Iste, nebolo to tak, v tomto svete by sme našli veľa láskavého, prívetivého. No pohľad Cígera Hronského, ktorý bol známy svojou pripútanosťou k vlastnému národu, bol taký prepotrebný. Vniesol nás do reality všedného dňa s jej temnejšou stránkou, vzbudil záujem. Autor si uvedomoval, že nemožno stavať na falošných predstavách.
Jozef Mak, človek milión, bol bežným produktom tých čias. Napriek tomu nebol reprezentantom ucelenej masy plebejského národa, ako nám to neskôr upnuto vykresľoval Vladimír Mináč. Stačí, ak sa začítame do neskoršieho, vrcholného diela Cígera Hronského Pisár Gráč. Nájdeme v ňom úplne inú, hĺbavú postavu – aj také boli medzi Slovákmi na začiatku 20. storočia. Na takých ľuďoch sa malo tiež stavať.
Cíger Hronský bol vzácny tým, že dokázal pozorovať svet a príťažlivo písať o ľuďoch v ňom. A toto úplne stačilo, aby vzbudil záujem ľudí. Pri čítaní jeho diel sa mali nad čím zamyslieť, vyprovokoval ich k tomu. A azda nevedomky zasievali do vlastných hláv niečo, čo môžeme nazvať identitou. Spoločnou identitou.
Nakrútiť film Jozef Mak bolo povinnosťou. Ak sa podarilo pridať umeleckú kvalitu a pôsobivosť, predlohový román prichádza o ošúchaný punc povinného čítankového diela. Dostáva ďalší rozmer, čo môže len potešiť.
Počin RTVS načim vyzdvihnúť ešte z jedného dôvodu. Na obrazovky dostala televízia román od človeka, ktorý v minulom roku čelil útokom za svoje postoje z čias prvej Slovenskej republiky. Mali sa strhávať jeho pamätné tabule, potom by sa možno siahalo do učebníc.
Odpoveď verejnoprávnej inštitúcie prichádza v tom najvhodnejšom čase. Nemáme veľa takých spisovateľov, akým bol Jozef Cíger Hronský. Vracajme sa k nemu, presviedčajme sa o kvalite jeho tvorby. To nám zároveň nezabráni, aby sme túto postavu hodnotili realisticky. Pomohol by film o ňom. To môže byť ďalšia výzva pre RTVS.
