Petr Drulák

Jej najviditeľnejšou obeťou sa stal pred viac ako rokom dosluhujúci americký prezident Donald Trump. Správcovia siete ho obvinili z podnecovania januárového útoku na Kongres a doživotne ho z Twitteru vylúčili. Ale tým sa to zďaleka nekončí, obzvlášť bohatú žatvu mali twitteroví cenzori napríklad pri potláčaní informácií o covide, ktoré nezodpovedali oficiálnej línii. Muskov argument je jednoduchý: Twitter predstavuje dôležité verejnoprospešné fórum, ktoré má slúžiť na slobodnú diskusiu, nemá byť ideologicky ovládané.

Rozhodol sa preto Twitter kúpiť. Počas dvoch mesiacov investoval do sociálnej siete okolo troch miliárd dolárov, čím dosiahol deväťpercentný podiel a stal sa najväčším akcionárom spoločnosti. Odmietol miesto v predstavenstve, pretože to by podľa pravidiel firmy zastropovalo jeho maximálny možný podiel na 15 percent. Musk chce však všetko a v prípade úspechu stiahne Twitter z burzy. Preto ponúka existujúcim vlastníkom odkúpenie akcií za vyššiu cenu, než za akú sú obchodované. Ak to prijmú, Musk na to minie vyše štyridsať miliárd dolárov.

Súboj o slobodu prejavu

Zrejme ho to vyjde drahšie. Manažment Twitteru sa bráni Muskovmu nepriateľskému prevzatiu emisiou nových akcií, ktoré si budú môcť existujúci akcionári kúpiť za zvýhodnenú cenu a rozriedia Muskov podiel. Avšak manažmentu hrozí, že sa dostane pod tlak akcionárov, ktorí sa môžu cítiť poškodení zmarením odkúpenia za cenu výrazne presahujúcu trhovú cenu. Je tu navyše saudský princ, ktorý svojím päťpercentným podielom patrí k významným akcionárom a nepovažuje Muskovu ponuku za dostatočne výhodnú. To všetko patrí ku korporátnym bojom, ktoré sa na amerických burzách často odohrávajú. Tu však ide o viac, a to nielen kvôli farbistému miliardárovi preslávenému odvážnymi víziami i agresívnymi výpadmi.