Ruský prezident Vladimir Putin neukončí vojnu na Ukrajine iba ťažením v regióne Donbas a je odhodlaný vybudovať pozemný koridor do moldavského Podnesterska. Uviedla to v utorok riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová, ktorú cituje tlačová agentúra AFP.
„Domnievame sa, že prezident Putin sa pripravuje na dlhotrvajúci konflikt na Ukrajine, počas ktorého chce dosiahnuť aj ciele mimo Donbasu," povedala Hainesová.
„Putin s najväčšou pravdepodobnosťou usudzuje, že Rusko má väčšiu schopnosť a ochotu podstupovať výzvy než jeho protivníci, a zrejme sa spolieha na to, že odhodlanie USA a EÚ bude slabnúť, keď sa zhorší nedostatok potravín a narastie inflácia aj ceny energií," vyhlásila ďalej Hainesová v Senáte.
Podľa jej slov sa Putin stane ešte nepredvídateľnejším a mohol by v Rusku nariadiť stanné právo so zámerom podporiť svoje ambície na Ukrajine.
Avril Hainesová. Foto: TASR/AP
Putinove ciele sú však väčšie než kapacity ruskej armády, čo "pravdepodobne znamená, že v nasledujúcich mesiacoch by sme sa mohli pohybovať po nepredvídateľnejšej a potenciálne eskalujúcej trajektórii", tvrdí Hainesová.
„Súčasný vývoj zvyšuje pravdepodobnosť, že prezident Putin siahne po drastickejších prostriedkoch vrátane zavedenia stanného práva, preorientovania priemyselnej výroby alebo potenciálne eskalačných vojenských možností, aby uvoľnil zdroje potrebné na dosiahnutie svojich cieľov," uviedla.
Hainesová svoj prejav zakončila konštatovaním, že Putin pravdepodobne nedá príkaz na použitie jadrových zbraní, pokiaľ nebude Ruská federácia čeliť "existenčnej hrozbe".
Na prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Národnej rade SR okamžite reagovali prevažne koaliční politici. Premiér Eduard Heger na sociálnej sieti uviedol, že ak demokratické krajiny nepoľavia v pomoci Ukrajine, ak Ukrajina dostane zbraňové systémy, ktoré potrebuje, podarí sa jej zahnať ruskú armádu tam, kde bola pred 24. februárom.
„Takto som prečítal dnešný odkaz prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ktorý sa prihovoril formou telemostu poslancom Národnej rady, ako aj našim občanom, dodal premiér Heger.
Keby mal možnosť zareagovať, Zelenskému by za nás na Slovensku povedal, že naďalej urobíme všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina vyšla z tejto vojny ako víťaz a Rusko bolo porazené. A rovnako by mu zopakoval, že budeme podporovať jej európsku perspektívu.
Korčok: Ukrajine treba dať kandidátsky status na vstup do EÚ
Ukrajina dostane od Slovenska takú pomoc, akú bude vedieť naša krajina poskytnúť. Zhodli sa na tom minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS). Naď tvrdí, že diskusia o poskytnutí stíhačiek Ukrajine neprebieha. Korčok zopakoval, že Ukrajine treba dať kandidátsky status na vstup do EÚ. Zároveň sa poďakoval Národnej rade (NR) SR, že umožnila ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vystúpiť pred poslancami.
Náš postoj v súvislosti s podporu Ukrajiny je podľa Korčoka jasný. "O všetkom ďalšom sa rokuje, všetko ďalšie zvažujeme, ako to urobiť tak, aby bola zachovaná obranyschopnosť SR. To, čo Ukrajinci potrebujú a my môžeme poskytnúť, poskytneme," reagoval Korčok na výzvy Zelenského na ďalšiu pomoc.
Posolstvo prezidenta bolo podľa ministra zahraničných vecí jasné. "Vidíte lídra krajiny, ktorá je vo vojne. Srší z neho odhodlanie, musí držať morálku vojakov, ale musí dávať aj celému národu nádej, že vojna bude mať víťazný koniec pre Ukrajinu, Európu aj ostatné krajiny, ktoré za Ukrajinou stoja," vyhlásil v reakcii na príhovor.
Hovoriť o budúcnosti Ukrajiny v EÚ je podľa Korčoka nevyhnutné. "Ukrajine treba dať kandidátsky štatút. Netreba to rozrieďovať," povedal Korčok s tým, že Ukrajinci chcú byť členom EÚ. "Je to aj o nás, pretože sme povedali a platí, že sme otvorení voči každej krajine, ktorá splní podmienky, a to platí aj pre Ukrajinu," dodal.
Ivan Korčok. Foto: TASR/AP
Šéf našej diplomacie označil za zbabelé, že časť poslancov Smeru a nezaradených poslancov pôsobiacich v ĽSNS a mimoparlamentnej Republike nebolo v pléne počas prejavu Zelenského. Označil to za politicky zbabelé a hanebné. Korčok i Naď zároveň ocenili, že viacerí opoziční politici ostali v pléne počas príhovoru. Naď verí, že poslanci Smeru svojim straníckym kolegom odovzdajú posolstvo a informácie z jeho prejavu a že to zmení "nezmyselné vyjadrenia" niektorých predstaviteľov strany. Podčiarkol, že vo svete je dôležitá demokracia, spravodlivosť, sloboda a mier. "Našou pomocou Ukrajine k tomuto smerujeme," poznamenal.
Dnes vďaka prejavu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského došlo v slovenskom parlamente „k deratizácii politických krýs. Ľudí, ktorí zrádzajú Slovensko, nestoja na jeho strane a na strane demokratickej Európy ale Vladimira Putina a jeho vojnových zločinov. Tliachajú sprostosti, kto všetko za to môže a ignorujú fakty“.
Na tlačovej besede hnutia OĽaNO po prejave prezidenta Zelenského, ktorý sa napoludnie prihovoril prostredníctvom telemosta slovenským poslancom, to vyhlásil predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa.
Juraj Krúpa. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Poslanec Andrej Stančík (OĽaNO) povedal, že v parlamente bolo počuť hlas slobodného sveta. „Počuli sme hlas odporu voči tyranii a neslobode,“ uviedol. Poukázal na slová Zelenského, ktorý vyjadril pochopenie, že Slovensko je závislé na ruskom plyne a rope a takáto závislosť sa nedá zrušiť zo dňa na deň.
Ako ďalej uviedol Stančík, bývalé vlády zo Slovenska urobili energetického vazala Ruskej federácie. Stančík upozornil, že Robert Fico (Smer) na prejav neprišiel, fašisti demonštratívne opustili rokovaciu sálu a doslova „odišli ako krysy“. „Medzi Smerom a extrémom nie je žiadny rozdiel. Smer a fašisti je prakticky to isté,“ mienil Stančík. Takúto alternatívu pre Slovensko označil za „čiernu perspektívu a nemôžeme ju dopustiť“. Poslanec doplnil, že pokiaľ ruského prezidenta Vladimira Putina nezastavia hrdinskí Ukrajinci, ktovie, kam sa až ruské vojská dostanú.
Andrej Stančík. Foto: TASR/Jakub Kotian
Poslanci strany SaS sú odhodlaní byť hlasom Ukrajiny na pôde EÚ
Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) v reakcii na prejav vyhlásila, že bol silným momentom pre spolupatričnosť Slovenska s Ukrajinou. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová povedala, že silným signálom zo strany Zelenského bolo vyzdvihnutie pomoci slovenskej vlády a podpory občanov, pričom ich rozhodnosť dal za príklad celému svetu. „Napriek tomu, že ukrajinský prezident rozumie nášmu postoju k ruskej rope a plynu, vnímame aj my ich volanie po odstrihnutí sa od energetických zdrojov z Ruska,“ uviedla Zemanová.
Anna Zemanová. TASR/Jakub Kotian
Podľa podpredsedu parlamentu Milana Laurenčíka (SaS) bol prejav Zelenského jeden z najsilnejších v parlamente. „Standing ovation poslancov neznamenal len ocenenie a poďakovanie ukrajinskému prezidentovi za jeho príhovor, ale celému národu za obranu ich vlasti a hodnôt Európy,“ povedal Laurenčík.
Poslanci strany SaS sú odhodlaní byť hlasom Ukrajiny na pôde Európskej únie, ako apeloval Zelenskyj. „Našou odpoveďou je ochrana slobody a pomoc ukrajinskému ľudu. Stojíme na strane mieru a na strane Ukrajiny. Ďakovné slová ukrajinského prezidenta sú jasný signál, že nie sme pre Ukrajinu len susedia, ale aj ich najbližší spojenec. Veríme, že Ukrajina zvíťazí,“ doplnil podpredseda poslaneckého klubu SaS Roman Foltin.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) v reakcii na príhovor povedal, že agresiu treba odsúdiť, nemá byť ospravedlňovaná či ticho tolerovaná. "Stojím na strane Ukrajiny. Volodymyr Zelenskyj je hrdinom dnešných dní," uviedol na sociálnej sieti.
Poslanec Peter Pollák (OĽaNO) však na sociálnej sieti reagoval na neúčasť šéfa liberálov a ministra hospodárstva Richarda Sulíka na prejave ukrajinského prezidenta Zelenského. „Pýtajú sa ma, kde bol Sulík, keď rečnil Zelenskyj. Hovorím, a čo ja viem, pýtajte sa Roberta (Geissena). Asi ich zobral do ZOO.“
TRENČÍN – Lesnícky deň sa na Slovensku organizuje pravidelne od roku 2007. Hlavným cieľom je prispieť k formovaniu pozitívneho vzťahu k prírode a k životnému prostrediu. Do Trenčína sa vrátil na Štúrovo námestie po dvojročnej odmlke. Tento rok bola téma lesníckeho dňa v Trenčíne: Dajme šancu drevu.
Lesnícky deň sa konal v rámci 16. ročníka celoslovenských Lesníckych dní, ktoré spájajú nielen lesnícke inštitúcie a subjekty lesného hospodárstva, ale aj partnerov z iných odvetví v záujme prezentácie lesa, lesného hospodárstva a produktov z neho, prezentácie práce lesníka. Obľúbené podujatie sa vrátilo na Štúrovo námestie po dvoch rokoch.
Tento rok bola téma : Dajme šancu drevu „Máme tu rôzne skladačky a aktivity, aby deti spoznali rôzne druhy dreva, prezradila lesná pedagogička Jaroslava Vanyová. Okrem toho sa podujatia zúčastnili aj poľovníci a lesní pedagógovia, ktorí pomáhali deťom prostredníctvom ďalších aktivít rozpoznávať rôzne zvieratá a rastliny. Deti rozpoznávali semená drevín, listy drevín alebo zatĺkali do dreva rôzne klinčeky.
https://vimeo.com/708149968
„V dnešnej dobe je veľa televíznych programov, ale deti si väčšinou vyberajú programy, ktoré nie sú náučné. Potom sa nám stáva, že nepoznajú zvieratá, ktoré bežne žijú v našej prírode,“ pokračovala spoluorganizátorka Jaroslava Vanyová.
Podujatia sa zúčastnilo viac ako 400 detí a bolo vidieť, že príroda ich veľmi baví.
Lesníckeho dňa sa tento rok aktívne zúčastnilo :
LESNÉ HOSPODÁRSTVO INOVEC s. r. o. ako organizátor v spolupráci s Mestom Trenčín
Lesy SR, štátny podnik, odštepný závod POVAŽIE
Trenčiansky samosprávny kraj ako Zelená župa
Okresný úrad Trenčín, Pozemkový a lesný odbor
Okresný úrad Trenčín, Odbor opravných prostriedkov na úseku lesného hospodárstva poľovníctva, lesného reprodukčného materiálu, pozemkových spoločenstiev a na úseku kontroly dreva
Mestské hospodárstvo a správa lesov, m. r. o Trenčín
Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu
Ukrajina dostane akúkoľvek pomoc zo Slovenska, ktorú vieme poskytnúť. Zdôraznil to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po príhovore ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Národnej rade SR.
Šéf rezortu obrany sa netají tým, že rokuje s Ukrajinou o rôznych alternatívach vojenskej pomoci. „Riešime so spojencami to, akým spôsobom môžeme Ukrajine pomôcť. Napríklad tým, že by sme našu techniku dali na Ukrajinu, pokiaľ by sme dostali techniku zo Západu,“ povedal.
Ide napríklad o slovenské tanky T-72 či bojové vozidlá pechoty. Rokovania o dodávkach húfnic Zuzana 2 sú vo finálnej fáze. Štátne podniky a niektoré súkromné spoločnosti tiež opravujú poškodenú ukrajinskú techniku.
Ako ďalej Naď skonštatoval, diskusia o možnom predaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine neprebieha. „Ukrajinci majú v tomto momente iné priority, ako je letectvo. Oni sa pozerajú po pozemných silách. Tá vojna teraz prebieha medzi delostrelectvom,“ vysvetlil.
Čo predstaví na veľtrhu IDEB ministerstvo obrany
Na svojom profile na sociálnej sieti informoval minister obrany aj o 9. ročníku medzinárodného veľtrhu obrannej techniky IDEB, ktorý za účasti 15 krajín a vyše 100 vystavovateľov začal v utorok v Bratislave.
„Záujem odbornej, laickej, ale aj politickej verejnosti preukazuje dôležitosť tém obrany a bezpečnosti. Aj na pozadí vojny na Ukrajine spoločnosť začala doslova vyhľadávať tieto témy a rezort obrany bude vždy pripravený poukazovať na potreby modernizácie, kvalitnej techniky, vyzbrojovania a dobrých podmienok pre tých, ktorí chránia našu vlasť,“ napísal Naď.
Portfólio vystavovateľov zahŕňa vojenskú techniku, systémy obranného priemyslu, komunikačné a monitorovacie systémy, zbrane a muníciu, obrnené a robotické vozidlá, systémy a služby pre logistiku, hasiace technológie, výstroj a výzbroj ozbrojených zložiek a súvisiace produkty a služby pre ozbrojené sily.
Verejnosť môže na veľtrhu vidieť napríklad mobilné miesto riadenia (MMR) z dielne slovenskej spoločnosti Aliter Technologies, ktoré prepája operačné centrum velenia a riadenia s informáciami priamo z terénu získaných prostredníctvom špeciálnej vzducholode či dronu.
Spoločnosť Rheinmetall v rámci svojej expozície ponúka vojenské nákladné vozidlo HX3 8x8, bojové vozidlo pechoty LYNX KF 41, ale aj zbrane a muníciu viacerých typov. Zetor Engineering si pripravila pancierové taktické vozidlo ATV 4x4 Zetor Gerlach a rýchle prepadové vozidlo RDV Zetor Gerlach 4x4. Lockheed Martin sa odprezentuje simulátorom stíhačky F-16 Fighting Falcon. Medzi vystavovateľmi je aj turecká spoločnosť Baykar, ktorej vojenské drony aktuálne využíva ukrajinská armáda.
Ministerstvo obrany SR predstaví prácu ozbrojených zložiek, ale aj rôznu bojovú techniku, ako napríklad prieskumné vozidlo BPsV-I, ktoré je výsledkom modernizácie pôvodne používaného vozidla BPsV Svatava, či húfnicu Zuzana 2.
Armáda spúšťa po dvojročnej prestávke dobrovoľnú vojenskú prípravu
Ministerstvo obrany (MO) SR spúšťa po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou dobrovoľnú vojenskú prípravu (DVP). Informácie o registrácii a podmienkach sú zverejnené na novej webovej stránke vojenskapriprava.sk. Prihlasovanie je už spustené. TASR o tom v pondelok informovala hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Aj vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine sa verejnosť začala intenzívnejšie zaujímať o vlastnú bezpečnosť a tiež o obranu štátu. Práve dobrovoľná vojenská príprava môže byť pre mnohých spôsobom, ako v súlade s legislatívou a pod dozorom skutočných profesionálov zapracovať na svojej sile, odvahe a pripravenosti na vlastnú obranu i obranu vlasti,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď.
V roku 2022 má rezort obrany ambíciu vycvičiť 150 vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Počas 11-týždňovej prípravy v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin získajú absolventi DVP základné vojenské vedomosti a zručnosti. Okrem toho dostanú aj príspevok viac ako 1 300 eur.
Výcvik je plánovaný v termíne od 6. júla do 23. septembra. Zameraný bude okrem získania základných vedomostí a praktických zručností v ovládaní zbraní aj na zvýšenie fyzickej kondície, zvýšenie pripravenosti na zvládanie stresových a záťažových situácií a v neposlednom rade aj na vojenskú disciplínu.
Po úspešnom ukončení výcviku sú absolventi povýšení na vojakov 2. stupňa a zaraďovaní do záloh, pričom majú otvorenú možnosť vstúpiť aj do aktívnych záloh a byť tak pripravení na nasadenie v rámci domáceho krízového manažmentu.
Obraz "Shot Sage Blue Marilyn" od Andyho Warhola z roku 1964 sa v pondelok vydražil za rekordných 195 miliónov dolárov, čím sa stal najdrahším umeleckým dielom 20. storočia.
Obraz sa vydražil za štyri minúty. Potenciálni záujemcovia sa mohli na dražbe zúčastniť fyzicky aj online, no podľa vyjadrenia aukčného domu Christie's, ktorý dražbu organizoval, prišla najvyššia ponuka od kupca prítomného priamo v aukčnej sieni.
Modrá Marilyn sa vydražila za 195 miliónov dolárov, čím porazila doteraz najdrahší obraz "Ženy z Alžíru" od Pabla Picassa, ktorý sa v roku 2015 vydražil za takmer 180 miliónov dolárov. Najdrahším obrazom, ktorý sa kedy dostal do dražby, však zostáva "Salvator mundi" od Leonarda da Vinciho, za ktorý v roku 2017 záujemca zo saudskoarabskej kráľovskej rodiny zaplatil viac ako 450 miliónov dolárov.
Andy Warhol začal pracovať na sieťotlači Marilyn Monroe po jej smrti v auguste 1962. Vyhotovil ju v štyroch rôznofarebných verziách rovnakej veľkosti, ktoré sú známe pod názvom "Shots Marilyn". Na obraze "Shot Sage Blue Marilyn" má Marilyn na pozadí šalviovomodrej farby ružovú tvár, červené pery, žlté vlasy a modré očné tiene.
Aukčná spoločnosť obraz dražila v mene švajčiarskej Nadácie Thomasa a Doris Ammanovcov, pričom celá získaná suma šla priamo tejto nadácii, ktorá sa snaží zlepšovať životné podmienky detí na celom svete.
Oranžovú verziu Warholovej Marylin sa v roku 1998 podarilo aukčnému domu Sotheby's vydražiť za 17 miliónov dolárov.
Andy Warhol bol synom slovenských prisťahovalcov rusínskej národnosti do Spojených štátov z dediny Miková v okrese Stropkov. Narodil sa v roku 1928 v americkom Pittsburghu, zomrel v roku 1987 v New Yorku. (tasr)
Prevažná väčšina obyvateľov Európskej únie (EÚ) pripisuje zodpovednosť za situáciu na Ukrajine Rusku. Neplatí to však rovnako vo všetkých krajinách. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti YouGov, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s European University Institute pre tohtoročnú konferenciu o stave Únie, ktorá sa konala vo Florencii.
V Škandinávii, Veľkej Británii, Poľsku a Holandsku si viac ako 70 percent ľudí myslí, že za vojnu je zodpovedné predovšetkým Rusko. Naopak, v Bulharsku a Grécku (po 57 percent) je väčšina presvedčená, že zodpovednosť nesie Severoatlantická aliancia (NATO) alebo, že NATO má zodpovednosť rovnocenne spolu s Ruskom. Na Slovensku si to myslí 45 percent repondentov. Zhruba 38 percent Slovákov sa domnieva, že za vojnu je zodpovedné Rusko (alebo viac Rusko ako NATO), ďalších 17 percent sa nevedelo vyjadriť.
Kto je zodpovedný za súčasnú situáciu na Ukrajine?
(% opýtaných)
Podobný obrázok sa podľa YouGov ukazuje aj v otázke o vzťahu Európskej únie a Ruska. Zatiaľ čo väčšina opýtaných si myslí, že európske krajiny by mali investovať skôr do obrany a bezpečnosti ako do obchodu a diplomacie s Ruskom (tento názor sa v uplynulých mesiacoch výrazne posilnil), v Bulharsku (57 percent), Grécku (55 percent), na Slovensku (49 percent) a v Maďarsku (37 percent) má väčšina ľudí opačný názor.
Ak uvažujete o vzťahu Európskej únie a Ruska, aký prístup by ste uprednostnili od európskych krajín?
(% opýtaných)
Tieto zistenia naznačujú, že európska verejnosť je v tejto súvislosti viac rozdelená, ako by sa dalo predpokladať na základe jednotnej reakcie Európy na vojnu na Ukrajine.
Prieskum sa zameral aj na to, do akej miery a ako Európania podporujú alebo nesúhlasia s rôznymi iniciatívami na pomoc Ukrajine v súvislosti s Ruskou inváziou. Väčšina opýtaných pritom súhlasila s posielaním humanitárnej pomoci na Ukrajinu (84 percent), umožnením vstupu ukrajinských utečencov do európskych krajín (80 percent) a na ich pracovné trhy (71 percent).
Najzložitejšia je, zdá sa, pre Európanov predstava, že by mali do boja poslať svoje vojská, čo podporuje v priemere len 31 percent opýtaných. Podobne je len menšia časť obyvateľov Európy pripravená prijať vyššie ceny energií v súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko, i keď 42 percent je stále za.
Podporu má aj urýchlenie prijatia Ukrajiny za člena EÚ (49 percent) a väčšina je aj za posielanie zbraní a vojenského vybavenia na Ukrajinu (58 percent). Najmä v poslednej zmienenej oblasti sa však opäť ukazuje iný postoj medzi ľuďmi v Bulharsku (17 percent), Grécku (24 percent), Maďarsku (24 percent) a na Slovensku (32 percent).
Štúdia je založená na reprezentatívnych vzorkách zo 16 krajín EÚ a tiež Spojeného kráľovstva, pričom prieskum v teréne sa uskutočnil v období od 1. do 25. apríla tohto roka.
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v prejave na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím. Informovala o tom agentúra AFP.
Putin vo svojom prejave okrem iného spomínal na hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny a vysvetľoval dôvody vojenskej operácie v Donbase.
V radoch vojakov zhromaždených na Červenom námestí boli aj účastníci tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktorú Rusko začalo proti Ukrajine ešte 24. februára. O nich Putin vo svojom prejave povedal, že "bojujú za ľudí v Donbase, za bezpečnosť vlasti".
Tisíckam vojakov zhromaždených na moskovskom Červenom námestí Putin povedal, že ruské sily na Ukrajine pokračujú v boji proti nacizmu, a zdôraznil, že je dôležité "urobiť všetko pre to, aby sa hrôza globálnej vojny neopakovala," citovala agentúra AFP.
Moskva podľa ruského prezidenta napriek všetkým nezhodám v medzinárodných vzťahoch "vždy presadzovala vytvorenie systému rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti" a ponúkala západným krajinám dohodu o bezpečnostných zárukách.
Podľa Putina však boli snahy Ruska o kompromis v bezpečnostných otázkach márne.
"Krajiny NATO nás nechceli počuť... to znamená, že v skutočnosti mali celkom iné plány," vyhlásil Putin.
Uviedol, že "pri hraniciach Ruska sa vytvárala bezprostredná hrozba, pripravoval sa útok, aj na ruský Krym".
Tvrdil tiež, že Kyjev hovoril o možnom získaní jadrových zbraní, čo - podľa Putina - bolo pre Rusko neprijateľné. Poukázal i na to, že Severoatlantická aliancia sa začala aktívne etablovať na územiach susediacich s Ruskom.
Putin svoj prejav prerušil, keď vyhlásil minútu ticha za padlých v druhej svetovej vojne.
Na záver svojho prejavu avizoval, že podpíše výnos o podpore detí vojakov padlých počas prebiehajúcej tzv. vojenskej operácie na Ukrajine.
Slávnostné podujatie k Dňu víťazstva na Červenom námestí vyvrcholilo defilé zhromaždených vojakov a vojenskej techniky.
Severoatlantická aliancia nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovej stratégii Ruska, ale svet sa zrejme musí pripraviť na "ešte masívnejšie ničenie" zo strany ruskej armády na Ukrajine.
Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil belgický denník Le Soir, informuje spravodajca TASR.
Stoltenberg pri tejto príležitosti vyzval na "zintenzívnenie" dodávok zbraní pre Kyjev. "Musíme sa pripraviť na ruskú ofenzívu, na ešte väčšiu brutalitu, viac utrpenia a ešte masívnejšie ničenie kľúčovej infraštruktúry a obytných oblastí," opísal situáciu šéf Aliancie.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine 24. februára NATO nezaznamenalo žiadnu zmenu v ruskej jadrovej stratégii, upozornil Stoltenberg, a to napriek hrozbám ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko môže použiť takéto zbrane.
"Je našou povinnosťou znížiť toto riziko. NATO je najsilnejšou alianciou na svete a náš odkaz je jasný – po použití jadrových zbraní budú vo všetkých táboroch iba porazení," skonštatoval Stoltenberg.
Šéf NATO zároveň varoval, že vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine "môže nanešťastie trvať mesiace alebo dokonca roky".
Podľa jeho slov ak chce Kyjev "udržateľne a úspešne" odraziť ruskú inváziu, musí prejsť na moderné západné zbrane. "Ukrajina naliehavo potrebuje ťažké zbrane. Západ potrebuje zintenzívniť svoje dodávky, urobiť viac a pripraviť sa na dlhodobé záväzky. Musíme sa uistiť, že Ukrajina sa dokáže ubrániť. Iba odvaha a statočnosť ukrajinskej armády nebudú stačiť. Je potrebná aj silná vojenská podpora zo Západu," vysvetlil.
Stoltenberg dodal, že Putin začal vojnu, pretože chcel "menej NATO" na hraniciach s Ruskou federáciou, a dostane "presný opak" - viac NATO na svojich hraniciach, väčšiu vojenskú prítomnosť Aliancie na svojom východnom krídle a možno aj dvoch nových členov NATO.
Tými by sa mohli stať Fínsko a Švédsko. Podľa jeho slov ak sa obe krajiny napokon rozhodnú vstúpiť do Aliancie, budú sa môcť veľmi rýchlo integrovať do tohto zoskupenia.
Stoltenberg očakáva, že na madridskom summite Aliancie koncom júna sa lídri NATO dohodnú na posilnení svojich obranných a odstrašujúcich schopností, pretože Aliancia čelí "najväčšej bezpečnostnej výzve tejto generácie", a to podľa jeho slov nielen pre Rusko, ale aj pre terorizmus, kybernetické útoky a dôsledky vzostupu Číny v bezpečnostnej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu počas gratulácie bývalým sovietskym krajinám pri príležitosti 77. výročia porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne vyhlásil, že "víťazstvo bude naše tak, ako to bolo v roku 1945". TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP a vyhlásení zverejnených na oficiálnej stránke Kremľa.
Podľa Kremľa uviedol Putin v telegramoch adresovaných najvyšším predstaviteľom Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, ktoré Rusko vo februári uznalo za samostatné štáty, že "naši vojaci bojujú bok po boku, tak ako ich predkovia, za oslobodenie svojej rodnej zeme" od nacistov, pričom vyjadril presvedčenie, že rovnako ako v roku 1945 "bude víťazstvo naše".
"V súčasnosti je našou spoločnou povinnosťou nedopustiť návrat nacizmu, ktorý priniesol toľko utrpenia ľudom z rôznych krajín. Je nevyhnutné uchovať a predať našim potomkom pravdu o udalostiach vojnových rokov a spoločných duchovných hodnotách a tradíciách bratského priateľstva," cituje Kremeľ slová Putina.
Ruský prezident zároveň podľa agentúry AFP vyjadril nádej, že nové generácie budú hodné pamiatky svojich otcov a starých otcov.
"Nanešťastie dnes nacizmus opäť dvíha hlavu a pokúša sa presadiť svoje barbarské a neľudské zvyklosti. Našou svätou povinnosťou je zabrániť ideologickým nástupcom tých, ktorí boli porazení vo veľkej vlasteneckej vojne, aby sa pomstili," cituje Kremeľ Putina, ktorí v nedeľu zároveň zablahoželal ku Dňu víťazstva aj veteránom druhej svetovej vojny.
Najvyšší predstaviteľ Kremľa pritom podľa AFP obyvateľom Ukrajiny zaželal spravodlivú a mierovú budúcnosť.
Rusko nazýva inváziu na Ukrajinu špeciálnou vojenskou operáciou, ktorej cieľom je odzbrojiť Ukrajinu a zbaviť ju "nacistov" a protiruského nacionalizmu, ktorého vznik podnietil podľa Moskvy Západ. Ukrajina a západné krajiny však s týmto nesúhlasia a tvrdia, že Rusko začalo na Ukrajine nevyprovokovanú vojnu, ktorá je aktom agresie.
Deň víťazstva – v Rusku sa oslavuje 9. mája – je jednou z najdôležitejších národných udalostí Ruska, počas ktorej si jeho obyvatelia pripomínajú obrovskú obeť, ktorú Sovietsky zväz priniesol vo vojne proti nacistickému Nemecku. Tá je v Rusku známa ako veľká vlastenecká vojna, pripomína Reuters.
Prvá dáma USA Jill Bidenová v sprievode predsedu vlády SR Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca (obaja OĽaNO) v nedeľu napoludnie navštívila hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom. Zaujímala sa o prácu dobrovoľníkov a zložiek pomáhajúcich ukrajinským vojnovým utečencom. Za všetkých Ukrajincov sa tiež pomodlila v provizórnej kaplnke a po skončení návštevy odišla na Ukrajinu.
Bidenová sa priamo na hraničnom priechode porozprávala aj s tamojšími hraničnými policajtmi, hasičmi a pristavila sa aj pri dobrovoľníkoch pracujúcich v hangári hraničného priechodu. O dianí v súvislosti s utečencami na priechode a zaangažovaní jednotlivých zložiek ju oboznámil zástupca migračného úradu SR Branislav Tichý. Prvá dáma USA im vyjadrila vďaku za prácu, ktorú v tejto neľahkej situácii vykonávajú.
Chcem poďakovať všetkým ľuďom na Slovensku, že otvorili svoje náručia, otvorili svoje domovy, ale hlavne otvorili svoje srdca. Spojené štáty stoja za vami a sú v tom s vami, uviedla Bidenová.
V provizórnej kaplnke sa na konci hodinovej návštevy spolu s ostatnými Bidenová pomodlila za Ukrajinu, všetkých ľudí, ktorí na Slovensko prichádzajú z vojnou zmietanej krajiny a rovnako za tých, ktorí im pomáhajú. Na záver sa tiež poďakovala všetkým ľuďom na Slovensku, že otvorili svoje domovy a srdcia ukrajinským utečencom. Upozornila, že USA stojí v súvislosti so vzniknutou situáciou pri Slovákoch. Následne sa cez hranicu s delegáciou presunula na Ukrajinu.
Dobrovoľníci pomáhajúci ľuďom utekajúcim pred vojnou vnímajú návštevu prvej dámy USA Jill Bidenovej ako veľkú poctu, na jej príchod sa však zvlášť nepripravovali. Hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom je v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine najvyťaženejším. V čase návštevy Bidenovej bol v prevádzke len pre nákladné autá a jej návšteva bola tiež spojená s prísnymi bezpečnostnými opatreniami.
Bidenová sa ešte pred príchodom na hranicu s Ukrajinou stretla v doobedňajších hodinách v Košiciach s dobrovoľníkmi a utečencami v krízovom centre pri autobusovej stanici. Navštívila tiež mamičky a deti z Ukrajiny na základnej škole na Tomášikovej ulici v Košiciach. V pondelok 9. mája by sa mala podľa agentúry AP stretnúť s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a predstaviteľmi vlády SR.
Hnutie Sme rodina sa v parlamente zdržalo hlasovania o vydaní predsedu Smeru-SD Roberta Fica na prípadné väzobné stíhanie, lebo šéf hnutia Boris Kollár figuruje v prípade ako poškodený, a preto je zaujatý. Predseda Národnej rady (NR) SR Kollár to uviedol v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. Nezaradený poslanec a šéf Hlasu-SD Peter Pellegrini zdôraznil, že nevydanie Fica do väzby nemá vplyv na pokračovanie trestného stíhania.
Kollár podotkol, že sa hnutie zdržalo hlasovania, aby mu nemohli vyčítať, že bol v prípade zaujatý a konal neeticky. "Keby som rozhodoval o Ficovi, konal by som nie nezaujato," zdôraznil s tým, že orgány činné v trestnom konaní majú rozviazané ruky.
Hnutie podľa jeho slov nezatvára dvere pred vylúčenými poslankyňami z klubu OĽaNO Romanou Tabák a Katarínou Hatrákovou, ktoré hlasovali proti Ficovmu vydaniu.
"Niektorí hlasovanie prezentujú tak, ako keby došlo k nejakej ujme. Trestné stíhanie ale bude pokračovať, len Fico nebude vo väzbe," doplnil Pellegrini. Tvrdí, že za súčasných okolností by nepodporili vydanie na väzobné stíhanie ani v prípade, že by išlo o poslancov OĽaNO.
Kollár ďalej v relácii naznačil, že by sa na financovaní avizovaných vládnych opatrení na zmiernenie následkov zdražovania mohli podieľať najbohatšie a najziskovejšie spoločnosti. "Máme tu firmy, ktoré vďaka kríze 'vycicali' ľudí a keď majú teraz stámiliónové zisky, mali by sa podeliť s ostatnými," podotkol predseda NRSR. Je za to, aby vláda s týmito podnikmi rokovala a výsledok bol konsenzuálny. Priblížil, že sa rokuje aj o možnom zastropovaní cien benzínu.
Nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD sú podľa Pellegriniho náchylní podporiť sociálne opatrenia, ak by boli implementované aj ich pozmeňujúce návrhy. "Ak bude toto celé predmetom politického boja a spojené pomaly s vyslovením dôvery vláde, urobíme všetko pre to, aby vláda skončila," reagoval Pellegrini. Podporuje dočasné zníženie spotrebnej dane z benzínu.
V súvislosti s prípadným embargom štátov Európskej únie na ruský plyn hovorí predseda parlamentu o potrebe zvážiť, akým spôsobom ho možno nahradiť. "Bez plynu kompletne rozvrátime celú ekonomiku. Keď nebudeme mať plyn, prestaneme vyrábať," upozornil Kollár.
