Slovensko sa ocitlo v podobnej situácii ako pred pár dňami Poľsko. Američania chcú, aby sme Ukrajincom dali to, čo nechcú urobiť oni sami.
Svet obletela správa, že Slovensko predbežne súhlasí s poskytnutím systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Tvrdí to televízia CNN, odkazuje sa na svoje zdroje. Minister obrany Naď sa vyjadril nepriamo, keď povedal, že tohto systému sa nemôžeme vzdať skôr, kým zaň nebudeme mať náhradu, pričom on sám by sa ho vzdal rád. Americké rakety Patriot z Holandska a Nemecka by mali byť na ceste.
Podľa nemenovaného zdroja denníka Štandard z vlády, k rozhodnutiu zatiaľ nedošlo. O presune S-300 by mal hlasovať kabinet. Stanovisko premiéra Hegera je skôr vyčkávacie.
Problém je však vážnejší ako len náhrada protivzdušnej obrany.
Malá a dôležitá paralela s Poľskom.
Pokus o transfer poľských lietadiel Mig-29 na Ukrajinu prebehol inak, ako sa to u nás všeobecne vníma. Nebol to pokus Poliakov hrať aktívnu rolu na Ukrajine ani pokus zatiahnuť Poľsko (respektíve NATO) do konfliktu.
Bolo to presne naopak.
Nápad na presun poľských lietadiel ruskej výroby na Ukrajinu prišiel od Američanov, minister zahraničných vecí Blinken o tom hovoril v nedeľu 6. marca v rozhovore s Jakeom Tapperom na CNN. Bolo to práve v čase jeho európskej cesty, v ten istý deň (6. marca) o tom hovoril aj na brífingu v Moldavsku.
Bola to americká iniciatíva, de facto priama reakcia na požiadavku prezidenta Zelenského, že ak Západ nechce nad Ukrajinou uzavrieť vzdušný priestor, nech im dá lietadlá, aby sa mohli brániť sami. Američania povzbudili niektoré krajiny, menovite Poľsko, ktoré na to dostalo zelenú.
Lenže Poľsko svoje staré lietadlá nechcelo presunúť na Ukrajinu, preto poľské ministerstvo zahraničných vecí vydalo v utorok 8. marca stanovisko, že poľské lietadlá ochotne a zdarma presunie na americkú vojenskú základňu Ramstein v Nemecku, aby ich Američania – ak chcú – mohli poslať na Ukrajinu. Morawiecki zároveň dodal, že by malo ísť o spoločné rozhodnutie všetkých štátov NATO.
V tej istý utorok na poľský návrh reagoval hovorca Pentagónu John Kirby, ktorý poľský návrh nazval „neudržateľným“ alebo „neobhájiteľným“ (untenable), pričom naň nevidí „opodstatnené dôvody“. („It is simply not clear to us that there is a substantive rationale for it.„)
Američania by skrátka radi vyzbrojili Ukrajinu letectvom a protivzdušnými zbraňami, ale nechcú to urobiť sami, boli by radi, aby to urobili iné štáty. Inými slovami, Američania sa obávajú, ako to vyhodnotí Rusko a nechce sa im riskovať.
Pokus druhý sa volá S-300 a týka sa Slovenska.
V pondelok 14. marca o tom hovoril generál Keith Kellogg na Fox News. Kellogg je generál na dôchodku a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť pre Trumpa a viceprezidenta Pencea, dianie na Ukrajine sleduje a komentuje, pred dvomi týždňami navrhoval, aby Amerika konfrontovala Putinove výroky o jadrových zbraniach a rozmiestnila americké jadrové ponorky.
Teraz poradil Ukrajine, aby žiadali protivzdušný systém S-300 na svoju obranu od troch členských štátov NATO, ktoré ich majú vo výzbroji – Slovenska, Bulharska či Grécka. Včera sa tomu už venovala CNN, je jasné, že Američania sa už obrátili na našu vládu.
Iniciatívu majú teda opäť Američania. Otázkou je, či sa zachováme ako Poliaci alebo nie.
Samozrejme, pozerať sa na vraždenie na Ukrajine, ostreľovanie civilných cieľov ako divadlo v Mariupole, je hrozné. Ukrajina je cielene ničená, Ukrajinci sú vraždení a vyháňaní, nikto nepochybuje o tom, kto je agresor a kto obeť. Nikto nespochybňuje právo Ukrajiny na obranu a ťažko sa nájde niekto, kto by si neželal aspoň prímerie a čo najrozumnejšiu dohodu. Problém je cesta k tomu.
Prezident Zelenskyj včera opäť v reči pred Kongresom USA zopakoval svoju žiadosť, že ak Spojené štáty nechcú uzavrieť nebo nad Ukrajinou, nech dajú Ukrajincom zbrane, aby sa mohli brániť.
Najviac potrebujú protivzdušnú obranu.
Európa aj USA na Ukrajinu dodávajú zbrane aj ochotných žoldnierov, sú to však všetko ľahšie zbrane (munícia, protitankové či strelné zbrane) a žiadni žoldnieri nie sú uniformovaní vojaci štátov NATO.
Ukrajinci ale potrebujú S-300, pretože S-300 môže veľa zmeniť.
Lenže hlasovanie o tom, či protivzdušnú obranu Ukrajincom poskytneme, môže byť hlasovaním o tom, či vstupujeme do vojny s Ruskom.
Američania to ochotní urobiť nie sú. Ponúkajú, aby sme to urobili my.
Napriek tlaku svedomia aj Washingtonu, naša vláda je ale v jednoduchšej pozícii, ako bola tá z Varšavy. Má totiž poruke poľský precedens: Americkému ministrovi obrany Austinovi, ktorý je dnes na Slovensku, možno povedať, že S-300 môžeme presunúť na americkú základňu do Ramsteinu. Bezplatne, podobne ako Poliaci.
Rozhodnutie by mal urobiť ten, kto je pripravený zaň znášať dôsledky.
Slovensko môže a má sympatizovať s Ukrajinou, Ukrajincom máme všemožne pomáhať humanitárne aj inak. Ale zapojiť sa do vojny s Ruskom nie je naša úloha.