Lekárka o Singapure: Od istého momentu vláda rozhodla, že ak sa niekto nezaočkuje, liečbu si bude hradiť sám

Platia ešte v Singapure také prísne opatrenia ako na začiatku, napríklad dôsledné dohľadávanie kontaktov či časté testovanie?

Trasovanie kontaktov sa už až tak dôsledne nerobí. Dnes si ľudia vedia zistiť covid aj cez samotesty, a nie vždy sa musia zahlásiť úradom. Každý má ale presný a podrobný postup, čo má v prípade nákazy robiť. Dôsledné trasovanie sa robí vtedy, ak sa v nemocnici u prijatého pacienta, ktorý potrebuje nejaký zákrok, zistí covid. V takom prípade sa presunie do vopred určenej nemocnice a všetkým jeho kontaktom sa oznámi jeho stav. Tí sa potom musia sami otestovať a sledovať sa.

Ukončuje karanténu nakazeným negatívny test?

Áno, nemôžu mať posledné dni príznaky a musia dodržať karanténu desať dní po pozitívnom teste.

Stále u vás platí pravidlo, že každý cestujúci zo zahraničia je pri vstupe do krajiny otestovaný?

Áno, každý sa musí otestovať už v krajine odchodu a opäť po príchode na letisku v Singapure, kde musí čakať na výsledok. Mnohí, aj keď mali pôvodný test negatívny, boli po príchode pozitívni.

Od začiatku pandémie až do septembra tohto roku ste mali veľmi málo prípadov nákazy, za celý čas sa v Singapure takmer vôbec nevyskytli úmrtia na covid. Potom vám úmrtia na zopár mesiacov stúpli na niekoľko desiatok denne a teraz je to späť takmer na nule. Čím to je? Ako v tom pomohla vysoká zaočkovanosť?

Po uvoľnení opatrení vrátane cestovania sa, samozrejme, počet nakazených ľudí zvýšil. Veľmi veľa ľudí, ktorí pricestovali do Singapuru zo zahraničia, boli infikovaní a spôsobili vlnu komunitného šírenia.

Následne sa zistilo, že tí, ktorí sa od nich nakazili, boli buď nezaočkovaní, alebo len čiastočne zaočkovaní. To sa dialo teraz v októbri a novembri. Nové prípady nakazených začali stúpať po tisíckach a očakávali sme, že sa opatrenia opäť sprísnia. Keďže však zaočkovaní ľudia mali už len mierne príznaky, vláda opatrenia nechala uvoľnené. Zaočkovanosť bola u nás už vyše 80-percentná a ťažkých prípadov bolo veľmi málo, úmrtnosť zostala na 0,1 až 0,2 percenta. Naše nemocnice sa nikdy nepreplnili, nikdy sme nemali plné ani jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS).

Sú už v Singapure známe prípady omikronu?

Áno, ale myslím, že zatiaľ iba osem. Ešte nevieme vyhodnotiť, či bude mať omikron ľahší priebeh.

Zaviedli sa nejaké prísnejšie opatrenia pre tento variant?

Sprísnili sa opatrenia na letisku a žiadny človek pozitívny na omikron nemôže ísť domov, ale ide do prísnej izolácie, kde je sledovaný. Inak zatiaľ nie.

Aký je u vás dnešný stav pandémie?

Podľa súčasných štatistík spomedzi nakazených na covid až 98,7 percenta malo u nás len ľahký alebo bezpríznakový priebeh, 0,8 percenta potrebovalo napojenie na kyslík, 0,2 percenta muselo byť hospitalizovaných na JIS-ke a len 0,2 percenta ľudí zomrelo.

K dnešnému dňu [18. decembra, pozn. red.] je 784 prípadov hospitalizácie, z nich 139 potrebuje napojenie na kyslík, 40 ľudí je na JIS-ke a máme 709 nových prípadov. Týždenný nárast infikovaných je na hodnote 0,61, čiže nám to výrazne klesá – predovšetkým kvôli tomu, že veľa ľudí má tretiu dávku.

Ako u vás prebiehalo očkovanie?

Singapurská vláda všetkým na štátne náklady od začiatku ponúkla mRNA vakcíny od firiem Pfizer a Moderna. Boli ľudia, hlavne starší, ktorí sa nimi nechceli dať zaočkovať, ale nie pre zdravotnú prekážku, napríklad alergiu, ale z presvedčenia, pretože nevedeli, na akej báze to funguje, neverili tomu. Tým vláda umožnila zaočkovať sa štandardnou vakcínou Sinovac z Číny, museli si ju však sami zaplatiť. Stálo to však len približne 20 dolárov, čiže nie veľa.

Z WHO neskôr prišla informácia, že vakcína Sinovac nie je veľmi účinná, na čo vláda pozvala ľudí na tretiu dávku, ale už nie touto vakcínou. U nás sa prikročilo k tomu, že vakcíny sa pri tretej dávke budú kombinovať, teda Pfizer s Modernou a jedna z nich namiesto Sinovacu.

Oproti iným krajinám, napríklad Izraelu, rástla zaočkovanosť v Singapure spočiatku veľmi pomaly. Čím to bolo spôsobené?

Na začiatku procesu očkovania bolo u nás zavedených veľmi veľa kontraindikácií a mnohí ľudia nemohli byť zaočkovaní. Napríklad pre svoje predošlé zistené alergie či ťažké choroby. Mnohí ľudia, ktorí sa aj vybrali na očkovanie, boli po preverení zdravotného stavu a zistení kontraindikácie poslaní z vakcinačného centra domov bez zaočkovania. Následne mohli ísť na preverenie do centra pre alergické reakcie, aby zistili, či je vakcína pre nich bezpečná. Využilo to veľmi veľa ľudí a istý čas bolo toto centrum preťažené.

Napokon sa zistilo, že veľká väčšina ľudí nemala konkrétnu alergickú reakciu na niektorú zložku vakcíny. Tí boli potom zaočkovaní, no nie vo vakcinačnom centre, ale v nemocnici, teda v kontrolovanom prostredí pod dohľadom lekára. Takto sa očkovali aj tehotné ženy, ľudia po transplantácii, pacienti s ťažkými chorobami, napríklad s rakovinou alebo leukémiou.

Keďže sa zistilo, že títo ľudia zvládli očkovanie v podstate bez problémov, na podanie tretej dávky už stačí odporúčanie od ošetrujúceho lekára.

Celkovo sú u nás už takmer úplne zaočkované ročníky od 12 rokov vyššie. Dnes sa začínajú očkovať deti od päť rokov, ale pod veľmi prísnym dohľadom a po súhlase rodičov. Ak to dopadne dobre, začnú sa očkovať aj takto malé deti.

Na Slovensku momentálne štát na seba prevzal zodpovednosť za prípadné nepriaznivé účinky vakcíny. Ako je to v Singapure?

Tu to platí úplne od začiatku očkovania v januári tohto roku. Dve veľké poisťovne so sídlom v Singapure hneď pred prijatím vakcinačného programu uviedli, že liečenie prípadných nežiaducich účinkov uhradia. Všetky nepriaznivé reakcie, ktoré vzniknú v dôsledku zaočkovania, teda platí štát alebo poisťovňa. Je to tak ale len pri mRNA vakcínach, ktoré uhrádzal štát, pri Sinovacu si následky museli hradiť ľudia sami. Nežiaducich účinkov však bolo všeobecne veľmi málo. 

Zaviedol Singapur v nejakej profesii alebo vekovej kategórii povinné očkovanie?

Najprv sa očkovali zdravotníci, robotníci na stavbách, ktorí bývali v rizikových ubytovniach a podobne. Ale nikdy to u nikoho nebolo povinné. Vždy je človek pozvaný na očkovanie a keď sa nenechá očkovať, sám sa vystavuje nebezpečenstvu ochorenia. Ale neočkovaný nemôže byť kvôli tomu prepustený z práce, nič také tu neexistuje.

Na začiatku bol nárast očkovaných veľmi malý, lebo sa toho každý bál. Najprv išli na očkovanie zdravotné sestry, ktoré sú v prvom kontakte s pozitívnymi, lekári sa spočiatku veľmi nezapájali. Narástlo to až postupne, keď ľudia videli, že nežiaducich účinkov je veľmi málo. Lekári a sestry boli všetci zaočkovaní približne v apríli až máji. Následne sa očkovanie otvorilo pre všetky odvetvia a postupne podľa veku.

Prebiehala u vás odborná diskusia medzi lekármi a vedcami týkajúca sa rizík očkovania?

Samozrejme, od začiatku tu boli semináre o zvládaní pandémie, aké sú možnosti liečby covidu, to bolo prakticky na týždennej báze.

Myslím to v trochu inom význame. Väčšina serióznej odbornej obce na Slovensku očkovanie prijala a propaguje ho, ale je veľmi veľa odborníkov aj lekárov, ktorí voči nemu robia protikampane.

U nás sa nerobia protikampane, od začiatku je všade veľmi veľa informácií jednak o nových príznakoch ochorenia, o možnostiach liečby a takisto aj o tom, aké sú nové vakcíny, aké môžu mať nežiaduce účinky, aké prejavy organizmu treba po zaočkovaní sledovať. Keď sa objavili informácie o vzniku myokarditíd po očkovaní, okamžite sme mali mnoho webinárov o tom, ako to treba sledovať a ako reagovať. V Singapure je napríklad pomerne prísna základná vojenská služba. Ale mladý regrút, ktorý dostal vakcínu, po jej podaní nesmie dva týždne vyvíjať žiadnu vážnu fyzickú aktivitu, aby sa predišlo možným komplikáciám. Opatrenia sú tu obrovské.

V tom prípade je to dosť odlišné od Slovenska. Tu sa o možných rizikách očkovania človek z oficiálnej kampane v podstate nedozvie, a aj preto má zrejme veľa ľudí proti tomu odpor, necítia zo strany štátu seriózny prístup.

Vláda na začiatku pandémie u nás zriadila pracovnú skupinu z príslušných ministrov a odborníkov na riešenie covidu a tá nás pravidelne každý večer v správach informuje o všetkých veciach týkajúcich sa tejto témy. Pravidelne sme informovaní o tom, čo treba očakávať od každej vakcíny, koľko ľudí je zaočkovaných, koľko z nich malo nežiaduce účinky, koľkí mali anafylaktickú reakciu, čiže človek vie, do čoho ide. Ako som spomínala, na začiatku ľudia s alergickými reakciami vôbec na očkovanie ani nemohli ísť, prípadne, ak šli, boli odmietnutí. Až po následnom alergiologickom vyšetrení boli pripustení.

Singapur má v zdravotníctve zavedenú vysokú mieru finančnej spoluúčasti pacientov. Ako je to pri liečbe covidu?

Štát tu na rozdiel od Slovenska nehradí plnú zdravotnú starostlivosť, iba za posledných jeden a pol roka od vypuknutia pandémie platila výnimka. Každému, bohatému aj chudobnému, kto ochorel na covid, túto liečbu plne platil štát bez ohľadu na vážnosť ochorenia. Teda pri slabých príznakoch aj v prípade liečby na JIS-ke, pričom JIS-ka je tu strašne drahá.

V auguste ešte stále zostávalo niekoľko desiatok percent ľudí nezaočkovaných. Už bolo jasné, že zaočkovaní nemusia mať vážne príznaky a nemusia byť liečení na JIS-ke. Vláda vtedy rozhodla, že ak sa ľudia, ktorí nemajú zdravotné prekážky, do decembra nezaočkujú, po prípadnom nakazení si už budú musieť hradiť celú liečbu sami. Nezaočkovaní sa totiž sami slobodne vystavujú riziku ťažkého priebehu. Títo si liečbu covidu musia zaplatiť vlastnou poistkou alebo v hotovosti.

Čo myslíte, bolo by možné niečo v takejto podobe realizovať aj na Slovensku?

Myslím si, že nebolo, pretože na Slovensku je štátne zdravotníctvo. U nás je súkromné a dotuje ho vláda. Je to veľmi odstupňované podľa výšky príjmu. Človek sa nemôže ísť dať liečiť do nemocnice s tým, že mu to bude plne hradené štátom, ak si to podľa výšky platu môže dovoliť zaplatiť sám alebo niekto v jeho rodine. Bolo by to nelegálne a ani by to nebolo férové pre tých, ktorí tú štátnu dotáciu pre svoj nízky príjem naozaj potrebujú.

Poisťovne v Singapure fungujú tak, že za zamestnancov na základe pracovnej zmluvy odvádza poistné zamestnávateľ. Liečbu platí zamestnávateľ cez túto poistku. Samostatne zarábajúci majú vlastnú „podnikovú“ poistku a môžu si otvoriť aj vlastnú súkromnú. Liečbu si potom platia z „podnikovej“ poistky, a ak to nestačí, doplatia to zo súkromnej poistky, prípadne v hotovosti.

Na Slovensku je iný systém zdravotníctva ako v Singapure. Myslím, že by fungovalo niečo iné, čo máme tu, a to, že by do kaviarní, reštaurácií a obchodov nemohli mať nezaočkovaní prístup.

Ako sa to u vás kontroluje?

Do všetkých obchodov alebo reštaurácií je možné vstúpiť len cez jeden vchod, v ktorom je osadená brána na čítanie očkovacieho preukazu. Takýto preukaz má v Singapure úplne každý v aplikácii v mobilnom telefóne spolu s ostatnými osobnými informáciami týkajúcimi sa napríklad účtov či daní. Do obchodov, reštaurácií a ani do práce sa nedostane nikto bez toho, aby bol zaočkovaný.

Myslím, že tu je problém, pretože na Slovensku už také opatrenia so vstupom len pre očkovaných (a pre prekonavších) máme, ale obchody, kaviarne a reštaurácie to nekontrolujú, pretože by prišli o zákazníkov. Existuje štátna voľne stiahnuteľná aplikácia, cez ktorú sa dajú kontrolovať QR kódy z očkovacieho preukazu, ale používa ju veľmi málo prevádzok. Za posledný polrok ma takto skontrolovali asi len trikrát.

V Singapure sa do týchto prevádzok človek bez vakcíny ani fyzicky nedostane, pretože neprejde cez vstupnú bránu, ktorá funguje automaticky a bez prečítania očkovacieho preukazu ho jednoducho nevpustí. Prípadne ak prevádzka takúto bránu nemá, chodia to kontrolovať takzvaní ambasádori. Takýmto prevádzkam vláda na začiatku rozdala aj malé zariadenia podobné smartfónom, cez ktoré sa môžu očkovacie preukazy kontrolovať.

Čo by sa u vás stalo, ak by niektorá prevádzka nedodržala opatrenia?

Bola by nútene zatvorená na desať dní. Štát jednoducho poskytuje všetky potrebné technológie a na druhej strane aj vyžaduje, aby sa pravidlá dodržiavali.

Na Slovensku sa veľmi rozšírili hoaxy cez neseriózne spravodajské portály a cez sociálne siete. Je niečo podobné aj v Singapure?

Nie, pretože tu máme zákon, ktorý rieši správy aj na internete. Ak údaje v tejto správe nie sú faktické a overené, ministerstvo vnútra môže nariadiť autorovi správy a napríklad aj sociálnej sieti, kde bola zverejnená, doplnenie informácie, že údaje nie sú overené, prípadne nie sú pravdivé. Aj tu sa občas takéto správy šíria, ale človek hneď vie, na čom je. Okrem toho sa u nás deti už v školách učia nielen to, ako sa správať na sociálnych sieťach, ale aj ako si overovať informácie.

Z pohľadu celosvetových štatistík sa zrejme dá povedať, že krajiny juhovýchodnej Ázie zvládajú boj s pandémiou najúspešnejšie. Spôsobili to skúsenosti s prekonaním epidémií SARS a MERS spred viacerých rokov alebo to má iný dôvod?

To už bolo dávno, podľa mňa to má iné príčiny. Štát jednoducho chce, aby sa nepreťažilo zdravotníctvo, aby sa ekonomika spamätala a ľudia mohli pracovať a žiť normálnym spôsobom. Veľa podnikov tu skrachovalo, Singapur do veľkej miery žije z turizmu a nie je možné takto donekonečna fungovať. Hľadal sa spôsob, ako to vybalansovať medzi zdravotníctvom a ekonomikou, ale napríklad rúška sú u nás vždy povinné, a to v školách aj vonku, s tým sa kompromisy nerobili.

Ide o to, aby štát mal ochorenie pod kontrolou a aby sa súčasne mohol dať dokopy. Treba zachrániť ekonomiku aj populáciu s tým, že ak populácia ochorie, tak takým spôsobom, aby to štát nepoložilo. Ale na to, aby sa to podarilo, musia všetci chcieť. Keď polovica chce a polovica nie, nikdy sa to nepodarí.

Čo sa týka okolitých krajín, Indonézia bola na tom veľmi zle, Malajzia mala niekoľko zlých vĺn, Vietnam a Thajsko sa dlho držali, ale aj tie potom upadli. Treba tiež dávať pozor na oficiálne štatistiky, lebo nie všetkým sa dá veriť, v niektorých vidieckych oblastiach nie je šanca zistiť, ako pandémia prebieha.

Dá sa očakávať, že sa covid môže v dohľadnej dobe dostať na úroveň chrípky?

Nemyslím si, že sa to tak skoro dostane pod kontrolu, pretože veľa ľudí na svete to nechce, bráni sa, že sa im údajne berú ľudské práva, protestujú a podobne. Ak by sa väčšina ľudí rozhodla dať to pod kontrolu a urobila pre to všetko, pôjde to jednoduchšie. Keď je polovica za a polovica proti, nikdy to nebude fungovať.

Ani omikron nikdy nebude mať celkovo ľahký priebeh, ak bude 50 percent obyvateľstva nezaočkovaných. Zaočkovanosťou sa výrazne znižuje počet vážnych prípadov, bez toho bude mať vždy veľa ľudí ťažký priebeh a veľa ľudí bude umierať, iná cesta nie je. V Singapure máme iba 0,2 percenta nakazených na JIS-ke a 0,2 percenta ľudí na to umiera, máme skoro 90-percentnú zaočkovanosť. Je to príklad toho, že keď väčšina chce, dá sa to zvládať.