Vláda, dohnaná do kúta, ide niečo robiť s cenami potravín. Inak budú kričať hlavne dôchodcovia

Čo sa stalo? Inflácia sa ohlásila už vlani na jeseň. Európska komisia vtedy konštatovala, že k nárastu cien komodít prispela kombinácia faktorov vrátane obnovy hospodárstiev EÚ, Spojených štátov a Číny. Ceny energií, najmä zemného plynu v Európe, dosiahli nové maximá. To malo značný vplyv na ceny hnojív, ktoré sa za rok takmer zdvojnásobili. Narušenie dodávateľských reťazcov spôsobené šírením delta variantu ochorenia COVID-19, najmä v Ázii, zvýšilo napätie na komoditných trhoch.

K tomu treba pridať, že v poprepájanom svete mali v roku 2021 negatívny dosah na ceny potravín nepriaznivé vplyvy počasia na celej zemeguli. Nezanedbateľný vplyv malo tlačenie nových, nekrytých peňazí takmer na celom svete, ktoré mali pomôcť v pandemických časoch.

Slovensko je súčasťou jednotného trhu. Ceny medzi jednotlivými európskymi štátmi sa prelievajú. Len mizivo súvisia s tým, ako sa darí doma. Dosah vlaňajšej úrody, ktorá nebola na Slovensku v porovnaní s priemerom predchádzajúcich rokov o nič horšia, je zanedbateľný.

Slovenskí farmári sa správajú trhovo – ak im niekto v zahraničí ponúkne za ich komodity viac, predajú ich tam. Platí to aj naopak. Slovenský trh je otvorený dodávateľom zo zahraničia. Ba dá sa povedať, že sa na to spolieha. Príkladom je reakcia, keď dánsky chovateľ svíň na Slovensku prišiel na prelome rokov pre africký mor o vyše 40-tisíc ošípaných. Reakcia zástupcov domácich chovateľov? Žiadna tragédia, výpadok v domácej produkcii nahradia dovozy. Napokon už teraz pochádza viac ako polovica bravčového mäsa predávaného na Slovensku zo zahraničia.

Čo bude ďalej? Podobne ako v roku 2021 budú mať vplyv na ceny potravín v Európe pretrvávajúce vysoké výdavky na dodávky energií a aktuálne svetové klimatické podmienky. Pri predpovediach je však nezvyklo veľa neistoty.

Európska komisia napríklad predpokladá, že cena surového mlieka bude v nasledujúcom období rásť stabilným tempom, ale nevie, z akej úrovne sa tak tento rok stane, či najskôr padne zo súčasných vrcholových hodnôt, alebo z nich bude rovno pokračovať k ešte vyšším rekordom. Pri bravčovom mäse zasa predpovedá postupný pokles cien, ale nevylučuje na pár najbližších rokov pomerne strmý rast. 

Najťažšie to bude pre slovenských dôchodcov

Čo sa týka Slovenska, odhady Národnej banky Slovenska z konca minulého roka hovoria o tom, že cenový nárast pri potravinách by mal kulminovať v prvom štvrťroku 2022. Medziročne by v priemere mali zdražieť o takmer šesť percent. Najviac to malo byť v januári – o sedem percent.

Slovensko nebude v Európskej únii asi výnimkou, podobne sa to bude vyvíjať inde. To však občana sotva uteší, zvlášť keď sa pozrieme, koľko míňajú na potraviny Slováci a koľko iní.

Slovensko je rovnako ako ďalšie bývalé socialistické štáty citlivejšie na ceny potravín. Jednoducho preto, že ľudia na ne vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov. V tomto sme na tom podobne ako naši susedia z Vyšehradskej štvorky a v porovnaní so západnou Európou ťaháme za kratší koniec.

Ďalším problémom je, že nie všetci na Slovensku pociťujú potravinovú infláciu rovnako. Najväčší rozdiel je medzi tými, čo pracujú a čo sú už na odpočinku. Podľa údajov Národnej banky Slovenska ide u ľudí do 64 rokov na potraviny 24 percent ich príjmov, u ľudí vo vyššom veku je to až 30 percent.

Dôchodcovia minú na potraviny tretinu svojich penzií, a preto sa ich každý cent navyše za bochník chleba či liter mlieka dotkne výraznejšie. O to viac, že nemôžu počítať s nejakým výraznejším rastom príjmov.

Dôchodky sa od 1. januára zvýšili o 1,3 percenta. Ceny v priemere tento rok poskočia o 5,7 percenta. Inými slovami to znamená, že dôchodcovia budú mať v porovnaní s vlaňajškom skutočné príjmy menšie o štyri percentá. A potraviny ich popri drahších energiách relatívne zaťažia ešte viac ako ostatných, lebo na ne míňajú najviac.

Za druhú najviac postihnutú skupinu môžeme označiť poberateľov sociálnych dávok. Ak sú sociálne dávky ich jediným príjmom, potom sú ešte viac závislí od cien potravín.

Len o niečo lepšie na tom budú zamestnanci verejnej správy. Tým sa v roku 2022 zvyšujú platy v priemere o niečo vyše tri percentá. Učitelia, úradníci či policajti tak budú na tom síce o niečo lepšie ako dôchodcovia, ale z ich zvýšených platov si inflácia odhryzne viac ako dve percentá. Oni tiež výrazne pocítia stúpajúce ceny potravín, energií, bývania.

Pod tlakom Maďarska a Poľska i domácej opozície

Pred slovenskou vládou stojí náročná úloha. Musí sa nejako postaviť k mimoriadnej inflácii pri potravinách či energiách. Tú druhú čiastočne utlmila cenovou reguláciou, ktorou sa skokové zvýšenie odkladá na budúci rok. Regulácia však nezachránila všetkých, napríklad nie tých, čo si musia platiť za teplo od dodávateľov alebo si vo veľkých bytových domoch kúria vo vlastných kotolniach.

Ešte dôležitejšie je, že za trhové ceny si nakupujú energie väčšie firmy. Zvýšené náklady prenesú do cien výrobkov. Špeciálne to platí pri umelých hnojivách, ktoré sa vyrábajú priamo zo zemného plynu. Na toto upozorňovala Európska komisia už vlani, tento rok to nebude o nič lepšie. Vyššie náklady na energie, palivá či hnojivá sa napokon prejavia v cenách potravinárskych výrobcov a ľudia ich pocítia pri nákupoch potravín.

Slovenská vláda tak musí súčasne riešiť viac problémov naraz. Bude sa musieť čelom postaviť k problému, čo s cenami energií pre firmy. Znížením niektorých regulovaných poplatkov v závere minulého roka firmám pomohla, ale ukazuje sa, že to je nedostatočné a na rad asi príde pomoc zo štátneho rozpočtu. Bude musieť nájsť riešenie na pomoc najzasiahnutejším obyvateľom, popasovať sa s energetickou chudobou, o ktorej sa roky vie, no teraz našla spoločnosť neprichystanú.

Osobitne sa bude musieť zaoberať cenami potravín, čaká sa na analýzu z ministerstva pôdohospodárstva. Tu nie je len pod tlakom obyvateľov, ale zároveň susedných štátov, hlavne Maďarska a Poľska. Tam majú podobné problémy okorenené viac či menej rozbehnutou kampaňou pred parlamentnými voľbami.

Slovenská vláda vníma dianie u susedov, napokon zadanie na analýzu z ministerstva pôdohospodárstva, ktorá by mala poskytnúť riešenie, vyprovokovali cezhraničné rozdiely medzi cenami, spôsobené do veľkej miery zmenou kurzov mien v Poľsku a Maďarsku. Týchto rozdielov sa chytila domáca politická opozícia a z problému sa stala téma.  

Ideme znižovať dane, ale nevie sa ako

Maďarsko sa vydalo cestou zmrazenia cien niektorých potravín, energií či palív. Administratívne stanovené cenové stropy sú dlhodobo neudržateľné, pretože napokon vedú k problémom v zásobovaní a nedostatku tovarov.

Poľsko stavilo na znižovanie dane z pridanej hodnoty (DPH) na pohonné hmoty, energie, vybrané potraviny. V niektorých prípadoch, napríklad pri chlebe, mäse, mlieku, DPH dokonca klesá na nulu.

Opatrenia u susedov ďalej zvýšia atraktívnosť tovarov v prihraničných predajniach a zo Slovenska možno očakávať zintenzívnenie nákupnej turistiky.

Na Slovensku je verejným odporcom cenovej regulácie na maďarský spôsob minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík, prirovnáva ju k riešeniam uplatňovaným v minulom režime. Ako reálnejšia sa rysuje poľská cesta, no i tá má v slovenských pomeroch úskalia. Aj tu zaujala najčitateľnejší postoj SaS – ak by sa mala znižovať DPH, potom nie na vybrané komodity, ale na všetky potraviny plošne.

Na znižovanie DPH pri potravinách je na Slovensku priestor, ale nie veľký. Problémom je, že pred parlamentnými voľbami v roku 2016 presadil vládny Smer v širokom sortimente potravín zníženie DPH z 20 na 10 percent, hoci príjmy ľudí rástli a inflácia bol blízka nule. A tak má odvtedy Slovensko polovičnú sadzbu DPH na vtedy pomenované „základné potraviny pre slabšie sociálne vrstvy“, ako sú chlieb, mlieko, mäso alebo viaceré druhy zeleniny či ovocia. Znamená to, že ak by dnes klesla sadzba na tieto potraviny na spomínaných 5 percent, mimoriadne veľký vplyv na koncové ceny by to nemalo.

Ak sa Slovensko vydá cestou znižovania DPH na potraviny, otázka je, dokedy bude pre štátny rozpočet tento stav udržateľný. Konkrétne riešenie ešte nie je na stole, no už teraz minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič ohlasuje, že výpadok približne 150 až 200 miliónov eur ročne bude treba niečím nahradiť. Odpoveď čaká od hnutia Sme rodina, ktoré podľa vyjadrenia svojho poslanca a predsedu pôdohospodárskeho výboru Jaroslava Karahutu navrhuje zníženie DPH na základné potraviny na 5 percent.