Putinova príprava na sankcie má efekt. Ruská ekonomika si nájde svoje dno a tam sa usadí

Napríklad obmedzenie možnosti využitia devízových rezerv pre ruskú centrálnu banku je veľký a zásadný problém. Zdá sa, že s týmto Kremeľ nerátal. V Moskve pravdepodobne predpokladali, že ak nazhromaždia dostatočné finančné prostriedky, bude všetko v poriadku. Taktiež asi nečakali, že sankcie prídu tak rýchlo a z takého veľkého množstva strán. Moskva nezhromažďovala len eurá, ale napríklad aj švajčiarske franky. To, že sa k sankciám pripojilo aj Švajčiarsko, muselo byť veľkým prekvapením. Napriek tomu si myslím, že nateraz je najviac nedocenený celkový dosah odchodu veľkého množstva zahraničných spoločností z krajiny.

Že sú to veľkí zamestnávatelia, to je jedna vec. Na tieto firmy je však naviazané aj ohromné množstvo miestnych subdodávateľov. Ak im toto padne, môže sa stať, že im v konečnom dôsledku skrachuje omnoho viac spoločností. Ďalšou vecou sú dodávky súčiastok. Rusko síce tvrdí, že sa zaobíde bez zahraničných súčiastok, ale to nie je úplne pravda. V Rusku to teraz funguje systémom, že úradník, ktorý bol vopred poverený nájdením potenciálnej náhrady za import určitého tovaru, ukázal na určitú fabriku, ktorá môže podľa jeho názoru vyrábať predmetný importný tovar. Má pritom pravdu, že predmetná fabrika to skutočne dokáže, avšak čo už nespomenie, je, že to dokáže len zo západných súčiastok.

Kde môže byť nedostatok súčiastok najrýchlejšie viditeľný?

Napríklad v leteckej doprave. Rusko tam už teraz predĺžilo servisnú dobu o pol roka. To neznamená, že im okamžite začnú padať lietadlá, avšak bude tam jednoznačne zvýšené riziko.

Rusko sa podľa vyjadrení svojich čelných predstaviteľov na podobné sankcie roky pripravovalo. Veľa sa v tomto smere hovorilo o nízkej zadlženosti Ruska, jeho relatívnej autarkii, devízových rezervách ako aj národnom systéme platobných kariet Mir ako čiastočnej alternatíve voči VISA a MasterCard. Do akej miery sa Rusku podarilo vybudovať si odolnosť voči súčasnej podobe sankcií?

Samozrejme, ruská príprava efekt má a bude mať. Napríklad platobné karty tam aj napriek odchodu Visa a Mastercard neprestanú fungovať. Majú vami už spomínaný systém Mir, ktorý dokonca funguje aj v niektorých susedných štátoch. Dá sa to naozaj do určitej miery porovnať s Iránom. Je to štát, na ktorý boli uvalené ohromné sankcie, avšak aj naďalej funguje. Funguje zle a na základnej úrovni, avšak funguje. Rusko tiež nevypnete sankciami. Skrachovať síce môže, ale úplne fungovať neprestane. Ruská ekonomika si za týchto podmienok svoje dno nájde a tam sa usadí a už ďalej klesať nebude. No stále to bude dno.

Dá sa v tejto situácii povedať, že Rusko dosahuje vyššiu mieru autarkie než Západ.

Áno, asi sa to povedať dá. Avšak to je, ako keď vám niekto bude tvrdiť, že on nepotrebuje centrálne kúrenie a elektrinu, pretože si môže kúriť a svietiť aj drevom, prípadne parketami. Môže, ale je to regres. Odpojením sa od Západu a veľkej časti sveta bude Rusko skrátka technologicky strácať.

Zostali Západu vo vzťahu k Rusku ešte nejaké nástroje ekonomického nátlaku?

Západ ešte zďaleka nepoužil všetky karty. V USA zakázali dodávky ruskej ropy, aj v Európe už sú dodávky ruskej ropy považované za toxické. Spoločnosť Shell sa verejne ospravedlnila za to, že musela túto komoditu od Ruska kúpiť. Nemyslím si, že v Európe niekedy dokážeme znížiť na nulu import ruskej ropy a zemného plynu, ale môže sa to skončiť tak, že tento dovoz padne na najnižšie možné minimum.

Ako sa môžu predmetné sankcie negatívne dotknúť Západu, prípadne aké protiopatrenia môže podniknúť Moskva?

Rusko do Európy nevyváža žiadne stroje alebo technológie, ktoré by sa nedali nahradiť. Výnimkou je trocha jadrová elektráreň, ktorú Rusi rozostavali v Maďarsku. To čiastočne vysvetľuje aj nízku mieru nadšenia Budapešti zo sankcií. Druhou vecou sú dodávky surovín, avšak ani tam to nie je také jednoznačné. Rusi sa na jednej strane vyhrážajú, že od nich Európu odstrihnú, avšak na druhej strane si to veľmi nemôžu dlhodobo dovoliť. Nemajú totiž nič iné, čo by mohli vyviezť. Hrozba zo strany Ruska je v tomto smere preto výrazne nižšia. Samozrejme, nie je nulová. My nemôžeme očakávať, že nám niekto bude dodávať zemný plyn za rovnaké ceny. To sa týka tiež ropy, niklu a iných surovín. Ceny surovín teraz preto stúpnu. Západ má však oproti Rusku jednu výhodu. Pri mnohých nevyhovujúcich situáciách, ako je napríklad náhle zvýšenie cien surovín, je väčšinou schopný nájsť v strednodobom horizonte nejakú technologickú inováciu, ale napríklad aj efektívnejší spôsob šetrenia, ktorý ich dosahy zmierni. Toto napríklad Rusi tak úplne nedokážu.

Do akej miery môže Rusku pomôcť preniesť sa cez západné sankcie Čína? Vie sa Rusko hypoteticky v dostatočnej miere preorientovať na východoázijské trhy?

Čína bude mať záujem nanajvýš o ruské suroviny. Bude ich však pravdepodobne nakupovať veľmi lacno, pretože Moskva nebude mať možnosť predávať ich inde a bude rada, že ich aspoň niekde predá. Rusko a Čína majú, samozrejme, podpísané určité kontrakty na dovoz zemného plynu. V roku 2014 podpísali kontrakt na 38 miliárd metrov kubických. Teraz to zvýšili ešte o ďalších 10 miliárd. Sú to však kontrakty, pri ktorých sa zdá, že ceny nezodpovedajú tým európskym. Plus nesmieme zabúdať na to, že táto reorientácia na Čínu so sebou prináša aj nové náklady. Treba budovať nové plynovody a inú infraštruktúru, rozvíjať nové náleziská. To všetko stojí peniaze a tie im požičia zas len Čína, ktorá to urobí tak, aby to bolo čo najvýhodnejšie pre ňu. To pre Rusov nie je veľmi výhodná situácia.

Niektorí experti Rusku predpovedajú z hospodárskeho hľadiska osud Iránu. Teda že Rusko sa stane autarkickým štátom s relatívne uzavretou ekonomikou a mimoriadne pomalým rastom, pričom globálna ekonomika sa tomu prispôsobí. Iní varujú, že Rusko na rozdiel od Iránu je omnoho väčšou ekonomikou, ktorá je v porovnaní s Iránom nepomerne viac prepojená so Západom. Sankcie na Rusko môžu podľa nich viesť k vývoju alternatív k západným systémom platobných kariet aj systému SWIFT. To podľa nich môže mať za následok oslabenie Západom vytvoreného globálneho systému ekonomických vzťahov. Ako to vidíte vy?

Tieto tendencie tu skutočne sú, avšak sú prejavom širších a dlhodobejších trendov. Nedá sa predpokladať, že len preto, že sa Rusko ocitlo pod sankciami, nezápadné mocnosti zlomia celý tento globálny systém. Čína sa v tomto smere výrazne aktivizovala po ekonomickej kríze v roku 2008. Nechce však úplne nahradiť Západom vytvorený globálny ekonomický systém. Chce skôr, aby daný systém začal brať ohľad na ostatné mocnosti a čiastočne sa transformoval. Číňania ani Indovia nemajú dôvod Rusku pomáhať. Určite nie nezištne. 

Karel Svoboda vyštudoval Ruské a východoeurópske štúdiá na Univerzite Karlovej v Prahe, kde získal titul Ph.D. Momentálne prednáša na Inštitúte medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych štúdií Univerzity Karlovej. Venuje sa problematike Ruska a vzťahov v postsovietskom priestore.