Lety cez ďaleký sever, štvorhodinové predĺženia či drahšie súčiastky. Čo znamená uzavretie ruského neba

Na konci februára uzavreli v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine všetky štáty EÚ svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá s výnimkou humanitárnych a diplomatických misií. Ku kroku sa pripojili aj Spojené štáty, Kanada a niekoľko iných krajín vrátane neutrálneho Švajčiarska. Rusko reagovalo recipročne, pričom uzavrelo svoj vzdušný priestor pre lietadlá 36 štátov. Dosahy obnovenia tejto „studenej vojny na nebi“ budú pravdepodobne ďalekosiahlejšie, než sa nám teraz môže zdať.

Najdlhšie lety na svete sa ešte viac predĺžili

Medzinárodné letecké spoločnosti musia momentálne absolvovať dlhé obchádzky, aby sa vyhli ruskému vzdušnému priestoru. Z toho vyplývajú aj dodatočné finančné náklady. Tie nespočívajú len vo väčšej spotrebe leteckého paliva, ale aj v zvyšovaní platov posádkam dlhších letov, ako aj potrebe prijať nových zamestnancov.

Napríklad let z Tokia do Londýna, ktorý sa predĺžil až o štyri a pol hodiny, sa prepravcovi len na cene paliva za jednu cestu predražil o približne 20 000 dolárov (približne 18 000 eur). Stalo sa tak v čase, keď kvôli vojne na Ukrajine zároveň prudko stúpajú aj svetové ceny ropy. Podobne francúzsky prepravca Air France musel presmerovať lety do piatich ázijských destinácií vrátane Pekingu južnejšie cez Turecko a Kazachstan. Linky sa v dôsledku tejto zmeny predlžujú o hodinu až dve.