Červeň, minca či meč. Ako a prečo sa v Európe líšia hracie karty

Je vianočný čas, rodiny sú spolu, mnohí z nás siahnu po kartách a obľúbenej hre. Vedeli ste, že farby sedmových kariet, ako ich poznáme u nás, pochádzajú z Nemecka, odkiaľ sa neskôr rozšírili aj na Slovensko? Nič až tak prekvapivé, možno stojí viac za pozornosť, že mnohé krajiny nepoznajú ani delenie kariet na žolíkové a sedmové.

Prečo to tak je a kde sa vzali súčasné podoby kariet? Musíme sa pozrieť na dejiny týchto obľúbených hier, ktoré sú však trochu tajomné. Najstaršie dôkazy naznačujú možný vznik pred 10. storočím v Číne, počas dynastie Tang.

Papier nie je veľmi trvácny materiál, takže s istotou ich pôvod nevieme určiť. Pravdepodobné je, že vznikli niekde na východ od Európy a časom sa dostali aj na náš kontinent – či už vďaka obchodníkom, Arabom, alebo križiakom. Ani to však nie je stopercentne isté.

Prvé karty na juhu

Najstarší písomný záznam o hracích kartách je z roku 1377. Pochádza od nemeckého mnícha Johana zo Švajčiarska, ktorý opisuje karty a niektoré hry s nimi. Farby hracích kariet zo 14. storočia boli nasledovné – meče, palice, poháre a mince.

Spomenuté farby pochádzali z Talianska, španielske a talianske karty ich používajú dodnes. Poukazuje sa i na podobnosť farieb s tzv. mameluckými kartami, ktoré mali rovnaké farby. Či to však svedčí o ich vzťahu, to je nejasné.

Nám známe karty vznikli v Nemecku počas 15. storočia, kde talianske farby nahradili svojimi vlastnými, vidieckymi – srdcami, listami, žaluďmi a zvoncami. Dnes tieto farby síce nazývame trochu inak, ale ide v podstate o podobu sedmových kariet, aké poznáme na Slovensku.

V rovnakom období vznikli vo Francúzsku vlastné verzie hracích kariet. Ustanovené boli farby, ktoré dnes poznáme v tzv. žolíkových kartách –srdcia, piky, kríže a kára.

Francúzske vs. nemecké

Inak povedané, dnešné žolíkové karty sú jednoducho hracie karty v takzvanom francúzskom štýle. Balík obsahuje najčastejšie 52 kusov kariet v štyroch farbách (resp. dvoch farbách, čiernej a červenej) spolu s dvoma žolíkmi.

Hracie karty v dnešnej Európe sa tak dajú rozdeliť na tri hlavné druhy – tzv. latinské (deliace sa na taliansky a španielsky štýl), francúzske (žolíkové) a nemecké (naše sedmové karty).

Talianske a španielske karty tiež používajú hlavne 52-kartové balíky, existujú však aj menšie varianty. Hlavný rozdiel je vo farbách – ako už bolo spomenuté, Taliani používajú poháre, mince, palice (pripomínajúce skôr žezlo alebo obušok) a meče. Španielske farby sa nazývajú rovnako, avšak kreslené bývajú odlišne.

Dominujú karty francúzske

Nemecké karty sú teoreticky výnimočné tým, že ich základný počet je dnes 32, prípadne 36 kusov. Farby sú prakticky identické ako tie, ktoré poznáme na Slovensku, pričom guľa sa v nemčine nazýva po správnosti rolnička, zvonec.

Menšie zmeny má tzv. švajčiarsko-nemecký štýl, ktorý pozná ruže, rolničky, žalude a štíty. Vo Švajčiarsku má balík najčastejšie 36 kusov, pričom oproti sedmovým je tu pridaná karta s číslom 6.

Sedmové karty sú v štýle, aký poznajú Slováci, rozšírené hlavne na juhovýchode, resp. východe Nemecka a v krajinách, ktoré v minulosti patrili do Rakúskeho cisárstva – Slovensko, Česko, Maďarsko, časti Slovinska, Chorvátska, Rakúska či Rumunska (Sedmohradsko).

Na severozápade Švajčiarska prevažuje švajčiarsko-nemecký štýl, zatiaľ čo v Španielsku a na juhu Talianska je najviac obľúbený španielsky. Sever Talianska zasa zvykne hrať s kartami v talianskom štýle. Zvyšok Európy – od Anglicka až po Rusko – používa najčastejšie žolíkové karty, alebo takzvaný francúzsky štýl hracích kariet.

Dôležitejšie ako karty samotné, je však hra. Tak príjemnú zábavu!