Preskočiť na obsah
  |  

Trump telefonoval s rakúskym kancelárom

Karl Nehammer v utorok na sieti X oznámil, že deň predtým absolvoval „veľmi priateľský a perspektívny“ telefonát s novozvoleným prezidentom USA.

„Diskutovali sme o kľúčových témach, ako je energetická bezpečnosť, ekonomická a bezpečnostná spolupráca,“ napísal Nehammer v príspevku s tým, že sa teší na prehĺbenie vzťahov medzi oboma krajinami.

„Tvárou v tvár globálnym výzvam sme opätovne potvrdili náš spoločný záväzok podporovať mier, prosperitu a slobodu na celom svete,“ doplnil rakúsky kancelár. Priblížil, že s Trumpom hovoril aj o dlhodobej tradícii Rakúska ako miesta pre medzinárodný dialóg.

(tasr)

  |  

Nemecká ministerka zahraničia nevylučuje možné zatknutie Netanjahua na ich území

Annalena Baerbocková reagovala na zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

"Nezávislosť súdnictva funguje a v tomto prípade sa dospelo k záveru, že je dostatok dôkazov na to, aby sa tento krok urobil teraz," povedala podľa Deutsche Welle. Dodala, že nemecká vláda postupuje podľa zákona, pretože "nikto nestojí nad zákonom."

Šéfka nemeckej diplomacie sa tak vyjadrila počas stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín G7, na ktorom ministri diskutujú o dôsledkoch rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu na Netanjahua a snažia sa vypracovať spoločnú pozíciu týkajúcu sa zatknutia izraelského premiéra, ak odcestuje do zahraničia.

Taliansko ako organizátor stretnutia pripravuje formuláciu odôvodnenia, ktorú by podporili všetky členské štáty G7.

(max)

  |  

Bratislavský policajný funkcionár si chcel prilepšiť pred dôchodkom, bral tisícové úplatky

Prezývali ho "Čarodejník", úplatky si podľa Úradu inšpekčnej služby Marián pýtal vždy za zmiernenie sankcií priestupkov spáchaných v doprave.

Inšpekcia policajta zadržala priamo v budove okresného riaditeľstva pri prijímaní úplatku vo výške päťtisíc eur. Ako píše portál tvnoviny, nasadili na neho kamery aj odposluchy a celkovo mu pripisujú za vinu štyri skutky.

Priznal sa k dvom, zvyšné dva si vraj nepamätá. Aj keď ho do väzby Špecializovaný trestný súd neposlal, pre sťažnosť prokurátora rozhodoval o väzobnom stíhaní Najvyšší súd.

Ten názor nezmenil a policajt, u ktorého aj pri domovej prehliadke našli 55-tisíc eur v hotovosti, ostáva na slobode.

V zbore pracoval 42 rokov a senát Najvyššieho súdu nevidí obavu, že by niekoho počas vyšetrovania ovplyvňoval, nakoľko dva dni pred zadržaním si podal žiadosť o odchod do zboru. Pred senátom vypovedal, že dôvodom prijímania úplatkov bolo "prilepšenie si k dôchodku".

(max)

  |  

Počas testovania rakety na tuhé palivo vypukol požiar

Plamene zachvátili areál Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA) na ostrove Tanegašima južne od najväčšieho japonského ostrova Honšú.

"Počas utorkového testu sa vyskytla abnormalita. Snažíme sa vyhodnotiť, čo sa stalo," uviedla JAXA vo vyhlásení pre agentúru AFP ohľadom testovania rakety Epsilon S. "V tejto chvíli neboli hlásené žiadne zranenia. Príčina požiaru je predmetom vyšetrovania."

Verejnoprávna televízia NHK uviedla, že k požiaru došlo počas skúšky spaľovania, ktorá sa začala o 8.30 h miestneho času (0.30 SEČ). Približne o 30 sekúnd neskôr bolo počuť veľký výbuch a svedkovia pozorovali horiaci objekt, ktorý letel smerom k moru.

https://twitter.com/C16News/status/1861214732083998917

Denník Sankei šimbun informoval, že z motora rakety umiestneného na vodorovnej plošine pred výbuchom vyšľahli oranžové plamene.

AFP pripomína, že nejde o prvú nehodu v japonskom raketovom programe. V júli 2023 jeden motor rakety Epsilon S explodoval počas testu približne 50 sekúnd po štarte. Viacero neúspešných štartov zaznamenali aj pri testoch rakiet novej generácie H3. Tú sa spoločnosti podarilo úspešne otestovať vo februári. H3 je považovaná za konkurenta rakety Falcon 9 od americkej spoločnosti SpaceX.

(tasr)

  |  

Skupina vyslúžilých sudcov s odborníkmi žalujú bývalého španielskeho kráľa

Juan Carlos I. bol španielskym kráľom od roku 1975 do roku 2O14, keď po sérii finančných a iných škandálov abdikoval a o šesť rokov neskôr odišiel do dobrovoľného exilu v Spojených arabských emirátoch.

V Španielsku sa voči Juanovi Carlosovi viedli v minulosti až tri vyšetrovania. Všetky však boli v marci 2022 definitívne uzavreté bez vznesenia obvinení z dôvodu nedostatočných dôkazov či premlčania. Prokurátori napriek tomu uviedli, že v priebehu vyšetrovaní prišli na viacero finančných nezrovnalostí. Tie sa týkali napríklad lukratívnych darov od krajín Perzského zálivu či súkromných ciest financovaných nadáciou v Lichtenštajnsku.

Žalobcovia teraz tvrdia, že o tom, či si Juan Carlos splnil svoje daňové povinnosti, musí rozhodnúť súd, a nie prokuratúra.

Juan Carlos medzičasom zaplatil španielskym daňovým úradom v dvoch platbách dovedna vyše päť miliónov eur na vyrovnanie podlžností z nedeklarovaných príjmov, čo sa vo všeobecnosti vníma ako jeho snaha vyhnúť sa ďalším obvineniam.

Jedným zo žalobcov je aj José Antonio Martín Pallín, bývalý sudca španielskeho najvyššieho súdu. Ten španielskym médiám povedal, že legalizácia príjmov bývalého monarchu z rokov 2014 až 2018 neprebehla v súlade so zákonom. "Nemáme najmenší záujem na tom, aby sa uplatňovali tresty odňatia slobody," povedal Pallín. Dodal však, že Juanovi Carlosovi by sa mala uložiť čo najprísnejšia pokuta.

Žalobu podalo podľa španielskych médií dovedna 12 osôb, okrem niekdajších sudcov ako Pallín sú medzi nimi právnici, filozofi či novinári.

Juan Carlos bol po väčšinu svojej vlády nesmierne obľúbený. Zohral kľúčovú úlohu pri prechode Španielska k demokracii v 70. rokoch po štyroch desaťročiach fašistickej diktatúry generála Francisca Franca. Obrovský rešpekt si získal za potlačenie pokusu o vojenský prevrat v Španielsku v roku 1981.

Od roku 2020 žije v dobrovoľnom exile a na tróne ho nahradil jeho syn Filip VI.

(tasr)

  |  

Nikaragua chráni prvú dámu, prijali zákon o zrušení uvalených medzinárodných sankcií

Prijatá legislatíva ochráni okrem manželky prezidenta Daniela Ortegu Rosarie Murillovej aj niekoľko detí tohto páru a zhruba 50 vysokopostavených štátnych úradníkov.

Legislatíva podľa Reuters nedokáže obmedziť vplyv sankcií mimo krajiny, jej cieľ je však zrušiť ich dosah v rámci Nikaraguy tým, že miestne banky a ďalšie inštitúcie prinúti, aby sankcie ignorovali.

Prezident Ortega návrh zákona predložil do parlamentu minulý týždeň. V pondelok ho jednomyseľne schválilo všetkých 91 provládnych poslancov.

Legislatíva nazvaná "Zákon na ochranu Nikaragujčanov pred zahraničnými sankciami a agresiou" označuje sankcie uvalené inými štátmi, zoskupeniami krajín či organizáciami za "neplatné a bez akéhokoľvek právneho účinku". Účinnosť nadobudne po zverejnení v úradnom vestníku, k čomu by malo dôjsť v najbližších dňoch.

Ortega síce nemôže zabrániť zahraničným subjektom v uvaľovaní či uplatňovaní sankcií, legislatívou sa však snaží blokovať ich dosah na území Nikaraguy a vyvíja tlak na tamojších bankárov.

Legislatíva totiž stanovuje, že žiadna osoba ani inštitúcia nemôžu pozastaviť dodávky tovaru či služieb osobám alebo spoločnostiam, na ktoré sa vzťahujú zahraničné sankcie, inak by im mohli hroziť pokuty, dočasné alebo definitívne pozastavenie činnosti a prípadné aj väzenie za vlastizradu, ktorá sa zvykne trestať zhruba desiatimi rokmi odňatia slobody.

Spojené štáty, Európska únia, Švajčiarsko aj Kanada uvalili sankcie na približne 50 najvyšších predstaviteľov Nikaraguy vrátane prvej dámy Murillovej, ako aj niekoľkých jej a Ortegových detí a taktiež šéfov polície a armády. Obvinili ich z vážneho porušovania ľudských práv pri potláčaní protivládnych protestov v roku 2018. Ortega odvtedy ešte viac potláča disent v krajine.

Reuters pripomína, že nikaragujský parlament len pred pár dňami schválil ústavnú reformu, ktorá rozširuje vplyv Ortegu a Murillovej, pričom im priznáva väčšiu moc nad médiami, robí z nich tzv. spoluprezidentov a prezidentský mandát predlžuje z piatich na šesť rokov.

(tasr)