Neviem, kto je žena, nie som biologička, perlila Bidenova nominantka na Najvyšší súd

Držať sa v mantineloch progresívnych naratívov a nenaraziť pritom na holú realitu je v Spojených štátoch amerických čoraz ťažšie. A to aj v rovine bežnej verbálnej komunikácie alebo základných poznatkov z prírodných vied.

Potvrdzuje to aj bizarné dianie pred súdnym výborom amerického senátu počas vypočúvania advokátky Ketanji Brownovej Jacksonovej, ktorá je nominantkou prezidenta Joea Bidena na kreslo sudkyne Najvyššieho súdu.

Jacksonová totiž počas vypočúvania čelila aj otázkam o transgenderizme – jednej z hlavných tém kultúrnej vojny v USA –, ktoré jej kládla republikánska senátorka Marsha Blackburnová.

Kto je žena? Nie som biologička

„Súhlasíte s tým, aby školy učili deti, že si môžu vybrať pohlavie?“ spýtala sa napríklad Blackburnová po tom, ako si prečítala citát od Jacksonovej týkajúci sa súkromnej školy Georgetown Day School, v ktorej rade Jacksonová pôsobí.

Ašpirantka na kreslo na Najvyššom súde USA sa priamej odpovedi vyhla a iba skonštatovala, že ide o súkromnú školu. Po naliehaní na priamejšie stanovisko uviedla, že nemieni komentovať to, čo môžu školy vyučovať.

„Súhlasíte s tým, že medzi mužmi a ženami existujú fyzické rozdiely, ktoré pretrvávajú?“ spýtala sa ďalej Blackburnová odkazujúc na jeden citát slávnej progresívnej sudkyne Ruth Baderovej Ginsburgovej, ktorá zomrela v roku 2020.

„Hm, senátorka, pri všetkej úcte, nepoznám ten konkrétny citát alebo prípad, takže je pre mňa ťažké sa k tomu vyjadrovať,“ reagovala podľa Fox News Bidenova nominantka.

Po polemike ohľadne chápania pojmov muž a žena Blackburnová na Jacksonovú pritlačila a spýtala sa jej na to, či jej môže poskytnúť definíciu pojmu žena [poučky vo všeobecnosti hovoria napríklad toto: ľudský jedinec ženského pohlavia s jasne odlíšiteľnými fyzickými a mentálnymi charakteristikami, pozn. red.].

„Nie… nemôžem. V tomto kontexte nie, nie som biologička,“ odpovedala jej Jacksonová. Neskôr sa bránila tvrdením, že v kompetencii sudcu je iba riešenie sporov na základe zákona.

„Skutočnosť, že mi nemôžete dať priamu odpoveď na niečo také zásadné, ako je to, kto je žena, podčiarkuje nebezpečenstvo progresívneho vzdelávania, o ktorom počúvame,“ odbila ju pri vypočúvaní senátorka.

SEN. BLACKBURN: „Can you provide a definition of the word ‚woman‘?“

JACKSON: „No, I can’t“

BLACKBURN: „You can’t?“

JACKSON: „I’m not a biologist“ pic.twitter.com/i7Rg83z5Y4

— RNC Research (@RNCResearch) March 23, 2022

Priekopnícka žena, ktorá nevie, kto je žena

Nad kurióznou odpoveďou potencionálnej sudkyne sa okrem iných pozastavila aj publicistka Abigail Shrierová, autorka bestselleru Nezvratné poškodenie: Dospievajúce dievčatá a transgender šialenstvo.

Tá uviedla, že Jacksonová je „oslavovaná za to, že je priekopníckou ženou… ale nemôže/nechce vám povedať, čo žena vlastne je. To nie je dobré znamenie pre niekoho, kto chce byť v pozícii určovať práva, ktoré si americké ženy budú môcť ponechať“.

Seth Dillon, generálny riaditeľ kresťanskej satirickej stránky Babylon Bee, zase Jacksonovej odpoveď za označil „idiotskú“ z „dvoch dôvodov“.

„Po prvé, je trápne, že nedokážete definovať slovo ‚žena‘, keď ním ste,“ napísal na Twitteri. „Po druhé, povedať, že na túto otázku musia odpovedať biológovia, znamená, že ženskosť je spätá s biológiou (čím argumentujú konzervatívci).“

Inštitúcia so zásadnou mocou

Pokiaľ ide trangenderizmus v kontexte vzdelávania, o ktorom bola na vypočúvaní reč, progresívna propaganda je v tomto ohľade taká masívna, že podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Gallup sa už každý šiesty mladý Američan považuje za LGBT osobu.

Najvyšší súd Spojených štátov amerických je najdôležitejší orgán súdnej moci v krajine. Skladá sa z deviatich členov, predsedu a ôsmich sudcov. Členov Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických menuje prezident a schvaľuje Senát. Jeho rozhodnutia majú vo všeobecnosti v tvorbe práva obrovskú silu vrátane legislatívy súvisiacej s LGBT problematikou.

Ak 22-členný súdny výbor podporí nomináciu Jacksonovej, bude o nej hlasovať celý stočlenný Senát. Ak ju zvolia, nahradila by liberálneho sudcu Stephena Breyera, ktorý čoskoro zavesí talár na klinec a odíde do dôchodku. Politická rovnováha teda ostane zachovaná, no história by sa prepisovala najmä preto, že Jacksonová môže byť prvou černoškou počas 233-ročnej existencie súdu.