Inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, nazýva Kremeľ špeciálnou vojenskou operáciou, nie vojnou. Moskva takisto doteraz nevyhlásila na území Ruskej federácie – s výnimkou pohraničných území – vojnový ani výnimočný stav.
Prezidentské voľby pred dvoma rokmi, ako aj posledné voľby do Štátnej dumy sa tak oficiálne nekonali počas vojny. Napriek tomu sa však volieb nemohli zúčastniť mnohí obyvatelia okupovaných oblastí Ukrajiny, ktoré Ústava Ruskej federácie považuje za súčasť Ruska.
Incidenty
Miestne médium vo Vladimirskej oblasti informovalo, že velenie nútilo vojakov základnej vojenskej služby, aby v hlasovaní dali svoj hlas strane Jednotné Rusko.
„Niektorí hovoria, že dôstojník priamo dohliadal na to, ako hlasujú, iní zas, že na nich bol vyvíjaný slovný nátlak a boli nútení voliť vládnu stranu,“ uvádza s odkazom na zdroj regionálne médium.
Hoci nábor do armády motivovaný výhodnými platovými podmienkami pokračoval aj tesne pred voľbami, krátko po otvorení volebných miestností sa začali šíriť správy súvisiace s možnou mobilizáciou, ktorá by sa dotkla aj tých, ktorí o podpis dohody s ministerstvom obrany nemajú záujem.
Niektorí Moskovčania dostali po elektronickom odvolení v aplikácii Štátne služby „oznámenie o zaevidovaní do evidencie osôb podliehajúcich brannej povinnosti“. Nejde o jediný medializovaný prípad.
V Novosibirsku dostávali voliaci muži rovno povolávacie rozkazy. Iným bolo dôrazne odporúčané podpísať dohodu s ministerstvom obrany, teda ísť do armády dobrovoľne. Objavilo sa aj video z miesta.
Problém pre Ukrajinu
„Badať, že ruské obyvateľstvo pripravujú na mobilizáciu, ktorá sa tam v tej či onej podobe v najbližšom období uskutoční. V tejto súvislosti sa cifra 50-tisíc likvidovaných Rusov mesačne musí zmeniť na skutočnosť,“ uviedol ešte v júli podplukovník Maxym Žorin, zástupca veliteľa 3. armádneho zboru.
Český prezident Petr Pavel sa pre portál Telegraph začiatkom júla vyjadril, že po septembrových voľbách môže Putin vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu. Podľa neho by sa preto mali zintenzívniť snahy o dosiahnutie mieru.
Osem zdrojov z prostredia bezpečnostných zložiek, prezidentskej administratívy a vojenských odvodových úradov koncom júna uviedlo pre ruské emigrantské portály Viorstka a Važnyje istoriji, že počuli o možnej mobilizácii, ktorá by mohla byť vyhlásená v októbri po voľbách.
Septembrovou mobilizáciou sa podľa viacerých zdrojov vyhrážali aj prepusteným väzňom, ktorých verbovali do armády, ale aj poslucháčom vysokých škôl, ktorých sa snažili prilákať k podpísaniu dohody s ministerstvom obrany.
Predstaviteľ Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny Andrij Čerňak 16. júla povedal, že pred voľbami nebude Kremeľ možnosť mobilizácie vôbec spomínať. Zároveň spresnil, že Rusko má dostatočný počet výcvikových stredísk a nemusí pre možnú všeobecnú mobilizáciu budovať nové.
Potrebuje podľa neho iba čerstvú „potravu pre delá“ a mobilizácia po voľbách „nie je vylúčená“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to vidí rovnako. Kremeľ možnosť mobilizácie aj krátko po voľbách stále popiera.
Zo správy analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vyplýva, že Kremeľ sa dlhodobo pripravuje tak na mobilizáciu, ako aj na občianske nepokoje, ktoré môže vyhlásenie mobilizácie vyvolať. Nevylučujú však, že sa k nej Putin napokon neuchýli.
Začiatkom septembra počas ekonomického fóra vo východoruskom Vladivostoku Putin poprel možnosť novej mobilizácie pre potreby protiukrajinského ťaženia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v deň začiatku volieb s odkazom na materiál portálu Bloomberg uviedol, že Moskva do konca roka nemieni mobilizovať 300-tisíc záložníkov.
