Včelár Kameník: Príprava kapitoly o včelách sa robí o nás bez nás

Čo teda navrhujete?

Vo funkcii predsedu Spolku slovenských včelárov som 20 rokov a po celý ten čas máme okrem iného medzi hlavnými úlohami v pláne práce aj prípravu nového zákona o včelárstve. Ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana a jeho predchodcov som v tejto veci urgoval viacerými listami. Mám však odlišnú predstavu ako tí, čo sa tejto iniciatívy aktuálne chopili v rámci zákona o ochrane zvierat.

Vy teda požadujete nový zákon, nie novelu už existujúceho. Rozumiem tomu správne?

Presne tak. Potrebujeme v prvom rade legislatívne zadefinovať a zaradiť včelu ako špecifického, jedinečného živočícha a následne pracovať na obsahu predmetného zákona.

Iné včelárske organizácie zasa zastávajú názor, že nepotrebujeme nový zákon ani žiadne novely. Vraj by stačilo zabezpečiť dodržiavanie tých veterinárnych zákonov, ktoré platia aktuálne.

Nechcem im tento názor brať alebo ho zhadzovať, ale mám odlišnú predstavu. Som vo funkcii 20 rokov, iní sú tam možno tri roky. Oblasť zabezpečovania zdravotného stavu včelstiev a dodržiavanie veterinárnych zákonov je iba jednou z mnohých častí komplexného súboru opatrení, ktorými by sa mal pri chove včiel každý včelár riadiť. Neviem síce o tom, že by nejaká krajina mala samostatný zákon o včelárstve, ale ja by som takýto počin a aktivitu ministerstva pôdohospodárstva uvítal.

Prečo si tvorbu nového zákona tak hájite? Čo by zmenil?

Správne by veci zadefinoval, sprehľadnil a zosúladil celkovú situáciu v slovenskom včelárstve a v spoločnosti. Zároveň by zjednodušil a vymedzil činnosti a prácu včelárov, ako aj funkcionárov včelárskych organizácií. Včelári by získali väčšiu úctu a pochopenie za činnosť, ktorú pre spoločnosť vykonávajú, ale aj váhu pri presadzovaní potrieb, podpory a požiadaviek súčasného slovenského včelárstva v prospech ochrany včely medonosnej.

Komplexnejšie poznanie situácie v slovenskom včelárstve je aktuálne veľmi zložité. Dôvernejšie mu rozumie len pár jednotlivcov. Včelári sú rozdrobení, existuje desať samostatných väčších včelárskych občianskych združení a takmer tritisíc neorganizovaných včelárov, ktorí len veľmi chabo poznajú legislatívne dokumenty a ustanovenia, ktorými by sa mali v rámci svojej činnosti riadiť.

Čo si myslíte o tom, že by sa včela vyhlásila za chránený druh? Organizácie varujú, že by potom nemohli včely chovať, lebo by na všetky úkony potrebovali ministerskú výnimku.

Mám na vec rovnaký názor. V opačnom prípade by do chovu včiel príliš kruto vstupovalo veľa činiteľov, obmedzení a bezvýznamných opatrení či povinností najmä pre včelárov. Bez príslušnej úpravy a zmeny platnej legislatívy SR i EÚ by s veľkou pravdepodobnosťou bolo takéto vyhlásenie pre chov včiel na Slovensku likvidačné. Bol by to začiatok možného kolapsu slovenského včelárstva. 

Aktuálna legislatíva o včelách sa robí cez poslanecký návrh strany OĽaNO. Ako to hodnotíte?

Nestotožňujem sa s tým. Ministrovi Vlčanovi som v poslednom liste popri inom napísal, že takáto príprava zákona mi z pozície predsedu Spolku včelárov Slovenska pripomína heslo „o nás bez nás“. V prvom rade bolo treba osloviť minimálne dve až tri najväčšie včelárske organizácie na Slovensku a po vzájomnej konzultácii sa dohodnúť na spoločnom postupe. Odborné a praktické ustanovenia mali spraviť zástupcovia slovenských včelárov. Ostatné náležitosti zákona najmä v legislatívno-právnej oblasti a ustanovení z našich a európskych predpisov mohli spracovať politikmi vybraní odborníci.

Poslanci Monika Kozelová, Martin Fecko a Jozef Pročko chcú včelárov osloviť, až keď budú mať textovú stránku zákona.

Vtedy už bude príliš neskoro. Alfa a omega ich zákona by mala pochádzať z dielne slovenských včelárov. My máme skúsenosti s chovom, obhospodarovaním a aj so životom včiel. Jednoznačne sa nestotožňujem so zámerom týchto poslancov a ich stratégiou postupu.

Poslankyňa Kozelová oponuje, že v kapitole týkajúcej sa včiel nenapísali ešte ani čiarku. Poslanci sú vraj len v prvom kroku – teda pri zbieraní materiálov.

Neexistuje dôvod, aby sa táto kapitola pripravovala najskôr z pozície poslancov. Všetko vrátane zberu materiálov by mali zákonodarcom poskytnúť včelárski odborníci s praxou. Nie že túto osnovu vytvorí niekto, kto má so včelárením veľmi chabé skúsenosti a poznatky a poslanci sa od toho odrazia a zapracujú to do výsledného znenia zákona.

Máte pochopenie pre obavy niektorých včelárov, keďže poslanecké návrhy zákonov neprechádzajú medzirezortným pripomienkovým konaním?

Jednoznačne. Aj v pripomienkovom konaní býva už neskoro na vypustenie niektorých statí pripraveného zákona. Keď sa raz niečo dostane do zákona, veľmi ťažko sa to odtiaľ vypúšťa. Ak to nepôjde ani cez pripomienkové konanie, skutočne neviem, v akom štádiu pripraveného materiálu by mohla včelárska obec zásadnejšie vstúpiť do toho, čo sa v zákone iba navrhne a čo sa s konečnou platnosťou ustanoví a prijme. Potom bude už neskoro. Nedokážeme nič zásadnejšie presadiť. Viac-menej poznám všetkých troch poslancov, ktorí tento návrh pripravujú a viem, že nikto z nich nemá vlastné skúsenosti so včelárením.

Externe im radí včelár Martin Hodoško.

Pána Hodoška príliš nepoznám. Osobne som s ním bol v kontakte asi dvakrát na ministerstve pôdohospodárstva. Mali sme vtedy rokovanie pracovnej skupiny ohľadom programového obdobia spoločnej poľnohospodárskej politiky SR od roku 2023. Bol v prítomnosti pána Michala Bizoňa, s ktorým sme si ľudsky nesadli, lebo sa nestotožňujem s jeho spôsobmi správania a vystupovania. Pána Hodoška teda poznám len veľmi krátko, ale z toho, čo o ňom viem, si myslím, že je včelárom len veľmi krátke obdobie a má svojské predstavy o včelárení.

Čo tým konkrétne myslíte?

Na včelárstvo sa pozerá a chápe ho cez úzku prizmu ekologického spôsobu včelárenia. Takto to u nás robí iba zlomok včelárov. Zvyšok včelári moderným nadstavkovým spôsobom nadväzujúcim na tradičné dvojpriestorové včelárenie. Duo zmienených osôb nemá dôveru a akceptovanie majoritnej slovenskej včelárskej obce.

Poslanec Fecko sa ho zastával a tvrdil, že ešte Hodoškov otec bol včelárom a on toto remeslo prevzal. Koniec koncov je predsedom Včelárskeho ekologického spolku Slovenska (VESS).

Nevylučujem, že jeho otec bol včelárom, ale VESS vznikol asi pred tromi rokmi a nie je mi jasné, či dovtedy pán Hodoško včeláril. V širšej komunite včelárov je etablovanie jeho osoby len na začiatku.

Vymenujte dve línie VESS, ktoré sa podľa vás nedajú uskutočniť celoslovensky, prosím.

Páni Bizoň a Hodoško zakladali VESS spoločne. Pán Bizoň podľa mňa ani nemal v rodine nikoho, od
koho by sa mohol priučiť včelárskemu remeslu. Myslím si, že jeho obzor poznania v rámci slovenského včelárstva je veľmi úzky a chabý. Z rečí, ktoré zozbieral od kadejakých krikľúňov, sa zrejme snaží ohúriť a ovplyvňovať dianie na Slovensku.

Michal Bizoň pôsobil na ministerstve ako poradca pre včelárenie. Musí mať teda patričné skúsenosti.

Neviem, na základe čoho si exminister Ján Mičovský prizval do tímu ako poradcu práve takéhoto „odborníka“. Pán Bizoň sa správal a tváril, že na ministerstve zastupuje všetkých slovenských včelárov, ale na základe čoho?

Vám sa pôsobenie pána Bizoňa na tomto poste nepozdávalo?

Bol v tomto smere veľmi slabý odborník. V slovenskej včelárskej komunite máme k dispozícii tucty oveľa fundovanejších, ľudskejších i serióznejších včelárov. Je to typ dosť arogantnej osoby, ktorá si napriek nedostatku poznania a skúseností myslí, že v otázke slovenského včelárenia s prepáčením požrala všetku múdrosť sveta. Na pár rokovaniach vystupoval hulvátsky až vulgárne a rovnako reagoval na návrhy zástupcov včelárskej komunity.

V poriadku, ale s odchodom ministra Mičovského skončil vo funkcii aj pán Bizoň. Prečo všetkým včelárom tak leží v žalúdku?

Exministra Mičovského som s mojimi výhradami voči tejto osobe písomne oboznámil a ešte pred odchodom z funkcie som upozornil na jeho správanie. Hoci skončil ako poradca pre včelárstvo, zástupcovia rezortu ho pozývajú na rokovania pracovnej skupiny pre včelárstvo. Dostáva príliš veľký priestor, hoci mi pripadá ako samozvanec zastupujúci sám seba. Ministerstvo stále prisudzuje nadmernú váhu tomu, čo pán Bizoň povie alebo navrhne, hoci niekedy ide až o bludy, ktoré nemajú opodstatnenie, sú zavádzajúce, vytrhnuté z reálneho života a praxe slovenských včelárov či v rozpore s platnou legislatívou. Aj na poslednom rokovaní 21. januára jeden zo zástupcov včelárskeho občianskeho združenia pána Bizoňa rázne vyzval, aby radšej nevystupoval a nesnažil sa svoje spiatočnícke návrhy pretlačiť do programu ani uznesení, lebo slovenskému včelárstvu škodia.

Predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák v relácii televízie TA3 povedal, že Bizoňove návrhy sa teraz presunuli z ministerstva do poslaneckých lavíc. Ako tomu rozumieť?

Myslím si, že pán Bizoň je spolutvorca návrhov osnovy, ktorá rozvírila mediálne spory medzi pánom Rusnákom a poslancami OĽaNO. Zrejme sa s pánom Hodoškom dohodli na tomto znení. Ani jeden z nich však nemá dostatočné skúsenosti zo života bežného slovenského včelára. Štyri medializované body – dve včelstvá na štvorcový kilometer, zákaz inseminácie a kočovania včiel a sprísnenie vzdelávania budúcich včelárov – by veľmi negatívne ovplyvnili budúcnosť slovenského včelárstva.

Koľko členov má Včelársky ekologický spolok Slovenska, keď na názory jeho predstaviteľov poslanci OĽaNO tak dajú?

V rámci Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ), ktorá sa vedie v Žiline, majú šesť členov a 51 včelstiev, z toho je päť na Bratislavskom hrade. Ekologický spolok vznikol pred tromi alebo štyrmi rokmi.

To je dosť málo oproti Slovenskému zväzu včelárov, ktorý zastupuje viac než 15-tisíc včelárov.

Áno. Sú taký rýchlo kvasený chlieb, keďže pán Bizoň ako poradca exministra Mičovského videl príležitosť získať dotácie. Ušlo sa im 20-tisíc eur, čo je štvrtina až pätina sumy, ktorú dostane v rámci národného programu zhruba 1 500 členov nášho spolku.

Netreba opomenúť, že túto dotáciu vrátili. Čo však komunikácia ostatných včelárov smerom k pánovi Bizoňovi? Ste si vedomý toho, že by ste vy alebo niekto iný pochybil?

Nie som si ničoho takého vedomý. Nepatrím k ľuďom, ktorí jedno hovoria v prítomnosti dotyčného človeka a niečo iné poza jeho chrbát. Ak si všimnem, že sa viac dá na názor takéhoto človeka než na odborníka, ktorý zastupuje nemalú časť slovenských včelárov, poviem svoju kritiku verejne. Nepatrím medzi hulvátov, žiadnu osobu vulgárne nenazývam ani neosočujem. Snažím sa primerane reagovať. Ak niekto v tomto smere pochybil, tak si myslím, že to bola osoba, ktorá pána Bizoňa nominovala a presadila na funkciu poradcu pre včelárstvo na ministerstve pôdohospodárstva.

Oslovil vás niektorý z trojice poslancov Pročko, Kozelová, Fecko alebo ich externý poradca Martin Hodoško s ponukou na spoluprácu?

Nikto ma neoslovil žiadnou formou. Ako som už povedal – agendou nášho Spolku je vymenovanie komisie na prípravu samostatného zákona o včelárstve.

Myslíte si, že takýto návrh by bol pre zvyšné včelárske organizácie schodnejší než kapitola o včelách v poslaneckom návrhu OĽaNO?

Na všetkých fórach som posledné roky vystupoval a informoval o tom, že máme záujem na príprave takéhoto samostatného zákona. Vedia o tom všetky včelárske organizácie. Zákon by vznikol pod patronátom ministerstva pôdohospodárstva a v komisii by mali zastúpenie všetci schopní odborníci a, samozrejme, zástupcovia najväčších včelárskych organizácií SZV, SVS a Slovenskí včelári.

Ak vás neskôr osloví niektorý zo spomínaných poslancov alebo pán Hodoško s ponukou na spoluprácu, prijmete to?

Nevidím zmysel v zapojení sa do procesu, kde by som hral tretie husle. Navyše sa bude včelám v zákone o ochrane zvierat venovať len jedna kapitola, čo je nedostatočné. Už tretí rok čakám na stanovisko ministerstva, či súhlasí s prípravou samostatného komplexného zákona o včelách.

Podľa niektorých včelárov, s ktorými som sa rozprávala, je táto kapitola o včelách len snahou splniť dve vety z programového vyhlásenia vlády, ktoré sa venujú včelárstvu.

Zastávam rovnaký názor a túto skutočnosť som spomenul aj v liste ministrovi Vlčanovi. Podporujem vznik zákona, ktorý zadefinuje včelu s ohľadom na naše životné prostredie, životný štýl a spoločnosť. Od toho sa môžu v takomto zákone odvíjať náležitosti, ktoré patria k jej ochrane, zlepšeniu pastevných podmienok či ochrane pred škodlivými vplyvmi chemických postrekov používaných v poľnohospodárstve. Nevidím však prínos poslaneckej iniciatívy, ktorá chce vyhlásiť včelu medonosnú za chránený druh a nariadiť štyri polemické body, ktoré keby sa naplnili, úžasne by poškodili a obmedzili slovenské včelárstvo.

Reakciu Michala Bizoňa na tento rozhovor prinášame tu.