Francúzi proti hlasným motorkám a autám bojujú zvukovými radarmi. Hluk poškodzuje zdravie, varuje európska agentúra

Kvíliace mopedy, ručiace motorky, autá s upravenými duniacimi výfukmi. Hluk, aký bežný počujete v zahraničných aj slovenských mestách. Hoci by vozidlá mali spĺňať hlukové limity, realita je neraz iná.

Viacero európskych miest sa snaží problému aktívne čeliť. Celkový trend je obmedzovať automobilovú dopravu v centre, niektoré vozidlá tam už ani nemajú prístup a pribúdajú tiché elektromobily. Napriek tomu sa nájdu vodiči, ktorí nedokážu odolať a s ručiacim motorom najradšej brázdia ulice miest snažiac sa zaujať pozornosť.

Zvukové radary

V Paríži nastala v otázke zvukového znečistenia vzácna politická zhoda. Pravica a ľavica sa jednohlasne dohodli na umiestnení zvukových radarov. Prvé dva začali testovať tento týždeň. Cieľom je odhaliť najhlučnejšie autá a motorky. O novinke informuje denník Le Monde. Merače budú testovať v ďalších šiestich francúzskych mestách.

Ako to funguje? Zvukový radar je umiestnený zhruba štyri metre nad cestou, vyzerá trochu ako dve sivé vtáčie búdky. Nejde o lacnú záležitosť, jeden radar stojí 20- až 30-tisíc eur. Pre lepšiu predstavu si môžete pozrieť túto reportáž televízie TV5 Monde. Má štyri mikrofóny a dve kamery. Funguje ako merač rýchlosti – ak vozidlo prekročí hlukový limit 90 decibelov, zvukový radar ho zmeria a odfotí poznávaciu značku vozidla.

Najbližšie tri mesiace budú dva parížske radary testovať a vyladia ich nastavenia. Hlasným vodičom zatiaľ príde len upozornenie. V ostrej prevádzke by mali byť od jari 2023, na celoštátnej úrovni rok nato. Pokuta za hlučné vozidlo bude 135 eur, respektíve 90, ak vodič zaplatí do dvoch týždňov.

„Počas zákazu vychádzania sme si zvykli na tichšie mesto. Parížania nás žiadajú, aby sme obmedzili hluk z dopravy spôsobený predovšetkým motorkami a skútrami. Jedna motorka môže v nočnom Paríži zobudiť až 10-tisíc ľudí,“ hovorí člen parížskej mestskej rady David Belliard.

Hluk poškodzuje zdravie

Inštalácia radarov nie je len výsledkom sťažností obyvateľov. Hluk nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie – spôsobuje stres, poruchy spánku a zvyšuje riziko srdcovocievnych chorôb. „Môže skrátiť dĺžku vášho života pri dobrom zdraví až o osem mesiacov,“ upozorňuje ďalší zástupca radnice Dan Lert.

Za pravdu mu dáva Európska environmentálna agentúra (EEA). Najmenej každý piaty Európan je vystavený nadmernému hluku z dopravy, ktorý poškodzuje zdravie. Problém je najvypuklejší vo veľkých mestách, najviac ľudí je podľa správy agentúry zasiahnutých hlukom z cestnej dopravy, ďalších ohlušujú vlaky, lietadlá a priemyselná výroba. Vyše 100 miliónov obyvateľov EÚ, teda približne polovica obyvateľov európskych miest, je denne vystavených viac ako 55 decibelom.

Výsledok? Podľa EEA takmer 12-tisíc predčasných úmrtí a 48-tisíc infarktov a vážnych ochorení srdca ročne, k tomu pripočítajte takmer 30 miliónov Európanov, ktorí trpia chronickým dráždením sluchu a poruchami spánku.

Okrem kontroly hlučnosti vozidiel funguje viacero pasívnych opatrení. EEA odporúča dláždené cesty nahrádzať hladším a tichším asfaltom, pomáha tiež inteligentné riadenie dopravy, ktoré ju robí plynulejšou, prípadne znižovanie rýchlosti v niektorých častiach mesta. Univerzálnou pomôckou sú parky a pásy zelene. Znižujú hlučnosť, ale aj prašnosť a teplotu.

Aký hluk je príliš silný?

Hluk je definovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, neželaný, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Z dlhodobého hľadiska je obvykle považovaný za rušivý hluk nad 55 decibelov, škodlivé sú zvuky hlasnejšie ako 85 decibelov.

Na ilustráciu, tichá hudba alebo šepot je zhruba 30 decibelov, číselne dvojnásobný hluk (hoci intenzita rastie exponenciálne) dosahuje bežná konverzácia. Hustá premávka alebo kosačka je na úrovni 80 až 90 decibelov, krik alebo motorka hravo dosiahne stovku. Bolestivý a sluchu nebezpečný hluk je od 140 decibelov vyššie, spôsobuje ho napríklad vzlietajúce lietadlo, streľba alebo ohňostroj. Jeden z rebríčkov nájdete napríklad tu. Pri 180 decibeloch hrozí pretrhnutie bubienkov.

Hluk obmedzujú aj v Belgicku a Rakúsku

Trpezlivosť s príliš hlasnými vozidlami došla aj obyvateľom belgického Gentu. Dlhodobo sa sťažovali a protestovali proti túrovaniu motorov, pískajúcim pneumatikám či špeciálne upraveným hlučným výfukom.

Vlani mesto prijalo nariadenie, ktoré umožňuje zadržať hlučné vozidlo až na 72 hodín. Vodič navyše musí zaplatiť za odtiahnutie a skladovanie vozidla.

Kto jazdí v Rakúsku, vie, že miestami sú tam zriadené nízkoemisné zóny s obmedzenou rýchlosťou. Pred dvoma rokmi k nim pribudli miesta s obmedzeniami hluku. Ide o horské oblasti v Tirolsku. Limit je 95 decibelov a týka sa najmä motoriek. Pokuta bola stanovená na 220 eur.