Odkiaľ sú predkovia väčšiny Slovákov? Nové nálezy priniesli prekvapenie

Mnohé zistenia sú prekvapivé. Archeogenetika je v posledných rokoch prudko sa rozvíjajúca historická veda, ktorá využíva poznatky genetiky na štúdium minulosti ľudstva. Využíva na to DNA získanú zo starých telesných pozostatkov, ale aj dnešných ľudí. Pomáha nám odhaľovať najdávnejšie dejiny nášho druhu, ale aj masové migrácie z dávnej minulosti a ich vplyv na šírenie rôznych jazykových skupín.

Vedci sa z hľadiska genetiky v tomto obore zameriavajú najmä na analýzu mitochondriálnej DNA, Y-DNA a autozomálnej DNA, pričom každá z nich môže o človeku, či už dnešnom, alebo dávno zosnulom, prezradiť niečo iné.

Mitochondriálna DNA sa nachádza mimo jadra bunky, pričom človek ju vždy dedí po matke, ktorá ju zdedila po svojej matke a tak ďalej generáciu za generáciou. Keďže sa nerekombinuje ako chromozómy, býva v archeogenetike využívaná práve na identifikáciu jednotlivých materských línií. Podobnú úlohu plní aj Y-DNA, ktorá sa dedí výhradne z otca na syna a umožňuje tak jednotlivca priradiť k špecifickej mužskej línii. Keďže ženy majú len dva pohlavné chromozómy X a X, zatiaľ čo muži majú ako chromozóm X tak aj Y, môžu muži na rozdiel od žien zistiť aj svoju mužskú aj ženskú líniu.

Odhalenie týchto špecifických mužských a ženských línií umožnilo vedcom rozdeliť celé ľudstvo do niekoľkých genealogických skupín, ktoré zdieľajú jedného spoločného predka v určitom momente v minulosti – nazývajú sa haploskupiny.