„Kristus zvíťazil nad smrťou!“ – znejú opakovanie slová modlitieb a liturgických textov slávnostnej veľkonočnej nedele. Podľa apoštola Pavla je toto víťazstvo základom a podstatným znakom kresťanskej viery. Bez neho by sa nezrodilo kresťanstvo, komunita volaná Cirkev, tak ako bez osobnej viery v neho nebolo a nie je možné považovať sa za kresťana.
Je to však udalosť hlboko tajuplná, ako je opradený tajomstvom aj jej protagonista. Totiž, aj keď o nej hovoria všetky štyri Evanjeliá, a aj keď je prítomná v myšlienkach autorov novozákonných listov, predsa mnohé zvedavé otázky zostávajú nezodpovedané. Otázky o tom, čo sa presne udialo v Ježišovom hrobe v momente vzkriesenia. Alebo o tom, komu sa ešte veľkonočný Víťaz ukázal, s kým sa ešte stretol mimo úzkeho kruhu osôb spomínaného evanjelistami. Ako aj otázky o tom, čo všetko povedal mimo toho, čo je už zaznamenané v Evanjeliách.
Na cestu hľadania odpovedí sa vydali pomerne skoro už starobylí autori novozákonných apokryfov, napríklad pisatelia Evanjelia podľa Petra a Gamalielovho evanjelia. Ale nezaostávali ani výtvarní umelci: ikonografi, maliari, sochári, pričom – na rozdiel od autorov apokryfov – sa venovali tejto téme nepretržite, po celé stáročia, až dodnes. Tvorili a tvoria s fantáziou, vnášajúcou nové pohľady na udalosť Vzkriesenia a na osobu Zmŕtvychvstalého, niekedy voľne prechádzajúc cez čiaru obsahov Evanjeliových správ a opisov.
„A prečo nie?“ – odobruje takéto umelecké pojatie tajomstva Zmŕtvychvstania známy spisovateľ a kresťan John Roland Reuel Tolkien. To, čo sa udialo toho veľkonočného rána pri hrobe a následne všade tam, kde sa Ježiš ukázal, to všetko bolo a je tak prekvapujúcim ukončením Jeho príbehu, že nebolo a nie je možné zadržať obrovské dojatie a nekonečnú radosť. Dojatie a radosť z toho, že Ježišov príbeh sa skončil šťastlivo, jeho víťazstvom. Niet sa čo čudovať, ak z týchto pocitov vytryskuje fantázia, majúca nezadržateľnú túžbu rozviesť, obohatiť veľkonočné evanjeliové rozprávania. Rozprávania o tom, čo sa odohralo v Jeruzaleme a za jeho hradbami, a hlavne o hlavnom hrdinovi tak dramatického a predsa dobre sa končiaceho príbehu.
