Ukrajina má k dispozícii dáta až z dvesto družíc, Rusko ich nemá ani desať, hovorí odborník na kozmonautiku Tomáš Přibyl

Oveľa lepšie a technologicky jednoduchšie je urobiť dnes jednu fotografiu, zajtra druhú, pozajtra tretiu a potom ich porovnať. Nedozviete sa, čo sa zmenilo počas pol hodiny, ale zmeny v priebehu času sledovať môžete.

Úlohu družíc sme videli aj pri dokazovaní vojnových zločinov v Buči. Viete povedať, nakoľko Ukrajina a Rusko využívajú vo vojne družice?

Ukrajina žiadne vlastné družice nemá, ale má obrovskú podporu zo zahraničia. Spojené štáty bezprostredne pred inváziou niekoľkonásobne zvýšili nákup satelitných snímok u komerčných firiem. A tieto dáta, často odborne spracované, odovzdávajú Ukrajine. Uvádza sa, že k dispozícii sú fotografie zo zhruba 200 družíc, čo je úplne impozantné číslo.

Rusko je odkázané len na svoje zdroje. Aj keď započítame civilné družice diaľkového prieskumu Zeme, tak ich nenapočítame ani desať. A čo sa rozlíšenia snímok alebo schopnosti ich spracovania týka, tak sa Rusko západným kapacitám zďaleka nepribližuje.

Hovoríte, že americká armáda nakupuje snímky od súkromných firiem? Nefunguje to tak, že štáty, prípadne armády majú vlastné družice?

Áno, štáty aj armády majú vlastné družice. Ale pretože satelitné snímkovanie má široké množstvo aplikácií a pretože dopyt po ňom rastie, objavili sa aj súkromné firmy, ktoré investujú do vlastných družíc. Napríklad americká spoločnosť Planet Labs ich má dokonca 180. Sú síce veľmi malé, majú hmotnosť štyri kilogramy, ale „vidia“ detaily o veľkosti päť metrov. A práve od týchto komerčných firiem nakupujú štáty aj armády. Nedávalo by predsa logiku, keby tento zdroj pre doplnenie svojich informácií ignorovali.

Prečo USA posielajú Ukrajine odborne spracované dáta, a nie priamo fotografie z družíc?

To je jednoduché: aj satelitné snímky je nutné vedieť „čítať“. K tomu sú potrebné znalosti a skúsenosti. Ukrajina týchto odborníkov a kapacity jednoducho nemá. Nejde o nejaké filtrovanie informácií, rovnaké je to úplne vo všetkých odboroch. Trénované oko vidí to, čo zostáva netrénovanému oku skryté.

Aký vplyv má na družice počasie? Poskytuje zamračené počasie krytie pre vojská?

Fotografické družice majú problémy nielen s počasím, ale aj so striedaním dňa a noci. Ale existujú družice vybavené radarmi, ktoré rozmary počasia alebo noc ignorujú. Aj tie sú schopné dosiahnuť rozlíšenie rádovo decimetrov.

A potom je tu široká kategória družíc, ktoré nie sú fotografické a nájdu uplatnenie vo vojne. Napríklad družice pre elektronický odposluch, ktoré monitorujú, odkiaľ sa vysiela, odkiaľ a ktorým smerom prúdia informácie, ako sa menia ich toky. Nemusíte pritom vôbec poznať obsah správy, veľmi veľa sa totiž dozviete už len z toho, že komunikácia prebieha. Napokon, aj keď komunikácia utíchne, je to dôležitá informácie. Tom Clancy v jednej knihe napísal niečo v zmysle: „Keď je vaše malé dieťa tri minúty ticho, hneď je to podozrivé.“

Ako sa potom dá voči družiciam brániť? Je možné ich oklamať?

To je ťažké. Vždy si musíme uvedomiť, pred akým typom sledovania sa snažíme skryť. Pre oklamanie fotografickej družice stačí maskovacia sieť. Ale družica s radarom sa nad ňou len usmeje, pretože sieť je pre ňu neviditeľná. Skryť sa pred zvedavými očami družíc nie je vôbec jednoduché.

Na druhej strane: družice nie sú dokonalé a majú mnoho nedostatkov. Že sú schopné snímkovať s rozlíšením desaťcentimetrových detailov? Áno, ale len skutočne malé plochy. Viete si predstaviť ten šialený objem dát, ktorý by ste museli prenášať a spracovávať, ak by ste v takomto rozlíšení nafotografovali celé mesto, celý okres, celý kraj? A to znova a znova. Takže snímkujete v nejakom rozumnom rozlíšení a hľadáte nejaké „stopy“. Až keď ich objavíte, snímkujete znova a vo vyššom rozlíšení. Ale za tú dobu sa situácia môže zmeniť. Družice sú silným nástrojom, ale nie sú všeliekom.

Dajú sa nepriateľské družice zničiť? Napríklad zostreliť?

Teoreticky áno, prakticky to vôbec nie je jednoduché. Protidružicové zbrane už vyskúšal celý rad krajín: Spojené štáty, Čína, Rusko, India. Hrá tu úlohu výška obežnej dráhy, rozmery družíc a predovšetkým ich rýchlosť. Družice letia rýchlosťou osem kilometrov za sekundu, takže pre jej zásah musíte byť v presnom okamihu na presnom mieste. Oneskorenie o jedinú tisícinu sekundy znamená, že cieľ miniete o osem metrov.

Navyše dráha družice sa mení doslova každú chvíľu. Z hľadiska bežného pozorovateľa je jej dráha síce stabilná, ale keď chcete „trafiť“, tak naraz zistíte, že na každom obehu planéty, teda každých deväťdesiat minút, družica „uhne“ zo svojej dráhy bežne o niekoľko desiatok metrov. Inými slovami: extrémne rýchlo sa pohybujúci terč sa neustále a trochu nevypočítateľne „kymáca“.

Aký je pomer síl, čo sa týka družíc medzi USA, Ruskom, Európu a Čínou?

Jednoznačne vedú Spojené štáty. Dôvod je jednoduchý: majú najlepšie podmienky pre vznik a fungovanie technologických firiem, rovnako ako majú obrovskú základňu kvalifikovaných pracovníkov. To je niečo, čo Európe, Rusku, ale napríklad aj Číne či Indii, chýba. Tam je okruh špičkových odborníkov obmedzený. Ešte relatívne dobre je na tom Európa, ktorá má vďaka Európskej vesmírnej agentúre dlhodobú tradíciu diaľkového prieskumu Zeme. Najmä teda v oblasti monitorovania životného prostredia, ale je jasné, že ona deliaca čiara medzi civilným a vojenským využitím družicových dát je veľmi tenká. Rovnako majú vlastnú satelitnú sledovaciu kapacitu aj niektoré krajiny: Francúzsko, Nemecko či Taliansko.

Má nejaké družice, ktoré by v prípade konfliktu mohlo využiť, aj Slovensko alebo Česko?

Vlastné družice nemáme, ale, samozrejme, máme k dispozícii dáta, ktoré získava na svoje potreby NATO. Určite máme aj nejakú základnú interpretačnú schopnosť družicových dát, keďže tie sú de facto podobné ako z prieskumných lietadiel. Ale toto je skôr otázka špecializovaných pracovísk s odborníkmi, skúsenosťami, históriou či veľkými databázami. Zmysluplnejšie je využívať a napríklad aj nakupovať hotové produkty.

Ak dokážu družice tak dobre sledovať našu Zem, nestávajú sa prieskumné lietadlá zbytočnými?

V žiadnom prípade. Družice majú obrovské možnosti, ale aj mnoho nevýhod. Za všetky spomeňme napríklad to, že ich pohyb je podriadený zákonom nebeskej mechaniky. Letia rýchlosťou skoro osem kilometrov za sekundu, nad vybraným cieľom sú len krátko a trajektórie letu ho nad neho privedú znova až o niekoľko dní. Preto sú výborné pre strategické rozhodnutia, ale nie pre taktické. Napokon, pozrite sa, aký obrovský význam majú v konfliktoch v poslednej dobe – a na Ukrajine obzvlášť – drony. Nie, lietadlá ešte zďaleka nepatria do starého železa.

Aké je mierové využitie družíc?

Ak by sme neriešili len snímkovanie a tisíce s tým súvisiacich aplikácií, potom je to monitorovanie životného prostredia, archeológia, geodézia, odhaľovanie zločinov, mapovanie, plánovanie urbanizácie či vodohospodárstvo.

Družicové snímky vo viditeľnom spektre sú pritom len veľmi malou časťou možností. Začiatkom tohto mesiaca bola vypustená do vesmíru nemecká družica EnMAP, ktorá pozoruje našu planétu v 242 spektrálnych pásmach. Rôzne pásma pritom ponúkajú rôzne možnosti – a ich kombinovanie potom dokonca možnosti nekonečné. Takéto dáta majú význam pre predpovedanie počasia, monitorovanie znečistenie atmosféry, sledovanie úrody, monitorovanie oceánov, pozorovanie migrácie zvierat, pátranie po nerastoch i plánovanie.

https://www.youtube.com/watch?v=2K1OR3jRBvw

Družica inak ponúka oveľa širšie služby: komunikáciu, navigáciu, záchranné a vyhľadávacie služby, vzdelávanie, predpovedanie zemetrasenia, štúdium magnetosféry, vedecké aplikácie od astronómie až po technológie, štúdium kozmického počasia, meranie teplôt atmosféry i oceánu, zisťovanie znečistenia vody či vlhkosti pôdy, mapovanie ľadovcov či vývoj nových liekov. Možnosti sú to až neskutočne široké.

Čo to znamená, že družica pozoruje planétu v 242 spektrálnych pásmach?

Veľmi zjednodušene povedané: robí snímky cez 242 rôznofarebných filtrov. Tie, samozrejme, nemusia byť len vo viditeľnej časti elektromagnetického spektra, ktorú vnímame očami.

Vieme povedať, koľko družíc obieha okolo Zeme?

Aktívnych družíc je približne štyritisíc.

Vie zábery z družíc sledovať aj laik, ako som napríklad ja?

Používame ich dnes a denne. Navyše existujú rôzne verejné archívy dát, napríklad európskeho systému Copernicus alebo amerického Landsat. K tomu rôzni komerční poskytovatelia viac či menej sprístupňujú svoje databázy.

A čo iné ako satelitné snímky sú rozšírené aplikácie Google Maps alebo Apple Maps? Alebo predpovede počasia? Každý z nás používa denne družicové zábery, len si to už vôbec neuvedomujeme.

Tomáš Přibyl

je český publicista v oblasti kozmonautiky, autor literatúry faktu a odborník v oblasti informačných technológií. Je redaktorom portálu Kosmonautix. V súčasnosti pracuje ako kurátor letectva a kozmonautiky Technického múzea v Brne. Osobne navštívil všetky kozmické strediská NASA a videl štartovať všetky americké raketoplány.