Michal Čop

Vo verejnom priestore sa vyskytujú tri zdôvodnenia toho, prečo by Rusko malo rýchlo padnúť. Ekonomické, vojenské a morálne. To hlavné je najmä to tretie, teda morálne. Vojenský a ekonomický pád sú len dôsledkami toho, že Rusi začali nespravodlivú vojnu a napadli svojho mierumilovného suseda. Tento koncept má svoje miesto v kresťanskej aj sekulárnej morálke, všetci ho dobre poznáme – dobro napokon vždy zvíťazí. Problémom je, že to nemusí byť tak rýchlo, ako si to momentálne mnohí želáme.

Je pravdou, že zlo, prípadne hriech majú deštrukčné účinky a prinášajú ďalšie zlo. Geniálne to popisuje Dostojevskij vo svojom diele Zločin a trest, Tolstoj v novele Diabol či Shakespeare v Macbethovi. Vo všetkých týchto dielach hlavných hrdinov prenasleduje ich vina a bráni im žiť šťastný život. Dostojevského Raskoľnikov sa nakoniec prizná a putuje do väzenia, Tolstojov Jevgenij toho nie je schopný a kvôli výčitkám svedomia sa zabije, Macbetha v občianskej vojne zabijú jeho poddaní, ktorí už nie sú ďalej ochotní znášať jeho krutovládu. Najmä Macbethov koniec, aj keď s rôznymi obmenami mnohí veštia aj Putinovi.  

No zlo má aj inú tvár. Tú popisuje napríklad Tolkien v knihe Húrinove deti, kde sa do posledného slova naplní Morgothova kliatba, ktorú tento padlý tvor vykoná na Húrinovom rode. Pritom Húrinovým jediným previnením bolo, že je statočný bojovník, ktorý verne slúžil svojmu pánovi a odmietol ho zradiť. Preto neskutočne krutým spôsobom prichádza o dcéru, syna a napokon aj manželku. Áno, aj Tolkienov Morgoth napokon padol, ale v inej knihe a o mnoho, mnoho rokov neskôr.

Bohužiaľ, ruské dejiny nám ukazujú, že pre tamojšie územie je typický skôr Tolkienov ako Dostojevského, Tolstojov či Shakespearov príbeh. Obzvlášť 20. storočie je plné podobných prípadov. Stačí sa pozrieť len na obdobie nástupu boľševikov k moci a ich boj s roľníkmi, ktorí podľa knihy Krvavá cesta do raja od Jozefa Hajka tvorili v roku 1917 štyri pätiny obyvateľstva. Vláda im hneď na začiatku „revolúcie“ zhabala všetky úspory vo výške 5 miliárd rubľov. Hajko pritom vysvetľuje, že za tieto peniaze by sa vtedy dalo kúpiť približne 3 900 ton zlata. V oblastiach, kde sa obyvateľstvo búrilo, nasledovali riadené hladomory. Vzbury boli potláčané armádou. Jej nepohodlní dôstojníci v počte niekoľkých desiatok tisíc osôb boli zavraždení. A to všetko len v rozmedzí rokov 1918 až 1922, keď v Rusku zomrelo približne 12 miliónov ľudí. Z nich päť miliónov na hladomory a štyri milióny na choroby. Teror armády priniesol ďalších dva a pol milióna obetí a zhruba pol milióna vojakov zahynulo v boji. Počet mŕtvych bol tak štyrikrát vyšší ako počet obetí prvej svetovej vojny.