Prvý afroamerický maliar, Hobit, Bach a štvrtá adventná nedeľa

I keď najznámejšie obrazy zvestovania Pána pochádzajú od Fra Angelica, Botticelliho,  či Da Vinciho, my sa dnes presunieme k realistom z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Konkrétne k obrazu Zvestovanie od Henryho Ossawa Tannera, prvého medzinárodne uznávaného afroamerického maliara, ktorý vidieť na titulnom obrázku k článku.

Realizmus, ktorý v tomto období stvárňovali v literatúre osobnosti ako Tolstoj či London sa snažili preniesť na plátno maliari ako Tanner. Preto nehľadajme žiadnu svätožiaru, bohato oblečené postavy, anjelov s krídlami, či Máriu zobrazenú ako nádhernú blondínu v najlepších rokoch.

Tá je tu naopak vyobrazená bez typických atribútov svätosti, ako mladá, skromne odetá dievčina sediaca na posteli v chudobne vyzerajúcej izbe s tmavými vlasmi a črtami tváre typickými pre blízky východ. Výraz jej tváre ukazuje pokoru, no aj premýšľanie nad slovami anjela. Nie je to žena, ktorá odhodlane hovorí anjelovi áno. Skôr dievča, ktoré premýšľa nad tým, ako to všetko vysvetlí rodičom, Jozefovi a ostatným, no napriek tomu, ako ukazujú jej ruky, s dôverou v Boha prijíma anjelovu zvesť.

Napriek tejto skromnosti však Tanerrovmu obrazu nechýba nič zo symboliky iných umelcov. Autor tu použil farby typické pre Máriu - červenú, bielu, modrú a zlatú, ktoré zobrazujú čistotu, vznešenosť, múdrosť, lásku, utrpenie. Polička v ľavom hornom rohu zas môže spolu s postavou anjela Gabriela predstavovať kríž. Archanjel Gabriel, ktorý je zobrazený ako svetelný stĺp, či pilier pritom (v kontraste so svetlom lampy) svojim svetlom presvetľuje nie len Máriinu tvár, ale celý priestor. Navyše, jeho vzhľad je pripomienkou na odchod z Egypta, kedy Izraelitom ukazoval cestu a chránil ich práve ohnivý stĺp.