Štátny rozpočet potvrdil bezradnosť tejto vlády

Na úvod pár čísel k tomuto roku. Keď poslanci vlani schvaľovali štátny rozpočet na tento rok, vládny materiál počítal s tým, že slovenská ekonomika bude rásť tempom 5,5 percenta. Realita? V treťom štvrťroku patrilo Slovensko v tomto ukazovateli medzi najhoršie štáty Európskej únie, za nami ostali len Litva, Rumunsko a Bulharsko. Hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne zvýšil iba o 1,3 percenta a vôbec nie je jasné, kde sa to skončí za celý rok.

Iný alarmujúci údaj. Miera inflácie dosiahla minulý mesiac rekord za posledných 17 rokov a medziročne poskočila na 5,6 percenta. Opäť je ťažko predpokladať, ako to bude vyzerať za celých dvanásť mesiacov. Štátny rozpočet rátal s infláciou 1,1 percenta, ukazuje sa, že bude oveľa vyššia. Za jedenásť mesiacov tohto roka sa už vyšplahala na 2,9 percenta.

A do tretice ďalšie varovné číslo. V septembri sa prepadla priemyselná výroba medziročne o takmer päť percent, v októbri sa pokles zmiernil, ale nezastavil. Ak by sme chceli produkovať toľko, čo v roku 2020, museli by sme výkon zvýšiť o tri percentá.

Čo by ste čakali od vládnych politikov pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2022? Nuž, hádam, aby sme najskôr hovorili o tom, čo sa deje tento rok, v čom sme sa sekli, aby sme sa zodpovedne pripravili na ten nasledujúci. Čo ak trend posledných mesiacov bude pokračovať? Čo ak priemysel, na ktorom Slovensko stojí a padá, sa bude zadrhávať, ceny budú ďalej strmo stúpať a hospodársky rast sa zastaví?

Štátny rozpočet je závislý od zdrojov, daní. Tie pritekajú podľa toho, ako sa darí ekonomike. Nejde len o čísla na papieri, budúci rok môže vyzerať všelijako. Varovné signály sú zrejmé. Pridám jeden zo zahraničia. Nemecká ekonomika, ku ktorej sme bytostne priviazaní, hapruje. Tohtoročné čísla o priemyselnej produkcii sú podobne záporné ako na Slovensku – lepšie povedané, Slovensko verne nasleduje to, čo sa deje v tejto štvrtej najväčšej ekonomike sveta.

Namiesto toho, aby sme sa pozerali na budúcoročný štátny rozpočet z tejto perspektívy, aby sme si lámali hlavu nad tým, ako ho naplníme, sa vládni politici hádajú, koľko sa ktorému rezortu spravovanom tou alebo inou koaličnou stranou prihodí. Nehovorí sa o tom, odkiaľ sa majú tieto peniaze vziať. Alebo sa iba automaticky prijíma, že si požičiame. Na budúci rok päť miliárd eur, ak, samozrejme, vyjdú neisté kalkulácie o daňových príjmoch. Ak sa nenaplnia, požičia sa aj viac, však raz to niekto zaplatí.

Nebolo by to nič nové. V máji si vládna koalícia schválila zvýšenie výdavkov o 3,7 miliardy eur. Vraj nepočítala s takými vážnymi dosahmi pandémie. A tak tento rok pôjde na tento účel možno až nejakých päť miliárd eur. Rozpočet na budúci rok hovorí, že bude stačiť niečo menej ako miliarda eur. Naozaj? Nezopakuje sa podobný scenár ako tento rok?

Veľa otáznikov, málo odpovedí. A dalo by sa pokračovať. Napríklad, podarí sa vyčerpať viac ako štyri miliardy eur z eurofondov a Plánu obnovy, na ktorých stojí bezmála štvrtina štátneho rozpočtu? Čo spravia so Slovenskom vysoké ceny energií, ako sa s nimi vyrovná priemysel, čo urobia s infláciou, čo sa bude kompenzovať ľuďom? A z čoho?

Keď táto vláda a najmä jej minister financií si pohadzuje s miliónmi a miliardami eur ako s fazuľkami, ktoré akoby boli niekde pripravené v špajze na použitie, ľudí zavádza. Áno, zdravie je na prvom mieste, rozdávajme poukazy, ale jedným dychom dodajme, že si na to treba požičať.

Slovensko sa už nemá veľmi kam zadlžovať, prekročili sme magickú hranicu dlhu na úrovni 60 percent HDP. V takomto stave by nás pred dvanástimi rokmi do eurozóny vôbec nevzali, lebo by sme mohli ohroziť euro všetkým ostatným, ako sa to potvrdilo pri Grécku. Namiesto toho, aby sme hovorili o striedmosti, si Igor Matovič nechá schváliť 500 miliónov eur výdavkov navyše, ktoré bude budúci rok púšťať ministerstvám podľa vlastného zváženia. Samozrejme, že tieto peniaze si bude treba požičať.

Ako ste si všimli, nič som nepísal o reformách, na ktoré sa roky čakalo. Posudzoval som len obyčajné východiskové parametre, aby štát vôbec fungoval. Niečo sa o chlp podarilo v parlamente presadiť len v zdravotníctve, ostatné reformy zatiaľ stoja. Dokonca v súvislosti s rozpočtom sa vôbec nespomína ani Matovičova samozvaná daňová reforma, hoci tu ide o úplnú previazanosť.

Prijímanie štátneho rozpočtu býva v našich končinách zlomovým bodom. Popri ňom sa schvaľuje strapec ďalších zákonov. Je to jednoduché, ak sa majú reformy presadiť, potrebujú manuály a peniaze. Toto na Slovensku chýba už pridlho. Tento rok nie je výnimka. Táto vláda je len ďalšia v rade tých, čo si s tým nedokázali poradiť.