Zelenskyj chce Ukrajinu v EÚ, Leyenová aj Čaputová prikyvujú. Západné členské štáty nemienia dávať Kyjevu plané sľuby

Ukrajinská cesta do EÚ je otvorená už roky, ale zatiaľ bola zdĺhavá, tŕnistá a s bolestivými odbočkami. Keď pred deviatimi rokmi vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč zastavil pripravovaný podpis asociačnej dohody s EÚ, nasledovali protesty na Majdane.

Janukovyč z vlasti utiekol, nová vláda nastolila prozápadný kurz. Lenže nasledovala ruská anexia Krymu a výboje na východe Ukrajiny, kde vznikli proruské ľudové republiky. Asociačnú aj obchodnú dohodu s Úniou napokon Ukrajina podpísala, vstúpili do platnosti v roku 2017.

Teraz sa hovorí o oveľa odvážnejšom kroku – o udelení štatútu kandidátskeho štátu, ktorý je predpokladom na otvorenie prístupových rokovaní a vstup do EÚ. Lenže pohľady na to, či Ukrajine sľubovať štatút kandidáta, alebo priamo členstvo, a v akom termíne, sa v Únii líšia.

Zelenskyj: Chceme do Únie a rýchlo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok (28. 2.) podpísal žiadosť o prijatie svojej krajiny do EÚ. Je to ďalší krok, ako sa pokúša primknúť k Západu, ktorý mu pomáha vo vojne proti Rusku. Žiada o okamžité prijatie do EÚ podľa novej špeciálnej procedúry.

„Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy,“ vyhlásil ukrajinský prezident cez telemost počas utorňajšieho mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP).

Zelenskyj vyhlásil, že s Ukrajinou bude EÚ omnoho silnejšia a, naopak, bez EÚ zostane v boji proti Rusku osamelá. „Ukážte, že ste s nami. Dokážte, že nás neopustíte. Dokážte, že ste naozaj Európania a potom život zvíťazí nad smrťou a svetlo zvíťazí nad temnotou,“ pokračoval Zelenskyj.

Ukrajina má jednoznačnú podporu EP, ktorý v utorok podvečer schválil nezáväzné uznesenie kritizujúce ruskú agresiu, privítali snahy udeliť Ukrajine štatút kandidátskeho štátu a navrhli prijatie nových sankcií proti Rusku vrátane obmedzenia dovozu ropy a plynu.

Čaputová za kandidátsky štatút pre Ukrajinu

Reakciou na ukrajinskú výzvu bolo stanovisko skupiny prezidentov z východného krídla EÚ a Slovinska.

„My, prezidenti členských štátov Európskej únie: Bulharskej republiky, Českej republiky, Estónskej republiky, Litovskej republiky, Lotyšskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky sme hlboko presvedčení, že Ukrajina si zaslúži bezodkladné začatie prístupového procesu na vstup do Európskej únie.

Preto vyzývame členské štáty EÚ, aby sa zjednotili a vyjadrili najvyššiu politickú podporu Ukrajine a umožnili inštitúciám EÚ podniknúť kroky na bezodkladné udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a začatie procesu prístupových rokovaní. V tejto kritickej chvíli opätovne potvrdzujeme svoju plnú solidaritu s Ukrajinou a jej ľudom.“

Slovenská prezidentka však na Facebooku zašla ešte o krok ďalej. Pre Ukrajinu nežiada len štatút kandidátskeho štátu, ale aj jasnú perspektívu členstva.

Ešte jednoznačnejšie lobujú priamo za členstvo Ukrajiny v EÚ Poľsko a Slovinsko s tým, že by mala vstúpiť do roku 2030, upozorňuje britský denník Guardian.

Západ je skeptický

Kým východné štáty Únie susedovi členstvo vrúcne sľubujú, tie západné sú skeptickejšie. Menovite Francúzsko a Holandsko, ktoré si pri rozširovaní EÚ, v ostatnom čase najskloňovanejšie pri západnom Balkáne, udržiavajú rezervovaný postoj.

Portál Politico zhrnul ich vyjadrenia: podľa Holandska debatu o ukrajinskom členstve v EÚ momentálne nie je vhodná, Francúzsko varuje pred „sľubmi, ktoré nedokážeme dodržať, Nemecko zasa pripomína balkánske štáty, ktoré sa o členstvo poctivo usilujú už roky.

Odstrašujúcim príkladom je Severné Macedónsko, ktoré sa snaží plniť požiadavky EÚ, muselo prekonať spory s Gréckom a Bulharskom spochybňujúce jeho štátnosť a napokon si dokonca zmenilo oficiálny názov. Napriek tomu nemá jasný termín členstva v EÚ. Požiadalo oň v roku 2004, kandidátskym štátom sa stalo o rok neskôr. Prístupové rokovania s ním Únia začala až v roku 2020.

Smutným rekordérom je Turecko, ktoré je kandidátskym štátom od roku 1999. O jeho členstve už vážne neuvažuje takmer nik.   

Pravidlá verzus špeciálna procedúra

Nie je úplne jasné, o akej špeciálnej procedúre na ceste k členstvu ukrajinský prezident hovorí. Ak sa Ukrajina chce stať kandidátom, musí to odsúhlasiť všetkých 27 členských štátov.

Cesta k členstvu je ešte dlhšia a prístupových kapitol je veľa. Ukrajina by tiež musela prijať ďalšie veľké a trvácne reformy, zaručiť fungujúce demokratické inštitúcie, ekonomiku a previesť obrovské množstvo európskej legislatívy do vlastného právneho rámca.

Na konci je opäť hlasovanie o členstve, s ktorým by musel súhlasiť každý štát EÚ.

Dlhodobo sa to nedarí pri štátoch západného Balkánu, ktoré si nesú biľag konfliktov z 90. rokov v podobe územných a národnostných sporov. Pri Srbsku je napríklad sporným bodom uznanie a nadviazanie vzťahov s Kosovom. Hoci tam bola vojna pre vyše 20 rokmi.

Nedôveryhodné sľuby

Ako si potom predstaviť pozvanie Ukrajiny, kde je vojna teraz? Štátu, ktorý pre agresívnu politiku Ruska stratil kontrolu nad vlastným územím na Donbase a Kryme a teraz bojuje o prežitie? Nezabúdajme tiež na to, že vyriešenie územných sporov je jednou z podmienok vstupu a zamrznutý, prípadne ďalší konflikt na Ukrajine by už potom bol na území EÚ. So všetkými dôsledkami vrátane možnosti priameho vojenského stretu s Ruskom. Ďalšie dianie na Ukrajine si dnes trúfa odhadovať len málokto, o to pozornejší treba byť pri záväzkoch a dlhodobých plánoch.

Prísľub členstva Ukrajine môže pôsobiť sympaticky, ale práve nereálnymi sľubmi postupne EÚ prichádza o dôveryhodnosť a zároveň záujem kandidátskych štátov na západnom Balkáne. A keď nevidia perspektívu v Únii, jej miesto rýchlo preberajú iní hráči: Čína, Turecko aj Rusko. Riešením nie sú plané a vzdialené sľuby, ale momentálna pomoc Ukrajine.