Teraz je už úplne jedno, či Slováci vnímajú Rusko kladne alebo záporne. A je tiež jedno, čo si myslíme o Ukrajincoch a tamojšej vláde, rovnako o americkej zahraničnej politike. Informačná vojna sa zmenila na vojnu skutočnú.
Záujmy Slovenska diktujú, aby sme stáli na strane nášho východného suseda, pokiaľ ide o zachovanie jeho hraníc. Nie pre prozápadné smerovanie, nie pre atlantické záujmy či pre nekonečné pseudofrázy o demokracii. Káže to takzvaná reálpolitika a národný záujem.
Z rovnakého dôvodu, pre ktorý neuznávame samostatnosť odtrhnutej srbskej provincii Kosovo, pre ktorý Slovensko nepodporuje Katalánsko v Španielsku alebo neuznáva ruskú zvrchovanosť na Kryme. Z rovnakého dôvodu by sme mali aj naďalej podporovať územnú celistvosť Ukrajiny. Nech si o tamojšom konflikte a jeho členoch myslíme, čo len chceme.
Veľká časť Slovákov je, ako vieme, naladená kladne voči Rusku. Rôzne prieskumy to hovoria už roky. Treba s tým počítať a nedá sa tomu úplne čudovať. Dôvodov je mnoho, viac ako len predstava takzvaných atlantistov o nekonečnej kremeľskej propagande (aj keď tá skutočne existuje). Otázkou je, čo všetko sa teraz zmení, ale niečo sa zmení. Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu už nie je Ruskom včerajška.
