Desaťtisíce ruských migrantov zaplavujú Arménsko aj Gruzínsko

Už krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu, 8. marca 2022, zaznamenali arménske úrady príchod približne 80-tisíc ruských občanov. Tí do tohto juhokaukazského štátu ušli prevažne v obavách z narastajúcej ekonomickej nestability a štátnych represií v Rusku. Množstvo Rusov medzitým prúdi aj do Gruzínska, ktoré najmenej posledných 15 rokov slúžilo ako bezpečný prístav pre ruských politických disidentov. Pre oba malé štáty má náhly príchod veľkého množstva Rusov zásadné dôsledky.

Zbaľ sa! Dnes sa aj s rodinou sťahuješ do Jerevanu

Paniku, ktorá vypukla v dôsledku vojny a sankcií medzi ruskými firmami, prijal Jerevan ako jedinečnú príležitosť. Arménsko sa okamžite začalo prezentovať ako atraktívna alternatíva k Moskve, Petrohradu alebo Krasnodaru, a to najmä pre firmy pracujúce v sektore informačných technológií.

„Arménsko má viacero výhod pre ruské IT firmy, ktoré sa potrebujú urgentne premiestniť,“ uviedol 36-ročný Denis, ktorý sa na žiadosť zamestnávateľa presťahoval do Jerevanu. „Po prvé, Arménsko nie je ďaleko od Ruska. Mnohí tu rozumejú ruštine a celkom dobre ju ovládajú. Po druhé, vďaka členstvu Arménska v Eurázijskej ekonomickej únii tu Rusi nepotrebujú špeciálne pracovné povolenie. Život je tu tiež v porovnaní s Moskvou relatívne lacný.“

Denis prišiel do Jerevanu s celou rodinou ešte na začiatku marca po tom, ako si vedenie jeho firmy uvedomilo, že ako spoločnosť zameraná na zahraničných klientov nemôže súčasné sankcie prežiť. „V priebehu niekoľkých dní sa život mojej rodiny zmenil od základov. Nikdy som si nemyslel, že pôjdem žiť niekde inde, no okolnosti ma k tomu prinútili,“ vysvetľuje Denis.

Podobnú situáciu zažil aj Saša, ktorý až donedávna pracoval ako IT expert v jednom z miest centrálneho Ruska. „Moja firma nám v sobotu ráno poslala správu, že ešte v ten deň nám zarezervovala autobus na Domodedovo [medzinárodné letisko pri Moskve, pozn. red.], odkiaľ sa presunieme do Jerevanu. Vedel som, že Kaukaz má tradíciu pohostinnosti, ale aj tak som bol prekvapený, ako vrúcne nás tu uvítali,“ vraví.

Arménci vítajú, Gruzínci nedôverujú

Arménsko, ktoré v posledných rokoch čelí vážnym ekonomickým a socioekonomickým problémom po tom, ako v roku 2020 prehralo vojnu o Náhorný Karabach, presídľovanie veľkého množstva ruských špecialistov aj s rodinami, aktívne podporuje. O to viac, že práve sektor informačných technológií patrí v tejto kaukazskej krajine medzi najviac rozvinuté.

Arménske ministerstvo hospodárstva zverejnilo krátko po začatí vojny príručku pre ruské podniky, ktoré sa snažia presídliť do Arménska. Vysvetľuje v nej všetko od registrácie firmy cez prenájom bytu až po prevoz domácich zvierat cez hranice. Ministerstvo tiež zriadilo pracovnú skupinu. Tá má odpovedať na otázky podnikov, ktoré majú záujem o presťahovanie.

„Sme pripravení podporiť tieto spoločnosti pri usadení sa v Arménsku,“ uvádza pre Eurasianet tlačová tajomníčka rezortu Gajane Antonjanová. „Mnohé sa chcú v súčasnej zložitej situácii presťahovať do Arménska, a preto ministerstvo zverejnilo odpovede na často kladené otázky,“ dodáva. Telegramový kanál prepojený na ministerstvo hospodárstva Arménska tiež zverejnil postup, ako previesť peniaze do Arménska pomocou kryptomeny. Stalo sa tak po tom, ako Rusko nedávno zaviedlo prísne limity na množstvo peňazí, ktoré môžu jeho občania vyviesť do zahraničia.

Menej priateľská nálada vládne v Tbilisi, ktoré sa v posledných rokoch stalo zahraničným centrom ruských aktivistov bojujúcich proti režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Do Gruzínska, kde Rusi taktiež nepotrebujú víza, pritom na rozdiel od Arménska neutekajú primárne ekonomickí migranti, ale politickí azylanti, ktorým doma v Rusku hrozia represie. V Arménsku, ktoré má s Ruskom veľmi blízke vzťahy, sa totiž boja, že by ich miestne úrady mohli vydať ruským bezpečným zložkám.

Lada Titovová, umelkyňa z Ľvova, sa v deň ziačiatku ruskej invázie nachádzala pracovne v Tbilisi, kde aj zostala. „Takmer každý, kto mi tu pomáha, je Rus alebo Bielorus,“ hovorí Titovová s tým, že väčšinou ide o dvadsiatnikov a tridsiatnikov, ktorí proti ruskému režimu bojovali dlhodobo, a museli preto zo svojej vlasti ujsť.

Ani ich dlhoročný aktivizmus však nerobí ruských disidentov imúnnymi voči náhlej explózii antiruských nálad v gruzínskej spoločnosti, ktorá sa aj napriek konfliktom stavala voči bežným Rusom celé roky prevažne pozitívne. Obeťou týchto emócií sa stala aj novinárka Lera Sokovová, ktorá sa do Tbilisi presťahovala v roku 2021 po tom, ako dala v rodnom Petrohrade výpoveď v miestnom médiu na protest proti jeho nekriticky provládnym postojom.

Napriek tomu sa mladá Ruska stala obeťou agresívneho verbálneho útoku v banke, hoci sa po celý čas snažila hovoriť po anglicky. „Jeden muž na mňa začal z ničoho nič kričať a nadávať mi. Nechcel s tým prestať a nakoniec musela zasiahnuť ochrana,“ povedala Sokovová s dôvetkom, že následne vybehla z banky a otrasená zážitkom sa na ulici povracala. „Nedokázala som štyri dni vyjsť z bytu. Rozmýšlala som, ako môžem ostať žiť v takejto realite,“ dodala.

Podľa odhadov gruzínskej vlády prišlo do krajiny od začiatku ruskej invázie do konca marca približne 35-tisíc Rusov. Aj oni sa musia stretávať s doteraz nevídanou, avšak neraz až organizovanou nevraživosťou Gruzíncov. V hlavnom meste sa objavilo veľké množstvo grafitov namierených voči bežným Rusom, majitelia bytov v službe Airbnb im nechcú prenajímať byty a majitelia hotelov im dávajú podpisovať rôzne vyhlásenia, kritizujúce politiku Ruska. Dokonca aj najznámejší tbiliský nočný klub Bassiani, ktorý sa prezentuje ako oáza ultraliberalizmu a diverzity v inak ešte stále prevažne konzervatívnej metropole Gruzínska, pristúpil k politike kolektívnej viny a prestal púšťať návštevníkov s ruskými pasmi.

Zemetrasenie na trhu prenájmu nehnuteľností

Ruská invázia na Ukrajinu a následný exodus desiatok tisíc Rusov na Južný Kaukaz má ešte jeden zásadný dôsledok. Ceny nájmov v Tbilisi a Jerevane sa za jeden mesiac takmer zdvojnásobili. Narine Gevorgjanová, vysokoškolská študentka v Jerevane, si spolu s ďalšími piatimi ľuďmi prenajímala dva roky trojizbový byt v arménskej metropole za približne 240 eur mesačne. Majiteľ ich však nedávno náhle vysťahoval po tom, ako neboli schopní začať platiť dodatočných 138 eur mesačne. „Stále sme si nenašli nový byt. Ceny sú príliš vysoké,“ uvádza Narine s tým, že ak rýchlo nenájdu náhradu, bude nútená prerušiť štúdium a vrátiť sa do rodného mesta.

S podobným prístupom majiteľov bytov sa stretla aj Gruzínka Natalia v Tbilisi. Tridsaťjedenročná žena si v gruzínskej metropole takmer rok prenajímala jednoizbový byt. V polovici marca Nataliu jej domáci informoval, že z Ruska prídu jeho príbuzní, ktorých musí ubytovať, a ona sa preto musí urgentne vysťahovať. Keď mu mladá žena navrhla, že bude namiesto 600 lari (180 eur) mesačne platiť 800 lari (240 eur), nakoniec súhlasil, že môže ostať. Natalia sa neskôr dozvedela, že domáci, ktorý v budove prenajíma viacero bytov, prišiel s rovnakým príbehom za všetkými nájomníkmi. V skutočnosti sa chcel podľa jej slov len zbaviť gruzínskych nájomníkov, aby mohol na ich miestach drahšie ubytovať Rusov.

Nateraz nie je zrejmé, koľko Rusov a ruských firiem ostane v Arménsku a Gruzínsku natrvalo. Vojna na Ukrajine však môže nepriamym a nezamýšľaným spôsobom zásadne ovplyvniť demografiu a ekonomiku týchto dvoch malých kaukazských štátov. V Arménsku už Rusi v posledných týždňoch hľadajú ubytovanie aj v menších mestách mimo metropoly.