Michal Čop

Jednou z najočakávanejších informácii minuloročného sčítania obyvateľov bola tá o vývoji religiozity. Aj keď verejne by to priznal málokto, čakalo sa, či sa počet ľudí hlásiacich sa k cirkvám zníži o viac ako desať percent, alebo nie. Ak by tomu tak bolo, malo by to výrazný vplyv nielen na verejne deklarovanú národnú identitu (kresťanský národ), ale aj na financovanie cirkví, ktoré je od minulého roka naviazané práve na počet obyvateľov hlásiacich sa k cirkvám.

Hoci v kuloároch sa ešte koncom minulého roku hovorilo o vysokom prepade, niektorí v rímskokatolíckej cirkvi dokonca veštili pád až k štyridsiatim percentám, konečný výsledok – pokles veriacich o 7,6 percenta – znamená, že na financovanie cirkví sa nesiaha. A stále sa dá povedať, že sme väčšinovo kresťanským národom.

Jedno aj druhé je pozitívna správa.

Cirkvi o peniaze neprídu aj napriek pomerne rozsiahlej antikampani, ktorej museli minulý rok čeliť. Čo sa samotného sčítania týka, nevýhodou cirkví bolo taktiež to, že prebiehalo elektronicky, čo bolo prekážkou najmä pre starších ľudí, ktorí sa zas štatisticky najviac hlásia k cirkvám. Aj napriek osobnému do-sčítaniu, bolo až dodnes otázkou, čo to bude znamenať. Problémom bolo aj to, že cenzus sa konal v čase pandémie a zavretých kostolov. V neprospech cirkví však hrali aj globálne faktory, ako je postupujúca sekularizácia či sexuálne škandály v katolíckej cirkvi. Médiá nepremeškajú možnosť, aby o nich písali a prípadné korekcie odignorovali.