Zuzana Božíková: Boh nikdy neoddeľoval pracovný a duchovný život. Možno aj pre modlitby sa firme tak darilo

Zuzana Božíková zažila svet biznisu, marketingu, prešla si viacerými skúsenosťami zo start-upu. Navštívila Spojené štáty, Austráliu a mnohé ďalšie krajiny, v ktorých sa stretla s mnohými vplyvnými ľuďmi, no zažila aj prácu v „kresťanskej bubline“. Zuzaniným domovským zborom je Bratislava City Church, kde je tiež súčasťou kapely BCC Worship. Štandardu porozprávala o svojich skúsenostiach, o tom, ako žiť kresťanstvo aj mimo kostola, zboru či spoločenstva. A tiež o jej ceste prijatia samej seba.

Zuzana Božíková. Foto: Miňo Debnár

Aký je váš príbeh viery?

Rada sa vraciam k začiatkom, lebo ma to vždy vráti trošku späť v čase a spomeniem si na tú vášeň a detskú lásku, ktorú som zažila. Mala som tesne pred svojimi jedenástimi rokmi, keď som v tábore Detskej Misie počula o tom, že Pán Ježiš chce byť Pánom môjho života. A keď mu otvorím srdiečko, tak do neho vojde. Presne si pamätám tú modlitbu, ktorou som sa rozhodla Ho nasledovať. Odvtedy nasledovali roky, kedy som zažila aj vzdialenosť od Pána Boha a miestami som aj zišla z cesty. No vždy som vedela, že Ježiš je mojím Pánom.

Momentálne slúžite na plný úväzok, čiže ste zamestnaná v kresťanskom projekte, ale zažili ste aj svet biznisu a marketingu. Dá sa byť kresťanom, ktorý žije s Bohom aj mimo zboru či kostola?

Myslím si, že žiť mimo bubliny je absolútne dôležité. Práveže sme dostali úlohu „ísť a činiť učeníkov“, a to ťažko budeme robiť len v kostole. Hoci aj tam je to dôležité. Pre mňa byť v biznise a prinášať Boha na pracovisko bolo ako byť rybou vo vode. Keďže som robila veľakrát náročné rozhodnutia alebo som mala ťažké stretnutia, bolo pre mňa absolútnou samozrejmosťou pozvať do toho Boha a byť ako Jozef, ktorý bol druhý najvyšší pod faraónom. Modliť sa za múdrosť, za priazeň. Práve tie najnáročnejšie pracovné dni som si nevedela ani predstaviť bez toho, aby som začala deň na kolenách s prosbou o múdrosť. Možno aj pre tie modlitby sa firme tak darilo.

Čo to prakticky znamená byť kresťanom mimo kostola či zboru?

Pre mňa to znamená pozývať Pána Boha každý deň do môjho života. Pán Boh nikdy neoddeľoval pracovný a duchovný život. Aj Ježiš predtým, ako bol vo „full-time“ službe, bol obyčajným tesárom a zodpovedal sa svojmu pozemskému otcovi Jozefovi. V Biblii máme napísané, že Ježiš rástol v múdrosti a v obľube u ľudí. O toto som sa aj ja vždy snažila a za toto som sa modlila.

Stretli ste sa s tým, že sa vás ľudia na vašom pracovisku pýtali na vieru?

Som presvedčená o tom, že je skvelé byť misionárom či duchovným, ale táto skupina ľudí dokáže ovplyvniť len istú skupinu. Verím, že najväčšími misionármi sme práve tam, kde sme. Čiže aj v práci. Verím, že Pán Boh nás na miesta, kde žijeme a pracujeme, posiela zámerne. Nie vždy to bolo jednoduché, ale vždy, keď som sa modlila a odovzdávala veci Bohu, tak mi Pán Boh „otváral dvere“. Pracovala som v talentovom programe, v ktorom sme zažívali veľa tlaku, očakávaní či deadlinov. Ja som to odovzdávala Bohu a moji kolegovia sa ma začali pýtať, ako je možné, že mám na tvári stále úsmev. Odkiaľ mám tú dobrú energiu a radosť, keď sa oni idú zblázniť. Pýtala som sa, či chcú diplomatickú alebo úprimnú odpoveď. Úprimná znela: Je to Ježiš. To nikdy nečakali, no tým sa začal náš rozhovor.

Ste veľmi charizmatická žena. Všade okolo nás sa rieši bodyshaming a prijatie seba samých takých, akí sme. Každá žena (aj muž) na túto otázku vo svojom živote narazí. Museli ste si aj vy prejsť nejakou cestou prijatia seba samej?

Jasné. Keďže som 17 rokov tancovala medzi dievčatami s veľkosťou XS a ja som mala veľkosť L alebo XL, bolo to veľmi ťažké. Musela som prijať to, že som krásna taká, aká som. Moje telo je chrám – samozrejme, že je mojou úlohou sa oň starať. Ale Pán Boh stvoril moje telo presne tak, ako chcel. Aj s tými nedokonalosťami, ktoré každý z nás má. Bol to uzdravujúci proces v mojom srdci a som presvedčená o tom, že je to niečo, čím si potrebujeme prejsť. Dnes už viem, kde je moja skutočná hodnota, ktorú mi dal Ježiš, tá nezáleží na tom, či mám o jedno alebo dve kilá naviac. A takáto som sa zapáčila aj môjmu snúbencovi, ktorý mi stále hovorí, že som krásna. Ale najprv som to potrebovala sama vedieť – bez neho.

Čo si myslíte o téme „self-love“ z pohľadu kresťana? Kde je hranica medzi „miluj svojho blížneho ako seba samého“ a nezdravou sebaláskou?

V tejto téme je pre mňa dôležité uvedomiť si, aká je moja hodnota a kde je zakorenená. Je zakorenená v Kristovi. V tom, že som Božia dcéra, ktorá bola vykúpená, som milovaná bez zásluh, som krásna, lebo takto ma Pán Boh stvoril. Alebo je to o tom, koľko mám lajkov na Instagrame, koľko ľudí mi dnes pochválilo outfit, pozrelo moju storku alebo mi dalo follow. Je moja hodnota postavená na nepominuteľných pravdách alebo na pominuteľných veciach? Na to si potrebujeme každý odpovedať a budeme vedieť, kde je v tom celom naše srdce.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa nedokážu prijať?

Ani ja som sa dlho nevedela prijať. Ale vedomie toho, že Ježiš za mňa zomrel, mi pomohlo uvedomiť si cenu môjho života. Nikto sa nerozhodne zomrieť len tak pre niekoho bezcenného. Ježiš zomrel za vás, aby vám dal večný život. Váš život má cenu, a to veľmi vysokú. Ak prijmete to, kým ste, len vtedy dokážete svoj potenciál využiť na zámer, ktorý vám bol daný. A Pán Boh má plán s každým jedným z nás.

Myslíte si, že evanjelizácia je úloha pre každého?

Absolútne. Pre mňa to je o prinášaní Božej reality a kultúry kráľovstva tam, kde sa nachádzam. A to sa dá v práci, v škole, na pieskovisku, kdekoľvek.

Evanjelizujete vy sama? Ak áno, ako?

Niekto raz povedal, parafrázujem: „Evanjelizuj a keď treba, použi pritom aj slová.“ Ja sa snažím evanjelizovať svojím životom. Lebo to je to, čo ľudia vidia. A vždy to tak bolo, že sa v nejakom bode začnú pýtať, prečo robím veci tak, ako ich robím. Myslím si, že to je úloha každého z nás, aby bol Boh viditeľný cez naše životy. Aby ľudia videli a porozumeli, že Boh je živý.

Ako viete, že Boh je živý?

Lebo Ho vidím konať každý jeden deň. Boh je láska. Už len to, že dokážeme milovať v tomto padlom svete plnom nenávisti, je pre mňa dôkazom existencie Boha. Ja sama Ho zažívam každý deň, keď sa modlím, keď sa ku mne prihovára či už cez ľudí, cez Jeho slovo alebo cez prírodu. Boh nie je mŕtvy. On žije. Žije vo mne a žije aj vo vás. A volá sa Ježiš.