Čína kontra Západ. O čo ide v údajne vojnotvornej dohode so Šalamúnovými ostrovmi

Pod rúškom tajomstva

Pre začiatok treba uviesť, že riadne znenie dohody podpísanej vládami Číny a Šalamúnových ostrovov 1. apríla 2022 ostalo utajené. Vychádzať tak môžeme iba z pomerne vágneho návrhu, ktorý na verejnosť unikol ešte koncom marca.

Podľa neho bude môcť byť na žiadosť lokálnej vlády na Šalamúnových ostrovoch nasadená čínska polícia za účelom udržania „spoločenského poriadku“. Čínske ozbrojené zložky budú môcť na základe paktu ochraňovať čínsky personál a aj realizáciu významných projektov v krajine. Čína tiež bude môcť so súhlasom lokálnej vlády vysielať do tichomoria svoje lode, dopĺňať tam zásoby či absolvovať medzipristátia lietadiel podľa vlastnej potreby.

Takéto neurčité znenie vyvoláva dve možné interpretácie. Pre zjednodušenie ich nazvime oficiálna a neoficiálna.

My nič, my muzikanti

Podľa oficiálneho vysvetlenia nemá Čína v súvislosti so zmluvou žiadne geopolitické ambície a vyslanou policajnou a vojenskou prítomnosťou mieni Šalamúnovým ostrovom pomáhať v boji proti organizovanému zločinu a chrániť majetky, zdravie a život čínskych diplomatov a boháčov.

Faktom totiž je, že súostrovie s približne tisíc ostrovmi je veľmi etnicky rôznorodé a napätie občas prepukne do násilia. V roku 2003 napríklad vyslali Austrália, Nový Zéland, Fidži a ďalší tichomorskí susedia na žiadosť šalamúnskych úradov mierovú misiu na potlačenie občianskych nepokojov. Misia sa skončila v roku 2017, no v novembri 2021 vyústili nové protesty do rabovania a zničenia nehnuteľností, vrátane mnohých podnikov vlastnených práve Číňanmi.

Navyše, podobné skúsenosti s čínskymi zložkami majú aj iné mikroštáty v oblasti. Počas posledného desaťročia vyslal Peking policajné a vojenské zložky aj na Vanuatu, Samou, Cookove ostrovy alebo na rozsiahlejšiu Papuu Novú Guineu. Na geopolitickej šachovnici by teda mal ostať pokoj. Alebo nie?

Súboj veľmocí alebo kto z koho

Práve o existencii dôvodov na zvýšenie medzinárodného napätia hovorí druhá, neoficiálna interpretácia. Podľa západných štátov dohoda vytvára predpoklady na vytvorenie čínskej vojenskej základne. Uniknutý návrh totiž ríši stredu poskytuje aj možnosť „vykonávať logistické doplňovanie, ako aj medzipristátie a prechod na Šalamúnových ostrovoch“.

Čína si teda podľa kritikov vytvára priestor na posilnenie vplyvu v regióne, o ktorého kontrolu mali a stále majú záujem západné mocnosti. Pripomeňme, že čínsky vplyv zásadne rastie aj v Afrike.

„V roku 2019 Šalamúnove ostrovy prerušil diplomatické styky s Taiwanom. Od tohto obdobia sa Čína angažuje v rôznych projektoch na ich území, financuje napríklad aj výstavbu štadiónu pre Juhopacifické hry, ktoré sa majú konať budúci rok. Podobný scenár nastal v prípade Kiribati. Môže teda ísť o stratégiu pre odrezanie Taiwanu od diplomatických spojencov v Tichomorí, výmenou za investície,“ doplnil v blogu ďalší kontext slovenský Inštitút strategickej politiky.

Obavy zo zriadenia vojenskej základne otvorene vyjadril James Batley, bývalý austrálsky vysoký komisár pre Šalamúnove ostrovy, nasledovne: „Myslím si, že ide o veľmi otvorený záväzok, ku ktorému sa Šalamúnove ostrovy zaviazali, a domnievam sa, že práve to ho robí kvalitatívne odlišným od spolupráce na oveľa nižšej úrovni, ktorá sa uskutočnila v minulosti.“

Šalamúnsky premiér: Základňa tu nebude

Predseda vlády Šalamúnových ostrovov Manasseh Sogavare popiera, že dohoda vytvára právny podklad pre zriadenie čínskej základne. Šalamúnove ostrovy podľa jeho slov nebudú po skúsenostiach z druhej svetovej vojny nikdy súhlasiť s militarizáciou Tichomoria. „Netreba nám pripomínať cenu vojny,“ povedal Sogavare.

Premiér sa v rovnakom čase vymedzil voči Austrálii za to, že minulý rok podpísala bezpečnostný pakt AUKUS s USA a Britániou bez konzultácie s tichomorskými ostrovmi. „Podľa zmluvy AUKUS budú jadrové ponorky vo vodách Tichého oceánu. O zmluve AUKUS som sa dozvedel z médií. Dalo by sa očakávať, že so Šalamúnovými ostrovmi, členom rodiny Tichomoria, by to niekto mohol konzultovať,“ nechal sa počuť.

Austrálsky premiér Scott Morrison v reakcii na to uviedol, že so Sogavarem hovoril deň po oznámení podpisu zmluvy AUKUS a premiér tichomorského súostrovia podľa neho nevyslovil žiadne námietky.

Odporcov je viacero

Okrem západných štátov majú výhrady k dohode aj mnohí opoziční politici Šalamúnových ostrovov a organizácie občianskej spoločnosti. Prekáža im malá transparentnosť a namietajú, že zmluva nie je v záujme Šalamúnových ostrovov. Na vystavenie stopky Číňanom vyzývajú Sogavareho aj niektorí susedia, ako napríklad prezident Mikronézskych federatívnych štátov David Panuelo.

Čína má po Spojených štátoch druhý najväčší rozpočet obrany na svete (takmer 300 miliárd amerických dolárov v roku 2021) a rýchlo modernizuje svoje sily zbraňovými systémami vrátane hypersonických rakiet a dvoch lietadlových lodí, pričom tretia je už vo výstavbe.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin sa nedávno vyjadril, že „žiadny pokus o narušenie a podkopanie vzájomne prospešnej spolupráce medzi Čínou a tichomorskými ostrovnými krajinami nebude úspešný“.