Čo tento dramatický vývoj znamená?

Zdá sa, že „vojensko-technické opatrenia“ sú už rozbehnuté

Znamená to, ruská strana to pochopila tak, že Amerika bude ignorovať ich požiadavky garancií ruskej bezpečnosti. Ako s obavami uviedol pred dvomi týždňami politológ Dmitrij Trenin z think tanku Moscow Carnegie Center: „Veľmoci neblufujú.“ Znamená to, že niektoré ruské „vojensko-technické opatrenia“ sú už uskutočňované. Koordinovaná iniciatíva proruských vzbúrencov na Donbase s ruskou štátnou mocou je zrejme ich súčasťou.

Zámienka údajného chystaného ukrajinského útoku sa javí ako nedôveryhodná. Ukrajina nemá najmenší dôvod také čosi podnikať, skôr naopak, má dôvod situáciu upokojovať. Zrejme ide o ruskú spravodajskú dezinformáciu.

Vojna bude, ide o to, v akej forme

Ak ide o premýšľanie o vojne, treba byť maximálne opatrný pri voľbe slov.

Treba povedať jedným dychom dve veci. Po prvé, nejaká forma vojny je už veľmi pravdepodobná. Po druhé, nie je v záujme ani Ruska, ani Ukrajiny, aby išlo o nejaký celoplošný ruský útok na Ukrajinu so zámerom obsadiť celú krajinu. K tomu nedôjde. Povedané Bidenovým jazykom spred dvoch týždňov, pôjde o nejaké minor incursion, menší vpád. Avšak bude to veľmi vážna situácia.

Ako sa bude vyvíjať intenzita vojenského konfliktu, sa v súčasnosti nedá predpovedať. Je možné, že sa obmedzí iba na jednotlivé incidenty. Je možné, že ruská armáda sa objaví na Donbase, tentokrát už nepokryte. Už samotné objavenie ruských vojakov na Donbase by sa považovalo za vojnu.

Najbližšie dni všetko ukážu.

Ľudia z Donbasu, najväčšie obete

Najnovšie udalosti vracajú našu pozornosť k najviac trpiacim obetiam rusko-ukrajinského konfliktu. Už celé roky sa o nich nehovorilo. Sú to státisíce obyvateľov Donbasu, žijúcich už osem rokov vo vojnovej zóne.

Evakuácia dáva ich utrpeniu nový, dramatický rozmer. Medzinárodné spoločenstvo by nemalo zabúdať na ich trpký osud. Situácia, ktorá vznikla na Donbase, mala byť riešená Minskými dohodami prijatými ešte v roku 2014, 2015, ktoré sa však nepodarilo naplniť. Pred pár dňami k ich naplneniu opäť vyzýval po návšteve Moskvy a Kyjeva francúzsky prezident Macron.

Odozva však bola minimálna.

Ruský preventívny vojenský akt by bol neprijateľný

Ak dôjde k ruskému vojenskému zásahu, znamená to, že Putin podľahol pokušeniu preventívnej vojny. Už pred mesiacom som na Štandarde napísal tieto slová: „ ... teraz už Rusko žiadnemu... priamemu, akútnemu ohrozeniu (ruských bezpečnostných záujmov) nečelí. Preto akýkoľvek ruský násilný akt v tejto chvíli by bol návratom k ‚preventívnej vojne‘, k pojmu, ktorého škodlivosť sme pochopili po americkej invázii do Iraku. A i na to by Rusko doplatilo. A preto také akty bude treba odsúdiť.“

O neprijateľnosti možného preventívneho úderu som hovoril pred týždňom v relácii v televízii Ta3. A to isté treba zopakovať v tejto chvíli.

Pokušenie preventívneho, akokoľvek obmedzeného vojenského úderu môže prísť prezidenta Putina draho. Jeho záujmom je mať väčšinu ruskej verejnosti v zahraničnopolitickom rozhodovaní na svojej strane. Tá verejnosť je však schopná rozlišovať a rozpoznať, kedy na vojenský zásah niet bezprostredný, akútny dôvod. Ruská vnútropolitická scéna sa môže dať do pohybu.

Aké budú dôsledky možného ruského vojenského úderu?

Hlavným problémom pre Rusko, ako opakovane deklarovalo, bolo v prvom rade Amerikou neustále presadzované členstvo Ukrajiny v NATO, ktoré Rusko považovalo za ohrozenie svojej bezpečnosti. Ak dôjde k ruskému útoku, bude to znamenať, že globálna iniciatíva rozširovania NATO o Ukrajinu, ktorá bola odštartovaná Amerikou na samite v Bukurešti v roku 2008 za skrytého odporu hlavných európskych hráčov ako Francúzsko a Nemecko a ktorá sa začala rúcať udalosťami roku 2014, je naozaj vojnotvorná a končí v troskách. Všetci, čo ho presadzovali, to mohli a mali predvídať. Písal som o tom roky.

Malý symbol tohto zrútenia do trosiek sme videli i v tom, že Veľká Británia okrem svojich civilov sťahuje z Ukrajiny i britských vojakov.

Znamenalo by to, že Západ stratil schopnosť odhadovať, aké ciele sú preň dosiahnuteľné a aké nie. V otázke Ukrajiny šiel do politického konfliktu, z ktorého potom Rusko urobilo konflikt vojenský, a v tom Západ nie je schopný ani ochotný bojovať.  

Samozrejme, že najviac by bola ponížená a poškodená Ukrajina. Amerika a EÚ prijmú proti Rusku ťažké sankcie.

Rusko by bolo poškodené ekonomicky, ale i morálne, lebo zámienke o tom, že Ukrajina chcela zaútočiť, nikto neuverí.

Poškodená politicky, ekonomicky a morálne by však bola celá Európa. Ekonomicky napríklad preto, lebo Amerika by vyvinula obrovský tlak na to, aby Nemecko zastavilo nemecko-ruský projekt potrubia Nord Stream 2. Politicky preto, lebo sa opäť ukáže, že Európa nie je schopná riadiť svoj politický osud, stáva sa obeťou súboja dvoch veľmocí a je vtiahnutá do konfliktu, ktorému sa najviac zo všetkých veľkých hráčov bránila.  

Ešte však vo vojne nie sme. Ešte je maličká nádej, že je možné sa dohodnúť.