Týždeň, ktorý predurčí budúcnosť jadrovej energie. Českí poslanci sa pred samitom EÚ ozvali

Hoci sa v Česku obmenila dolná komora parlamentu a v piatok nastúpi nová vláda, postoj k jadrovej energetike zostáva nezmenený. Českí zákonodarcovia sa dokonca rozhodli priamo vstúpiť do rokovaní na európskej úrovni, kde sa práve rozhoduje o budúcnosti jadra. Prijali rezolúciu, v ktorej sa okrem iného píše:

„Jadrová energetika musí byť plnohodnotne uznaná ako súčasť riešenia pri dekarbonizácii ekonomiky. Nemôžeme ju brať len ako ‚prechodnú‘ kategóriu, ale ako nástroj, ktorý nízkouhlíkovú transformáciu hospodárenia ‚umožňuje‘ a robí ju dlhodobo a sociálne udržateľnou.“

Na rezolúcii sa zhodli koaličné strany aj ANO Andreja Babiša, ktorý je známym zástancom jadra. Proti bola len SPD Tomia Okamuru, ktorému prekážalo, že sa parlament v rezolúcii prihlásil ku klimatickým záväzkom vyplývajúcim z Parížskej klimatickej dohody a Európskeho zeleného dohovoru.

Kľúčový samit pre energetiku a jadro

Výzva zaznela dva dni pred štvrtkovým samitom Európskej rady v Bruseli, kde bude Česko poslednýkrát zastupovať Andrej Babiš, v piatok ho vo funkcii nahradí Petr Fiala. Energetika, emisné povolenky a dekarbonizácia sú na programe rokovaní lídrov členských štátov.

Zároveň to bude prvý samit po odchode Angely Merkelovej, ktorá prekreslila nemeckú, a tým aj európsku energetickú politiku. Rozhodla o odstavení jadrových elektrární. Nahradil ju sociálny demokrat Olaf Scholz, ktorý chce ešte skoršie vypnutie jadrových blokov, hoci to Nemecko núti získavať energiu výraznejším spaľovaním uhlia a plynu, čo sú emisne škodlivé zdroje.

Preto sa pozornosť upiera na nového nemeckého kancelára a jeho postoj k jadru na úrovni EÚ. Nemci a Rakúšania pred samitom avizovali, a dlhodobo sa tým netaja, že sú proti atómovým elektrárňam.

Slovenský premiér Eduard Heger na minulom samite v októbri zdôraznil, že Slovensko je za ďalšie využívanie jadrovej energetiky a za zachovanie jadra v národnom energetickom mixe aj v rámci politiky znižovanie emisií. Slovensko má v téme mnoho spojencov.

Pred dvoma mesiacmi sa spojili štáty V4, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko, severské Fínsko a Francúzsko. Vydali spoločné vyhlásenie na podporu jadra ako nízkoemisného zdroja. Podporu tohto druhu energie deklarovali štáty V4 a Francúzsko aj nedávno na samite v Budapešti.

https://standard.sk/124546/

Česko s Poľskom zašli ešte o krok ďalej a žiadajú o zastropovanie cien emisných povoleniek, ktoré prudko rastú. Je to spôsobené zmenou systému nákupu povoleniek i čoraz vyššou podporou obnoviteľných zdrojov energie. Aj v tomto prípade zaznieva nemecký nesúhlas.

Jadro ako udržateľný zdroj?

Každý štát má právo namiešať si vlastný energetický mix, napriek tomu nás v decembri čaká kľúčové rozhodnutie o takzvanej „taxonómii EÚ pre udržateľné aktivity“.

Krkolomne znejúci dokument z dielne Európskej komisie (EK) by mal presne o týždeň (22. decembra) stanoviť, ktoré spôsoby výroby energie sú ekologické a udržateľné. Rozhodnutie ovplyvní, či budú mať nárok na finančnú podporu z európskych fondov. Nehovoríme teda o nijakom európskom zákaze, ale finančnom rozmere energetickej tranzície.

Nemecká šéfka EK Ursula von der Leyenová v októbri vyhlásila, že počas prechodu na uhlíkovú neutralitu „potrebujeme stabilné zdroje energie vyrobenej z jadra a plynu“. Jej pravá ruka a podpredseda EK pre klimatickú agendu Frans Timmermans však namieta, že to neznamená, že „sú to zelené zdroje“.

Únia je v otázke rozdelená takmer presne na polovicu a téma je výnimočne politicky citlivá. Rakúsko je proti natoľko, že ak EK označí jadro za ekologický zdroj, chce to napadnúť na Súdnom dvore EÚ.

Eurokomisia by mala zároveň predstaviť európske riešenie na stúpajúce ceny energií. Medzi očakávanými krokmi je dobrovoľná možnosť pre členské štáty spoločne nakupovať plyn do strategických rezerv.

Na Vianoce by sme už mali vedieť, či sa éra jadrovej energie chýli ku koncu, alebo vyhral zdravý rozum a technologický pokrok.