Rakúsko, nový vzor pre zástancov tvrdej línie. Ako to vyzerá zvnútra?

Od pondelka 8. novembra bolo Rakúsko prvým európskym štátom, kto­rý uvalil na nezaočkované a neprekonavšie osoby zákaz vkročiť do reštaurácií, kaviarní, di­vadiel, kín alebo na športové a kul­túr­ne po­duja­tia.

V pon­de­lok 15. novembra nasledoval formál­ny lock­down pre ne­oč­kovaných, s celodenným zákazom vychádzania, od­vte­dy môžu ne­oč­ko­va­ní už nakupovať len v potravinách. Pre kontrolu tej­to segregácie vy­členil minister vnútra 800 policajtov, pokuty pre porušovateľov sú do 1 450 eur, prevádzkovatelia gastra začali panicky kont­ro­lo­vať OP certifi­ká­ty a občianske preukazy.

Aj niektorí susedia Rakúska za­vied­li v priebehu týždňa podobné lockdowny pre ne­oč­ko­va­ných: Ba­vors­ko sa ponáhľalo iniciatívne dopredu, Česko oznámilo prevzatie ba­vor­s­kého modelu, pridal sa zvyšok Ne­mecka a na­pokon aj Slo­vensko s najtvrdšou verziou, ktorá – na rozdiel od Rakúska – dokonca vy­lu­ču­je ne­oč­ko­va­ných z bohoslužieb. Rakúsko bolo trend­set­terom.

Od pondelka 22. novembra napreduje Rakúsko opäť.

Ako prvá zá­pa­do­európska krajina sa zavrie do lockdownu pre všetkých. Predtým iba Lotyšsko vy­hlásilo plošný lockdown a Holandsko čiastočný ve­čer­ný. Opätovné uzavretie krajiny má trvať maximálne 20 dní, vo dvoch spolkových krajinách s in­ci­den­ci­ou okolo 1 700 (Horné Rakúsko a Salzbursko) asi o týždeň dlh­šie. Podľa rakúskej metódy počítania ide o štvrtý tvrdý ce­lo­štatný lock­down. Znamená to, že aj obchody (okrem po­tra­vín) budú za­vre­té, tri, respektíve štyri mäkké lockdowny z minulej zimy sa už nepočítajú. Školy zostanú ot­vo­re­né, štát ale prosí ro­dičov, aby nechali deti doma. Mi­ni­s­ter vnútra povoláva do služby ďalšiu tisícku policajtov, v tomto prípade policajných študentov.

Ešte väčšiu pozornosť ale vyvolalo Rakúsko kvôli ďalšiemu opatreniu.

Na úplne nové územie vstupuje Rakúsko 1. februára: Ako prvý právny štát západného typu zavedie po­vin­né očkovanie proti co­vidu. K takému opat­re­niu sa uchýlilo doteraz iba zopár exo­tických re­žimov: tyrania Turk­me­ni­s­tan, diktatúra Tad­žiki­s­tan, m­o­narchia Va­ti­kán, Mikronézske federatívne štáty a Indonézia.

Presná po­doba očkovacej povinnosti ešte nie je známa, s podávaním in­jek­cie prostredníctvom štátneho násilia sa neráta, bude to zrejme prie­stupok s mastnou štvorčíselnou pokutou. Aj tu je možné, že po pre­lomení tabu Rakúšanmi nájdu aj ďalšie európske kra­ji­ny odvahu na­nú­tiť občanom vakcínu.

Finálne rozhodnutie o vyhlasení celoštátneho lockdownu a povinného očkovania padlo v tirolských horách, pri čistomodrom jazere Achen­see. Stretli sa tam hajtmani všetkých deviatich spolkových krajín, no­vý kancelár Alexander Schallenberg (ľudovec) a minister zdra­vot­níc­tva Wolfgang Mückstein (zelený). Pri studenom jazere sa snažili vládne špičky urobiť bodku po dvoch týždňoch, počas ktorých fungovala rakúska vlá­da ako tá slovenská – v otravnom chaose vzá­jomných pro­ti­re­čení.

Po­li­tic­ky ne­skú­se­ný lekár Mückstein žiadal už pred týždňom opa­t­renia aj pre očkovaných, kancelár Schallenberg to ale ka­te­go­ric­ky odmietol. Od prvej chvíle bolo jasné, že segregácia ne­oč­ko­va­ných, ktorí tvoria v Rakúsku jasnú menšinu, nemohla priniesť žia­den efekt, keďže 68 per­cent očkovaných plus prekonavší sa mohli úplne slobodne pohybovať, nemuseli sa nikdy testovať a mohli ne­ob­med­zene roznášať ví­rus. Počty denných infekcií preto explodovali ďa­lej, desať dní po za­ve­dení očkovacieho apartheidu dosiahli tak­mer 16-tisíc za jeden deň a v nejakej chvíli malo Rakúsko – ako už pred rokom – najvyšší počet infekcií na obyvateľa.

A čo sa to deje politicky?

Malý kontext. Padlý mesiáš ra­kúskej politiky, 35-ročný dvojnásobný exkancelár Sebastian Kurz, v lete na tlačovkách a plagátoch sľúbil, že „pandémia je zvlá­d­nutá“ a „pre očkovaných skončila“ – a jeho miestodržiteľ Schal­len­berg bol odhodlaný ten sľub splniť.

Kurz, ktorý ako predseda Ľudovej strany ÖVP a predseda par­la­ment­nej frakcie v pozadí ťahá za nitky, túži po návrate do úradu kance­lá­ra. Nateraz to vyzeralo zle, po odhalení jeho bezškrupulóznych metód je v Rakúsku politikom s najnižšou dôveryhodnosťou, zhruba štvrtina obyvateľstva ho ale stále podporuje. Kurz preto potrebuje kancelára, ktorý vykonáva jeho pokyny a bude časom taký ne­ná­vi­dený, že aspoň voliči ÖVP budú volať po Kurzovom návrate. Schal­len­berg sa javí ako ideálna voľba.

Znechutenie Rakúšanov so Schallenbergovou vládou dosiahlo pred vy­hlá­sením lockdownu a povinného očkovania takú intenzitu, že večne neutrálny kráľ mediálnych politológov Peter Filzmaier verejne vy­z­val vládu, aby sa voličom pri vyhlásení lockdownu ospravedlnila. Ináč – bez dôvery verejnosti – nemôže lockdown podľa Filzmaiera fun­go­vať. Diváci tlačovky na Achensee boli preto zvedaví, či sa do­č­kajú nejakého priznania chýb. Nedočkali sa.

Ospravedlnil sa len aktér, ktorý sa v pandemickej politike aspoň snažil, mini­s­ter zdravotníctva Mückstein. Stroho, ale uveriteľne vyslovil tú očakavanú vetu, krátko nato – ako to už zvykne robiť – utiekol pred otázkami. Hoci reportérka nemeckej televizie ZDF vy­zvala priamo na ospravedlnenie, Schallenberg to ani ná­znakom ne­urobil. Opakovane hodil celú vinu za lockdown na men­ši­nu ne­očkovaných. Až večer sa v televízii ORF ospravedlnil – ale len tým Ra­kúšanom, „čo urobili všetko správne“, teda len očkovaným.

Rakúšania, ktorí nepozerajú správy každý deň, spoznali svôjho no­vé­ho kancelára až pri sledovaní tirolskej tlačovky. To, čo videli, ich nemohlo nadchnúť.

Kariérny diplomat, ktorý vyrástol v za­hra­ni­čí, pôsobil ner­vózne a arogantne zároveň, nevedel kam s rukami. Po­vedal: „Už nechceme žiadne diskusie.“ Výstižne tým charak­te­ri­zo­val, ako si pred­stavuje vládnutie. Je šľachticom z už nemajetného ro­du, predkovia boli zapálení slobodomurári, na bývalom zámku Schal­len­bergovcov v Rosenau sa nachádza múzeum slobodo­mu­rár­s­tva, v ktorom záu­jem­covia nájdu aj najstarší – a stále používaný – slobodomurársky chrám v strednej Európe.

V piatok mnohí Rakúšania aj prvýkrát po­ču­li, ako ich nový kan­ce­lár rozpráva. Rakúska šľachta sa vyznačuje vlastným jazykom, ktorý obvykle nesie názov Schönbrunner Deutsch. Znie to veľmi nazálne a vzne­še­ne, ale prostredníctvom prvkov dialektu signalizuje aj spo­ji­tosť s oby­čaj­ným ľudom. Schallenberg rozpráva nazálne a vznešene, svo­ju modrú krv dáva v každej vete najavo, len tá spojitosť s obyčajným ľudom absentuje. Pôsobil v piatok ako fajnový grófik, rozhorčený z toho, že pod­daný ľud neposlúchol.

Na otázku, prečo práve Rakúsko, ktoré má široko-ďaleko najlepšie zdravotníctvo, ide do lockdownu, majú rakúski ľudovci, sociálni demokrati a Zelení jednoduchú odpoveď: lebo miera zaočkovanosti (68 percent populácie dostalo minimálne jednu dávku) je vraj katastrofálne nízka. Unisono obviňujú opozičnú stranu Slobodných, že podrýva očkovaciu kampaň.

To je pravda, predseda Slobodných Herbert Kickl sa nedal očkovať, odporúča ivermektín a sedí práve v domácej ka­ran­téne – nakazil sa.

O daľšich pričinách zlej epidemickej situacie nebolo v Tirolsku po­čuť: Ako v podstate všetky európske vlády začala aj rakúska prí­liš neskoro s očkovaním treťou dávkou – veľká časť ohrozených ra­kús­kych seniorov je preto už nechranená.

Je čoraz zreteľnejšie, že oč­kovanie síce pomáha v boji proti pandémii, neúčinkuje ale v per­fekt­nom sú­la­de s vládnymi sľubmi. To si vláda už vôbec nevie pri­znať.

Kan­ce­lár, minister a hajtmani v piatok radšej opakovali svo­je staré chyby: Nepriamo sľúbili, že Rakúsko týmto štvrtým lock­downom zabraňuje prípadnej piatej vlne a že po preočkovaní ce­lé­ho národa bude konečne svätý pokoj.

Je to možné, bolo by to fajn. Lenže odkiaľ berie vláda, ktorá v pandémii tak často zly­hala, tú se­badôveru? Stále nepochopila, že vírus si ide svoje?