Azerbajdžan pokračuje v etnických čistkách. Moskva sa v prvom momente prizerala, Kyjev tlieskal

Úrady de facto Náhorného Karabachu obvinili Azerbajdžan z toho, že už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca prerušil dodávky zemného plynu do tejto neuznanej republiky, čím mal v čase mimoriadne dlhej zimy v regióne spôsobiť humanitárnu krízu.

V studených bytoch a bez chleba

Dodávky tejto strategickej suroviny, ktorá na Náhorný Karabach prúdi z Arménska cez územie, ktoré po vojne v roku 2020 ovládol Azerbajdžan, Baku údajne po prvý raz prerušilo 8. marca poškodením časti plynovodu. De facto úrady Náhorného Karabachu v tejto súvislosti uviedli, že Azerbajdžan im znemožnil poškodený úsek opraviť.

Zásobovanie bolo obnovené až 19. marca, pričom už o dva dni neskôr došlo k jeho opätovnému prerušeniu. Podľa predstaviteľov neuznanej republiky namontovalo Baku do plynovodu počas jeho rekonštrukcie mechanizmus, pomocou ktorého môže prívod suroviny ľubovoľne otvárať a zatvárať. Baku sa k obvineniam odmietlo vyjadriť, ako však uviedol azerbajdžanský expert Azer Karimov, problémom je, že predmetný plynovod je z pohľadu Azerbajdžanu "nelegálny" a "fakticky ani neexistuje".