V nemocniciach spejeme k humanitárnej kríze, čiahame po pomoci zo zahraničia

Radšej zaplatíme presun, ako zvýšime mzdy zdravotníkom

Minister priznal, že telefonoval s eurokomisárkou pre zdravotníctvo Stellou Kyriakidisovou. Tá nám dala ponuku na prevoz covidových pacientov do zahraničia v prípade, že by nemocnice museli vypnúť úplne všetku bielu medicínu.

„Keď bude situácia taká, že pre covid by sme museli činnosť nejakej nemocnice zastaviť, radšej pacientov presunieme do zahraničia, aby sme uvoľnili priestor,“ povedal minister.

Išlo by vraj o presuny do susedných krajín, ale v prípade potreby či dohody aj do iných štátov EÚ. Epidemická situácia sa na starom kontinente nevyvíja dobre. Susedné štáty pristupujú k prísnejším opatreniam. Nedá sa preto očakávať, že by prijali desiatky našich pacientov. Ide skôr o symbolické gesto spolupatričnosti Únie.

Takto sa presúvali pacienti aj v druhej vlne. Lekárske odborové združenie vtedy kritizovalo, že jedna hodina letu štátneho špeciálu stojí viac než štyritisíc eur. Vhodnejšie by vraj bolo využiť tieto peniaze na mzdy v zdravotníctve, ktoré je dlhodobo personálne poddimenzované.

Lôžka by boli, ale o pacientov sa nemá kto postarať

Od začiatku roka odišlo zo systému približne 1 300 zdravotných sestier. Presný počet lekárov, ktorí opustili systém, nie je známy.

„Faktom je, že v posledných dňoch sme na hrane s kapacitami, čo sa umelej pľúcnej ventilácie týka. Prioritne je problém s kapacitou personálu na ich obsluhovanie,“ skonštatovala pre Štandard hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Všetkých desať nemocníc v Prešovskom samosprávnom kraji je v tretej najvyššej fáze reprofilizácie lôžok. Napriek tomu chýbajú lôžka pre ventilovaných pacientov. Nemocnice sú v bezvýchodiskovom stave.

„Pacienti sa sami o seba nepostarajú a my už nemáme kapacity, kto by sa o nich staral. Čiže my neriešime, či by sme vedeli reprofilizovať ešte nejaké oddelenie. Nemáme toho, kto by sa o pacientov staral,“ prízvukoval Marián Petko, riaditeľ Bardejovskej nemocnice a prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS).

Rovnaká situácia je v Žilinskom samosprávnom kraji. Chýbajúci zdravotníci sú problém číslo jeden. Aj covidoví pacienti na jednotke intenzívnej starostlivosti, ktorým stačí kyslík, si vyžadujú viac personálu než bežní pacienti.

V breznianskej nemocnici mali počas druhej vlny reprofilizované štyri lôžka s umelou pľúcnou ventiláciou (UPV), teraz len jedno. „Dôvodom poklesu je nedostatok sestier a lekárov na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny [OAIM]. Po druhej vlne predovšetkým viaceré OAIM sestry odišli na dôchodok. Napriek všemožným snahám sa nám podstav OAIM personálu, predovšetkým sesterského, nepodarilo doplniť,“ povedal hovorca breznianskej nemocnice Karol Vojtko.

„Do skončenia druhej vlny sme mali kolegov, ktorí rok a pol nemali dovolenku. Aj keď zo strany zamestnávateľov dochádzalo aj k psychologickým intervenciám, časť týchto zdravotníkov odišla nadobro zo zdravotníctva,“ skonštatovala Martina Pavlíková, hovorkyňa zdravotníckych zariadení siete AGEL. 

Aj fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a v Trenčíne dokážu v tejto vlne obslúžiť menej ventilácií.

„Dôvodom je počet personálu, ktorý máme k dispozícii. Počas vrcholu druhej vlny sme mali k dispozícii pomoc intenzivistického personálu z blízkej detskej nemocnice, ktoré teraz zabezpečuje starostlivosť o svojich detských pacientov a mesiac u nás na II. klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity slúžili lekári z Belgicka a Dánska,“ uviedla hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje.

Ventilácie potrebujú aj necovidoví pacienti

Stále je dostatok lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou v nemocniciach, ktoré robia bielu medicínu. Nemožno však všetky ventilácie nechať pre pacientov s COVID-19, lebo sa musia liečiť aj iné ochorenia a riešiť urgentné prípady.

• 

• 

„Naše pracovisko je koncovou nemocnicou a prichádzajú k nám pacienti z celého Slovenska, ktorí si vyžadujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, preto je potrebné ponechať lôžka s UPV aj pre týchto pacientov,“ vysvetlila Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava.

„Prioritou našej nemocnice je udržanie prevádzky urgentného príjmu v regióne a poskytovanie zdravotnej starostlivosti a výkonov súvisiacich s urgentnými stavmi (akútna zdravotná starostlivosť) a onkologické diagnózy vyžadujúce operačný výkon,“ uviedla Petra Dišková, hovorkyňa Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku.

Humanitárna kríza je blízko

Výstavba poľnej nemocnice neprichádza do úvahy, pretože všetci vojenskí lekári už dnes pracujú v nemocniciach a na oddeleniach by chýbali spoločne s ďalším zdravotníckym personálom.

Postupne klesá aj kapacita lôžok s napojením na kyslík. Dostať ho k pacientom v potrebnom množstve je problém.

„Stanice a rozvody, ktoré produkujú kyslík do nemocníc, sú v niektorých nemocniciach na hraniciach technických možností. Treba odznova vybudovať veľké projekty kyslíkových staníc, s ktorými nerátal systém ani pri najväčších operačných výkonoch,“ opísal minister ďalší problém.

Napriek klesajúcim počtom personálu majú niektoré nemocnice ešte viac hospitalizovaných ako v druhej vlne.

Ak prekročíme hranicu 3 200 pacientov, dostaneme sa podľa ministra do „humanitárnej krízy“. Dnes sa k tomu približujeme, lebo skutočné počty pozitívnych sa v nemocniciach ukážu až o dva týždne.

Príchodu zahraničných lekárov na naše územie sú niektoré nemocnice otvorené. „Samozrejme, že každú pomoc by sme privítali. Lekársku i sesterskú, a to na OAIM i klasických covid oddeleniach. Chýba nám už skoro 30 sestier, čo je na veľkosť našej nemocnice kritické číslo. Reprofilizáciu covid pracovísk zvládame len na úkor pozastavenej činnosti detského oddelenia a niektorých nemocničných ambulancií, ktorých personál bol preradený na covid pracoviská,“ uviedol hovorca nemocnice v Brezne.

„Privítali by sme lekárov a samozrejme aj sestry,“ povedala Martina Holecová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín.

„Zahraničných lekárov nepotrebujeme, chýbajú nám najmä sestry,“ opísala Katarína Kapustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin.

Podľa iných táto pomoc nerieši kľúčový problém, ktorým je nedostatok personálu a nízka motivácia absolventov zostať pracovať na Slovensku. „Privítali by sme viac lekárov, ktorí chcú zostať pracovať na Slovensku, nakoľko zahraničná pomoc by mala len krátkodobý efekt,“ myslí si Matej Martovič, hovorca Fakultnej nemocnice v Trnave.