Kým ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nedávno navrhla, aby Trestný zákon postrihoval tých, čo šíria nepravdivé informácie, teraz ide polícia v praxi ešte ďalej. Stačí, ak nezdvihnete ruku za niečo, s čím nesúhlasíte, a už môžete byť vystavený obvineniu. Kde sa toto všetko skončí?
A teraz k meritu veci.
Druhým problémom je osoba Jozefa Tisa. Bol predstaviteľom štátu postavenom na ideológii, ktorú súčasná spoločnosť odmieta. Tiso však nebol fašista, nie je to len náš názor, je to názor aj viacerých historikov (naposledy Jakub Drábik), minimálne však neplatí opak, že by panoval konsenzus, že Tisovo meno možno stotožniť s totalitnou ideológiou.
Prečo je to dôležité? Napríklad preto, že Alexander Dubček bol najvyššie postavený komunista u nás, hlásil sa k stalinizmu a neskôr (neúspešne) hľadal vlastný socializmus s ľudskou tvárou, tiež stál na čele štátu, vo väzení boli politickí väzni, podpisoval perzekučné zákony. Máme preto zrušiť Dubčekove ulice, sochy, symboly?
Rozlišovať medzi čelnými politikmi a ideológiami má preto zmysel. Niečo iné reprezentuje Tiso či Sidor, niečo iné Mach a Tuka. Niečo iné Dubček, niečo iné Husák.
To, samozrejme, neznamená, že cez Dubčeka alebo Tisa máme otvoriť cestu k rehabilitovaniu týchto dvoch režimov. Určite nie. Ale ak rezignujeme na rozlišovanie medzi týmito nuansami, falšujeme naše dejiny.
Pokiaľ ide o ideológiu, rázne sa k tomu vyjadrili aj naši zákonodarcovia, keď v Trestnom zákone už dávnejšie stanovili, že vinný bude ten, kto „propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb“. Sem možno zaradiť režim prvej Slovenskej republiky aj režim komunistický. Aj na ten mieri platný Trestný zákon, len v jeho prípade sa nič nedeje.
A to je tretí problém toho, prečo nám prekáža postup polície vo Varíne. Dvojaký meter.
Keď hovoríme o Tisovej ulici vo Varíne, prečo polícii neprekáža, že na Slovensku máme plejádu prípadov, keď zvelebujeme komunistický režim uctievaním mien jeho predstaviteľov? Dva príklady podobné Varínu: Veľké Úľany na západnom Slovensku majú Fučíkovu či Leninovu ulicu. A priamo pred úradom vlády v Bratislave stojí aj po 30 rokoch socha významného komunistického predstaviteľa Mareka Čulena.
A to ešte máme na Slovensku osobitný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, v ktorom sa píše, že „Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami, ktorých činnosť smerovala k potláčaniu ľudských práv a slobôd a demokratického systému“.
Nepíšeme tu len ako novinári, pokúsili sme sa o zmenu. Pod hlavičkou nášho združenia Historická pamäť sme pred časom podnikli právne kroky proti komunistickým symbolom.
Presne na spomenutý zákon sa odvolávalo naše občianske združenie, keď 24. júna 2021 pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunistického režimu podalo na generálnu prokuratúru podnet na preskúmanie činnosti Komunistickej strany Slovenska (KSS). Prostredníctvom rôznych statusov, symbolov a článkov propaguje a oslavuje komunistický režim, ktorý vládol v Československu v rokoch 1948 až 1989. Nie Dubčeka, ale priamo ideológiu a marxizmus-leninizmus.
Generálna prokuratúra na zásah proti KSS nenašla dôvody. Podobne špeciálna prokurátora – tá nám v júni 2021 oznámila, že podanie odovzdala na ďalšie konanie NAKA. Tam sa to zatiaľ skončilo, nemáme žiadne informácie, že by NAKA v tejto veci konala.
A tak prichádzajú otázky. Čo sa to deje v našej spoločnosti? Dokážeme zaujímať principiálne postoje? Ctíme si zákony? Alebo ich len selektívne využívame? Nestrašíme účelovo ľudí? Na čo sa tu používa polícia? Vieme, čo je princíp rovnakého metra?
Priveľa otázok bez odpovedí. Dosť na to, aby sme začali tým, že to nezmyselné obvinenie poslancov vo Varíne treba okamžite zrušiť.
