste zástancom očkovania. Mnohí politici, ktorí sa označujú za silných kresťanov, očkovanie odmietajú, lebo za ním vidia sprisahanie alebo biznis. Nejde o mainstreamový kresťanský názor, aj tento týždeň biskupi vyzvali ľudí na očkovanie. Ako sa však vy pozeráte na kresťanských opozičných politikov, ktorí obviňujú vládu z nastoľovania totality?

Na Slovensku nemáme totalitu, to isté robí Rakúsko, ktoré pokladáme za slobodnú krajinu. Rakúsko bol náš vzor aj počas totality a niektorí tam chceli utiecť. Rakúsko stanovilo lockdown pre nezaočkovaných a nikto tam nerepce. Som za to, aby sa čím skôr aspoň na dobrovoľnej báze testovali aj očkovaní ľudia. Príklad: Kolegyňa prišla na hlasovanie pozitívna a ja som sa za tri dni štyrikrát sám doma testoval, lebo som chcel.

Je to zodpovedné voči rodine aj voči tým, s ktorými sa stretávame. Je to aj o vzdelaní. S masou ľudí, ktorí nekriticky berú hocijaký názor, sa manipuluje veľmi ľahko. Dajme tomu, že ľudí mohli oklamať štúdie aj odborníci, ale nemôže ich klamať nič z toho, čo vidia. Osem ľudí z desiatich v nemocnici je nezaočkovaných a blokujú lôžka pre iných ľudí. Ak prešovská nemocnica nemá na umelej pľúcnej ventilácii ani jedného zaočkovaného, nemôže ísť o klamstvo. Verím lekárom a realite z nemocníc. Je absurdné, keď si čítam výpovede záchranárov, ktorí zachraňujú dusiaceho sa človeka, lebo má covid, a on na nich kričí, že covid neexistuje. Pre mňa je to skutočne absurdné a je smutné, že sme sa dostali do takejto situácie. Vzdelanie treba zlepšiť v dlhodobom horizonte, ale v krátkodobom treba ľuďom viac vysvetľovať. Ja sa však priznávam, že už som v niektorých prípadoch rezignoval na prehováranie ľudí do očkovania. Je to, akoby som hádzal hrach o stenu.

Schvaľujete lockdown pre nezaočkovaných?

Som v školskom výbore a uvediem príklad. Poznám školy, ktoré rodičom rozdali samotesty a požadujú od nich, aby deti dvakrát týždenne otestovali a zaznačili výsledok do Edupage. Deje sa však, že rodičia klamú, kšeftujú s testami, ktoré dostali, alebo ich používajú oni sami. Vírus sa tým pádom stále šíri, lebo deti bývajú aj bezpríznakové. Tieto deti sa potom stretávajú s rodičmi a so starými rodičmi, čo je obrovský problém. V Rakúsku sa testujú deti dvakrát týždenne pri učiteľke pred vyučovaním. Nemusia potom zavrieť celú školu a o pár dní sa pretestujú opäť. Mám pocit, že ak sa ku školám nepristúpi prísnejšie, covidu sa nezbavíme.

Minister školstva Branislav Gröhling uviedol, že už nechce zatvárať školy. V poriadku, ale testy, ktoré máme v skladoch, by sa mali využiť, napríklad pre tieto deti a mládež v školách.

Čiže treba pritvrdiť?

Áno, vrátane škôl. Ak sa tam bude vírus ďalej nekontrolovane šíriť, nikam sa nepohneme.