Prašvajčiari majú s covidom jasno a idú za to hlasovať

Je to zázrak či potvrdenie prírodných zákonov? Tak či onak, Švajčiari ako jediný národ na svete hlasujú o koronapolitike. Martin Leidenfrost sa bol pozrieť na náladu pred referendom.

6536190007_0804d12b8f_o Ilustračné foto: Romz Bayani/flickr.com

Švajčiarsko je jedinou krajinou na svete, v ktorej smie ľud hlasovať aj o pandemickej politike. V júni hlasovalo 60,2 percenta Švajčiarov za “zákon o COVID-19” a 28. novembra bude ľud rozhodovať opäť. Zá­ko­nom regulované odškodnenia sú relatívne nesporné, avšak po­vin­nosť mať OTP certifikát a obava pred tzv. cent­rálnou covidovou databankou (vláda tvrdí, že databanka neexistuje), to už mení situáciu a dodáva dynamiku kritikom a odmietavému táboru.

Kvô­li hlbokému zakoreneniu občianskych práv sa Švajčiarsko počas ce­lého doterajšieho priebehu pandémie odlišovalo od členských kra­jín EÚ: Nikdy tu nebol zákaz vychádzania, ústava to nedovolí, lock­downy boli o niečo kratšie a miernejšie, povinné očkovanie je tiež ne­mysliteľné. Švajčiarska zaočkovanosť je zo všetkých krajin zá­pad­nej Európy najnižšia, 67 percent obyvyteľov dostalo aspoň jednu davku. Ce­lý establišment horlí za “zákon o COVID-19”, len naj­väč­šia politická strana, národniarska švajčiarska ľudová strana, agi­tu­je väčšinovo proti. Hoci naprieč Švajčiarskom vi­sia výlučne od­mie­tavé plagáty, prie­s­ku­my predpovedajú jasné áno. Zaujem je ob­rovský, ratá sa opäť s vysokou účasťou, o niečo ide.

Vybral som sa autom do dvoch dedín, ktoré v júni hlasovali naj­ex­trém­nejšie: dedina Denges v po francúzsky hovoriacom kantóne Vaud hla­so­vala takmer s rekordom 80,1 percenta za zákon o covide, Un­te­ri­berg v pôvodnom kantóne Schwyz bol s opačným rekordom 87,8 percenta proti. Príklad tých dvoch dedín demonštruje hlboký rozkol, ktorý v kon­fe­de­rácii pretrváva už desaťročia: Na jednej strane sú tu metropoly skrz-naskrz zeleno-progresívne, napríklad hlavné mesto Bern plus po fran­cúz­sky a taliansky hovoriace časti krajiny s kozmopolitne-pro­eu­róp­s­kou orientáciou. Na druhej strane je demograficky významný ne­mec­ko­jazyčný vidiek, osobitne takzvané Prašvajčiarsko (Urschweiz), t. j. pôvodné kantóny Schwyz, Unterwalden a Uri, ktoré so založením republík slobodných roľnikov v roku 1 291 formovali jadro tohto jedinečného štátu. Prašvajčiari sú tradične najviac odbojní. Keby bolo po nich, konfederácia by sa vydala švédskou cestou.

Pri­šiel som v daždivý deň. Pršalo predpoludním v Dengese (1 548 oby­vateľov), pršalo aj popoludní v Unteribergu (2 321 obyvateľov). Korona Švajčiarsko v tejto chvíli veľmi netrápila. Počet denných infekcií síce stúpa, podobne ako vo Francúzsku je ale počet denných úmrtí ešte veľmi nízky. V porovnaní s krajinami na východe panuje vo Švajčiarsku ešte pokoj: Platí povinnosť ukázať v gastronómii a na podujatiach OTP certifikát, to je všetko.

Obec Denges je takmer nevypátrateľne ukrytá medzi Ženevským jazerom, diaľ­nicou a železničnými traťami v aglomerácii Morges-Lausanne. Pri­jali ma dve biele obecné strašidlá, ktoré zostali z Halloweenu. Opatrenia, ktoré sú inde vo francúzskojazyčnom svete už dávno zabudnuté, sa v Dengese ešte vážne dodržiavajú – pred pekárňou stojí napríklad tabuľa, na ktorú je kriedou čerstvo napísaný dovolený počet osôb, ktoré môžu byť naraz vnútri (2).

Dedina ako taká bola už dávnejšie zbúraná, nahradili ju širokými domami pre viacero rodín a obytnými blokmi. Keďže parkovacie miesta v strede obce, ktoré vytvorila radnica, hostinec a veľkorealitná kancelária, boli vyhradené vyvoleným, parkoval som na nespoplatnenom parkovisku pod jednoduchým reformovaným kos­to­lom. Tam parkovali všetci. Dlho som sedel v aute a pozoroval, ako to je­den po druhom dávajú skratkou cez futbalové ihrisko na­siak­nu­té vodou. Aha, pomyslel som si, vyasfaltovanej obchádzke do stredu ob­ce sa bránia, ale to, že si pritom zasvinia svoje poltopánky – to im neprekáža.

Sadol som si do krčmy a čítal miestne noviny 24 Heures. Sprá­va o demonštrácii frankofónnych odporcov opatrení na par­ko­vis­ku špitála v Rennaze sa čítala ako príbeh duchov: „Boli zhromaž­de­ní v tme.“ Pisateľ listu čitateľa odsúdil politický úspech pravicového novinára Érica Zemmoura v blízkom Francúzsku a pri­hlá­sil sa k vízii „vytvoriť no­vé ľudstvo“. Zatiaľ čo starší šé­fovia v kuchyni znalo preberali Pa­lestínu, mladý personál jedol v hos­tinci malé štvorcové pizze. Všet­ci traja pri tom mlčky zízali do svojich na­klonených smart­fónov. Biely mladík v kuchyni náhle a bezprostredne začal hovoriť o odpore proti lockdownu v gastrosektore aj o svojich pochybnostiach o úspechu očkovania, pozná akúsi dvakrát zaočkovanú osobu, čo má covid „a už sa nemôže hýbať“. Biela čašníčka sa pýtala s neutrálnou zdvorilosťou. Čierny mladík z kuchyne sa hojdal na nepočuteľnú hudbu a nikdy nič nepovedal.

Z topografického hľadiska by sa dalo nazvať prívržencov pan­de­mic­kej politiky z Dengesu „tí tam vpredu“, pričom odporcovia zákona z Un­teri­bergu sa v každom prípade nazývajú „my tam vzadu“. Unteriberg leží 600 metrov vyššie, na šťavnato zelených lúkach medzi skalami ovešanými oblakmi, bolo tam chladnejšie.

Ponuré domy boli také veľké, že by ponúkli miesto viacerým rodinám, a nákladne zhotovené ta­bule oznamovali mená potomstva narodeného v rokoch 2020 a 2021: Enya, Lorena, Dunya, John, Hen­rik, Si­las, Elias. Na švajčiarskej zástave visiacej na balkóne bolo napísané: Freiheit Liberté Libertà Li­bertad.

Plagáty vyhlasovali: „Masové sledovanie? NIE.“ „Diskriminovať ľudí? NIE“. Katolícky kostol kedysi priťahoval pútni­kov, drevené plakety ďakovali svätému Jozefovi. Pri vchode som natrafil na fan­tas­tickú inováciu: dávkovač dezinfekcie naplnený svä­te­nou vodou. Počul som, že niečo podobné majú aj v Pustých Úľanoch.

Aj v Unteribergu som si sadol do krčmy. Bol to – že niečo také na Západe vôbec ešte exi­stuje! – zadymený lokál pre fajčiarov. Na dverách vývesky visel plagát zosmiešňujúci švajčiarskeho ministra zdravotníctva Alaina Berseta. Pri mojom vkročení veľký stôl štamgastov onemel. Vedúca krčmy v dedine, ktorá hlasuje ako jeden chlap proti povinnosti certifikátu, obratom skenovala môj covidový certifikát: „Musí to predsa len byť.“ Aj na zá­chodových dverách visela výveska, Bersetova plešatá hlava bola doplnená o kučery a Hitlerove fúziky. Nad tým bolo vyškriabané: „Žid?“

Zatiaľ čo štamgasti hovorili (z dôvodu mojej prítomnosti) už len o ne­škodných témach, čítal som miestne noviny Bote der Urschweiz (Posol Prašvajčiarska). Demonštrácia pred vládnou budovu v kantóne Schwyz bola opísaná ako zábavná fraška, „lúč slnka pre odporcov opatrení“, „dvaja na ručnom orgáne rámovali toto podujatie“, „jeden policajt“. S pôžitkom som čítal aj o zatknutí krčmára vo Wallise, ktorý odmietol kontrolu OTP certifikátov: 20 policajtov, krč­már si pri pokuse o útek vykĺbil plece. Malá správa oznamovala, že divadelná spoločnosť Oberiberg z dôvodu nízkej zaočkovanosti od­riek­la celú sezónu: „Chápeme, že nie všetci by boli ochotní pod­stu­povať finančne nákladné testovanie kvôli nejakému divadlu.“


Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa na margo samosprávnych krajov vyjadril, že sú to najzbytočnejšie inštitúcie na Slovensku, ktoré nevedia nič robiť a sú to len poštári. Pobúril tým niektorých županov, vrátane predsedu združenia SK8…
Prejsť na článok
Polemika okolo dôvodnosti stíhania čurillovcov sa presunula na oblasť odpočúvania po tom, ako zo strany ich obhajcu Petra Kubinu bola spochybnená legalita odposluchov jeho klientov. Advokát hovorí o nepoužiteľnosti tohto dôkazu a odkazuje na článok…
Prejsť na článok
Koncepcia čoraz väčších právnych zásahov do vnútroštátnych legislatív členských štátov Európskej únie bola predmetom Bratislavského právnického fóra 2024. Predstavitelia justície krajín V4 diskutovali o odborných témach a poukázali na negatívne vnímaný trend rozmachu práva EÚ…
Prejsť na článok
Veľká voda ohrozuje juh Slovenska. Zatopené sú lodenice v Komárne aj niektoré objekty v blízkosti Dunaja a Váhu. Obec Chľaba v okrese Nové Zámky je aj naďalej odrezaná od sveta. Pomoc jej poskytuje armáda.
Prejsť na článok