Rusko aj Ukrajina pokračujú v tvrdých bojoch, ale miernia slovník

Rusko inváziu na Ukrajinu, ktorú eufemicky nazýva špeciálnou operáciou, spočiatku ospravedlňovalo snahou o „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ Ukrajiny, ktorá nemá nárok na vlastnú štátnosť, vládu a samostatnú zahraničnú politiku.

Postupne mení naratív, miestami až neuveriteľným spôsobom. Moskva prestala hovoriť o denacifikácii, ktorá bola od začiatku absurditou, keďže Zelenskyj má židovský pôvod a o veľkú časť predkov prišiel pri holokauste.

Ruskí spin doktori prišli s novým inotajom. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v pondelok tvrdil: „Cieľom ruskej špeciálnej vojenskej operácie [čítaj invázie, pozn. red.] je zabrániť vojne, ktorá by mohla vypuknúť na území Ukrajiny.“

FM #Lavrov: The goal of Russia’s special military operation is to stop any war that could take place on Ukrainian territory or that could start from there. pic.twitter.com/tLf7798DIh

— Russian Embassy, UK (@RussianEmbassy) March 7, 2022

Po dvoch týždňoch bojov, ostreľovaní, stovkách civilných obetí a dvoch miliónoch utečencov ruská diplomacia opäť mení naratív. Armáda sa vraj nepokúša o okupáciu Ukrajiny, narúšanie jej štátnosti ani zvrhnutie tamojšej vlády, presviedča hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová.

Od popretia nároku Ukrajiny na samostatnú existenciu sa Rusi len za dva týždne dostali až k tomuto naoko zmierlivému stanovisku. Včera nepredstaviteľné je dnes novou ruskou pravdou, za ktorou si Kremeľ zrazu neotrasiteľne stojí. A zajtra bude možno zasa všetko inak.

Hlavné požiadavky Ruska zostávajú v princípe nemenné – aby sa Ukrajina nesnažila o vstup do NATO, uznala nezávislosť Doneckej a Luhanskej republiky a uznala Krym za súčasť Ruska. Hoci Ukrajina o územia prišla pred ôsmimi rokmi, stále jej z hľadiska medzinárodného práva patria. Pre Moskvu je to nový status quo a dáva to bez servítky najavo.

Zmeny badať aj v ukrajinskom postoji.

V utorok obletel svet prelomový rozhovor ukrajinského prezidenta pre americkú televíziu ABC. Zelenskyj vyslal signál, že je ochotný zľaviť v dvoch zásadných témach – momentálnom členstve v NATO a štatúte separatistických republík v Donbase.

„Táto otázka ma už dlhšie nevzrušuje. Pochopili sme, že NATO nie je pripravené prijať Ukrajinu,“ reagoval Zelenskyj na otázku moderátora.

Rétoricky na členstve v Aliancii už nenástojí, ale do budúcnosti sa zámeru nevzdáva. Ústupkom je aj ochota rokovať s Ruskom o štatúte separatistických republík, môžeme špekulovať o nejakej forme autonómie.

Zelenskyj povedal rázne nie ruským ultimátam, ale ukázal zároveň ochotu mierne ustúpiť a rokovať priamo s Putinom. Krym však uznať odmieta. Možným riešením je schopný mediátor, núka sa Francúzsko, Čína, Turecko či Izrael.

Realitou je, že medzi Ruskom a Ukrajinou je momentálna veľká miera nedôvery a ťažko predstaviteľná dohoda. Pri zúriacej vojne so všetkými jej krutými dôsledkami na sľuby jednoducho ani jedna strana nehrá.

Na Ukrajine zomierajú civilisti a mnohí z nej hromadne utekajú, Rusko čelí nevídaným vojenským stratám a sankčnej nádielke. Zelenskyj pochybuje o vstupe do NATO, ale jeho strana navrhuje novú bezpečnostnú dohodu s Ruskom, USA a Tureckom – kým NATO neprijme Ukrajinu. Navyše, euroatlantické smerovanie je naďalej súčasťou ukrajinskej ústavy.

Prvým krokom pred možným hľadaním kompromisu musí byť zastavenie bojov. Ani jedna strana zatiaľ nepôsobí dojmom, že je tomu naklonená. Rusi už investovali a stratili vo vojne príliš veľa. Ukrajine sa zasa darí dva týždne brániť a zo Západu dostáva čoraz viac zbraní i bojujúcich dobrovoľníkov.