Krvavé jatky pri stenách tisícročných chrámov. Spoznajte, čo je to Giorgoba

S týmto na pohľad pohanským rituálom kontrastuje pravoslávny chrám z 12. storočia, nachádzajúci sa len o niekoľko desiatok metrov ďalej. Hromadná obeta je však len jedným aspektom Giorgobi, ako v Gruzínsku volajú deň svätého Juraja, pričom vôbec nie tým najpodstatnejším.

Zuraba, nášho taxikára, sme nechali aj s autom v zápche pod chrámom a k posvätnej hore sme sa so skupinou pútnikov vybrali s fotografkou sami. Po ceste k chrámu Goridžvari (gorijský kríž), ktorá je dominantou Stalinovho rodiska a môjho prechodného domova – mesta Gori –, som nekráčal po prvý raz, no mal som taký pocit.

Inokedy ľudoprázdna cesta sa hmýrila mužmi a ženami každého veku s poloomráčenými kohútmi v rukách, malými deťmi a neustále sa vzpierajúcimi baranmi. Niektorí pútnici radšej vyčkali v autách v zápche pod chrámom a na vrch sa vyviezli, iní zasa na znak viery a pokory cestu absolvovali sami s bosými nohami a baranmi prehodenými cez plecia.

• 

• 

Asi po pol hodine cesty k cieľu sme dobehli mladú rodinu. Nespomaľovali ju ani tak malé deti, ktoré náročný výstup znášali s tichou rezignáciou, ale hneď dva malé vzdorovité barančeky. Po krátkom rozhovore sme zistili, že obetovaný bude len jeden z nich. Druhého pustia na slobodu. "Taká je tradícia," odpovedal s úsmevom na otázku "prečo" otec rodiny.