Biskup Haľko: Ani Jozef s Máriou a Ježiškom nemohli ísť tam, kam chceli

Aký to bol rok?

Bol to jedinečný rok z historického aj osobného hľadiska. Nikto nepredpokladal, že to, čo nás postihlo, bude mať také parametre. Je to veľká výzva – vyťažiť na základe evanjeliovej výzvy čo najviac z toho, čo je realita. Nie z toho, čo by len mohlo byť. Lebo máme taký sklon žiť akoby len v podmienkach „keby boli veci inak, aj my by sme vedeli urobiť viac“. To je život v chimérach a ilúziách bez nasadenia v prítomnosti.

Boh sa nás na konci bude pýtať práve na to, ako sme uchopili realitu, do ktorej sme boli postavení. Toto je tá šachovnica, na ktorej sa odohráva náš život, na ktorej sme vyzvaní maximalizovať pozitívne myslenie, evanjeliovým slovom povedané - lásku, vloženú do jednotlivých situácií. Láska sa nerealizuje v nejakom vágnom neutrálnom časopriestore, ale v kontakte s konkrétnymi ľuďmi, vo vzťahoch, situáciách, krízach, bolestiach, radostiach.

Cirkev sa postavila k tejto kríze veľmi zodpovedne a akceptovala vládne nariadenia. Napriek tomu čelí veľkej kritike. Ako si to vysvetľujete?