Považská Bystrica – Niekedy staré truhlice v starých domoch ukrývajú tajomstvá o akých ich majitelia ani netušia. Takýto poklad sa skrýval aj v truhlici v starej dreveničke v obci Hatné. Dnes ho ľudia môžu vidieť na výstave.
Výstava s názvom Poklady z truhlice – História a remeslá Marikovskej doliny, ktorú pripravilo Považské osvetové stredisko spolu s Vlastivedným múzeom a Považskou knižnicou. Ukazuje zaujímavé dokumenty, fotografie, náradie, odevy ale aj skutočný poklad nájdený úplnou náhodou v starej truhlici. „Naše Vlastivedné múzeum sa podieľalo zbierkovým fondom, pripravili sme z neho ukážky krojových súčastí, ale aj predmety dennej potreby. Urobili sme aj reprodukciu prvej písomnej zmienky o obci, listiny z roku 1321,“ povedala riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová.
https://vimeo.com/709039741
Pokladom sú kroje, ktoré sa našli v obci Hatné. „Moja známa tam má zachovanú dreveničku. Raz sme sa stretli, že preskúmame, čo v nej je. Našli sme truhlicu a na jej spodku ženské kroje. Zachované, pekne zopnuté, pozväzované. Takže takto sme našli poklady z truhlice. Potom sme zistili, že kroje pochádzajú zo začiatku 20. storočia,“ povedala P. Rágulová.
Starosta obce Dolná Mariková Peter Šujak hovorí, že výstava ukazuje, ako v Marikovskej doline ľudia žili celé stáročia. „Musíme si vážiť a byť hrdí na našich predkov, ktorí nám počas celých stáročí vytvárali mozaiku zaujímavej a krásnej histórie Marikovskej doliny,“ povedal starosta.
Starosta obce Horná Mariková, ktorá je na samom konci doliny hovorí, že obyvatelia tu dokázali prežiť len vďaka svojej drine. „Mariková je rozprávkové kráľovstvo by som povedal. Jednak tým, že ľudia kedysi nemali možnosť čítania a možno nejakých iných vzdelávacích programov. V podstate všetka tá kultúra sa odovzdávala ústne. Či to boli piesne, či to boli povesti. Naozaj jedna z tých dolín, ktorá bola najchudobnejšia, kde žilo množstvo obyvateľov a len svojou prácou dokázali prežiť,“ povedal Miroslav Hamran.
Príjmy Ruska z ropy tento rok aj napriek bojkotu vzrástli o 50 percent, uviedla Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Polovičný nárast prichádza v čase, keď sa mnohí odberatelia surovine z východu vyhýbajú.
Moskva každý mesiac v tomto roku získala takmer 20 miliárd USD (18,95 miliardy eur), keď objem predaja ropy a ropných produktov dosiahol okolo 8 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) denne, uviedla IEA vo svojej mesačnej správe. A to aj napriek tomu, že pre obchodné reštrikcie prijaté po ruskej invázii na Ukrajinu sa mnohí obchodníci a rafinérie vyhýbajú ruskej rope.
Dodávky z Ruska pokračujú, aj keď Európska únia (EÚ) pripravuje zákaz dovozu a medzinárodné koncerny, ako Shell či TotalEnergies, prisľúbili, že prestanú nakupovať ruskú ropu. Zvýšený záujem o zlacnenú ropu z Ruska majú Čína a India.
Draho? Môže byť ešte drahšie
IEA vo svojej aktuálnej mesačnej správe nijako výrazne nezmenila vyhliadky pre svetový trh s ropou. Na globálnom trhu je nedostatočná ponuka, čo sa môže ešte zhoršiť v najbližších mesiacoch po zotavení dopytu zo strany Číny, ktorý priškrtili protipandemické opatrenia.
Zníženie dodávok rafinovaných ropných produktov z Ruska ešte zhoršilo situáciu na trhu. Ich rezervy klesli sedem kvartálov po sebe, pričom zásoby takzvaných stredných ropných destilátov sú najnižšie od roku 2008.
Aj napriek všetkým problémom Moskva v prvých štyroch mesiacoch 2022 profitovala z vysokých cien ropy. Jej príjmy z exportu ropy a ropných produktov v tomto období medziročne stúpli o 50 percent. Európska únia (EÚ) bola aj napriek sankciám uvaleným na Moskvu v apríli stále najväčším trhom pre ruský export, keď sem smerovalo až 43 percent.
Rusi ešte len môžu mať problémy
Začínajú sa však objavovať prvé signály narušenia odolnosti Ruska. Dodávky ruskej ropy v apríli klesli o 1 milión barelov denne, pričom tieto straty sa môžu v druhej polovici roka strojnásobiť, odhaduje IEA. Sankcie EÚ proti ruským firmám, ako je Rosnefť, začnú platiť 15. mája a Brusel pripravuje úplný zákaz dovozu ruskej ropy.
"V prípade dohody nové embargá urýchlia reorientáciu obchodných tokov, ktorá už prebieha, a donútia ruské ropné spoločnosti uzavrieť ďalšie ťažobné vrty," dodala.
AKTUALIZOVANÉ Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. Informuje o tom agentúra AP.
"Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch," uvádza sa v spoločnom vyhlásení prezidenta a premiérky zverejnenom na internetovej stránke prezidenta.
Ako vysvetľuje AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky.
Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.
Stoltenberg: Aliancia plne rešpektuje rozhodnutie Fínska v prospech vstupu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok privítal rozhodnutie vedúcich predstaviteľov Fínska v prospech vstupu ich krajiny do Aliancie. Podľa agentúry AFP Stoltenberg rozhodnutie Fínska označil za "plne zvrchované" a dodal, že NATO ho plne rešpektuje".
"Ak sa Fínsko rozhodne o členstvo požiadať, vrúcne ho v NATO privítame," povedal. Možný prístupový proces Fínska by podľa jeho slov bol "hladký a rýchly".
Švédsko fínsky postoj pri rozhodovaní sa zohľadní
Švédsko bude brať do úvahy štvrtkové rozhodnutie najvyšších predstaviteľov susedného Fínska o podpore vstupu do NATO aj pri svojom vlastnom rozhodovaní sa o prípadnom podaní žiadosti o členstvo v Aliancii. Vyhlásila to švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
"Je to dôležitý odkaz prezidenta Fínska Sauliho Niinistöa a prezidentky Sanny Marinovej. Fínsko je najbližším brannobezpečnostným partnerom Švédska, a tak musíme brať fínske hodnotenie situácie do úvahy. Švédsko sa rozhodne po predložení správy z konzultácií týkajúcich sa bezpečnostnej politiky," napísala Lindeová.
Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen taktiež na Twitteri napísal, že členstvo v NATO urobí Fínsko menej zraniteľným voči prípadnému vojenskému útoku.
Agentúra AFP cituje z jeho blogu, v ktorom píše o tomto rozhodnutí prezidenta a premiérky ako o "obrannom riešení, ktoré nikoho neohrozuje". Podľa vlastných slov dúfa, že Švédsko príde k rovnakému záveru a o členstvo v Aliancii požiada spoločne s Fínskom.
Scholz vyjadril plnú podporu vstupu Fínska do Aliancie
Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil vo štvrtok "plnú podporu" Berlína pre Fínsko pri jeho úsilí stať sa členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO). Informovala o tom agentúra AFP.
"Vítam rozhodnutie Fínska vysloviť sa v prospech okamžitého vstupu krajiny do NATO. V telefonickom rozhovore s prezidentom (Saulim) Niinistöom som Fínsko uistil o plnej podpore nemeckej vlády," napísal Scholz na sociálnej sieti Twitter.
Heger podporil vstup Fínska do NATO
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyjadril podporu vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Urobil tak na sociálnej sieti.
Tento vstup podľa neho posilní nielen bezpečnosť Fínska, ale aj celej demokratickej Európy. "Len silná Severoatlantická aliancia dokáže udržiavať ruský imperializmus v bezpečnej vzdialenosti od slobodného demokratického sveta," uviedol predseda vlády.
Ruský prezident Vladimír Putin dokázal niečo, čo po dlhé roky vyzeralo veľmi nepravdepodobné. Je tým fakt, že fínska spoločnosť spojí svoju bezpečnosť s NATO, skonštatoval premiér. "Tomu sa hovorí politika nezamýšľaných dôsledkov. Putin je v nej majstrom," poznamenal.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) vo štvrtok privítal spoločné vyhlásenie fínskeho prezidenta a premiérky o historickom rozhodnutí o vstupe tejto krajiny do NATO. TASR o tom informuje na základe Korčokovho vyjadrenia na sociálnej sieti Twitter.
"V prípade, že sa Fínsko rozhodne (o členstvo) požiadať, bude v NATO vítané. Slovensko podporuje rýchly proces vstupu," napísal.
Moskva bude nútená reagovať na rozhodnutie Fínska vstúpiť do NATO
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že Rusko bude nútené reagovať na rozhodnutie Fínska vstúpiť do organizácie NATO. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vo vyhlásení ruského zahraničnopolitického rezortu sa zámer fínskeho vedenia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie označuje za "radikálnu zmenu zahraničnopolitického kurzu krajiny".
Ministerstvo pripomenulo, že Rusko opakovane deklarovalo, že výber spôsobov zaistenia bezpečnosti závisí od rozhodnutí vedenia a ľudu Fínska. Helsinki by si však mali uvedomiť dôsledky takéhoto kroku, píše sa vo vyhlásení na margo rozhodnutia Fínska v prospech vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Moskva ďalej upozornila, že vstup Fínska do NATO spôsobí vážne škody na bilaterálnych rusko-fínskych vzťahoch i na stabilite a bezpečnosti v regióne severnej Európy.
Ruská diplomacia avizuje, že Rusko bude nútené podniknúť odvetné kroky "vojensko-technického aj iného charakteru", aby zastavilo hrozby pre svoju národnú bezpečnosť.
"Budeme reagovať podľa situácie," vyhlásilo ruské ministerstvo.
Ruská diplomacia tiež tvrdí, že vstup Fínska do NATO bude porušením medzinárodných právnych záväzkov Fínska – predovšetkým Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947 i zmluvy medzi Ruskom a Fínskom z roku 1992.
Demokratom sa v americkom Senáte nepodarilo presadiť návrh Zákona o ochrane zdravia žien, ktorý by vo federálnej legislatíve zakotvil právo na interrupciu. Išlo skôr o symbolický pokus vyvinúť tlak po tom, čo unikol návrh rozhodnutia Najvyššieho súdu USA zrušiť verdikt v prípade Roe vs. Wade.
Americkej demokratickej strane sa nepodarilo v stredu v Senáte získať potrebných 60 hlasov pre návrh zákona, ktorý by vo federálnej legislatíve zakotvil právo na interrupciu.
Demokrati potrebovali na návrh Zákona o ochrane zdravia žien, ktorý už predtým schválila Snemovňa reprezentantov, získať v 100-člennom Senáte dovedna 60 hlasov, aby sa o jeho schválení vôbec hlasovalo. Republikáni a demokrati majú v tejto hornej komore Kongresu po 50 kresiel.
Ako píše AFP, išlo teda najmä o symbolickú reakciu Demokratickej strany na očakávané rozhodnutie Najvyššieho súdu USA zrušiť svoj historický verdikt v prípade Roeová verzus Wade z roku 1973, ktorý garantuje právo žien na interrupcie. Proti návrhu zákona hlasovalo všetkých 50 republikánskych senátorov, ako aj konzervatívny demokrat Joe Manchin.
Today Senate Democrats attacked the right to life. But I’m happy and proud to say that their efforts were defeated. Senate Republicans stopped them. I will always stand for life.
Americký prezident Joe Biden po neúspešnom hlasovaní sľúbil, že nikdy "neprestane bojovať za ochranu prístupu k reprodukčnej starostlivosti pre ženy" a vyzval Američanov, aby si volili senátorov, ktorí budú konať rovnako.
Tisíce ľudí minulý týždeň v New Yorku protestovali proti zverejnenému návrhu stanoviska Najvyššieho súdu USA o zrušení verdiktu v prípade Roeová verzus Wade. Protesty sprevádzalo fingované zabíjanie deti či výzvy na pálenie eucharistie. Konali sa pred katolíckymi kostolmi, ale aj priamo v nich. Davy neobišli ani domy sudcov Najvyššieho súdu. Vo Wisconsine dokonca niekto podpálil budovu pro-life organizácie.
Ak by súd návrh potvrdil, bolo by na jednotlivých štátoch USA, či by povolili legálne vykonávanie interrupcií.
Reprodukčné práva budú s najväčšou pravdepodobnosťou jednou z hlavných tém nadchádzajúcich novembrových volieb do oboch komôr Kongresu, komentuje AFP. Voľby rozhodnú o tom, ktorá strana bude ovládať tieto zákonodarné zbory.
AKTUALIZOVANÉ Avizovaný protiinflačný balíček opatrení sa na stredajšie rokovanie vlády nedostal. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) uviedla, že SaS podmieňuje súhlas s ním postom šéfa Protimonopolného úradu SR. Premiér Eduard Heger neskôr doplnil, že koalícia pracuje na tom, aby pri návrhu protiinflačnej pomoci presvedčila stranu SaS.
„Myslela som si, že sme sa dohodli v pondelok (9. 5.) na koaličnej rade, kde sme sedeli do jednej v noci a boli sme viac-menej dohodnutí na nejakých parametroch. Dozvedela som sa, že naša dohoda neplatí a že protiinflačný balík na vládu nepôjde. A prijatie daňového bonusu by mal pán Sulík (SaS) podmieňovať šéfom Protimonopolného úradu SR. Budeme chcieť vysvetlenia, pretože keď sa na niečom dohodneme, tak to by malo platiť," uviedla v stredu ešte pred rokovaním vlády vicepremiérka Veronika Remišová..
Podčiarkla, že jej strana presadzuje pri nezávislých kontrolných inštitúciách, ktorými sú Protimonopolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad SR, verejné výberové konania. „Tieto úrady by nemali byť lénom žiadneho ministra ani politickej strany," poznamenala.
Čo vyčíta šéfka Za ľudí Sulíkovi
„Ak si strana SaS myslí, že urobí zle koaličným partnerom, nám alebo OĽaNO, tak to nie je pravda. Urobí zle ľuďom, ktorí na pomoc čakajú týždne. Zvlášť ma to mrzí preto, lebo pán Sulík vodí celebritných multimilionárov z Nemecka po celom Slovensku. Keby sa porozprával s normálnymi ľuďmi, ako oni žijú, tak by zistil, že nemajú z čoho zaplatiť účty, nemajú na základné životné potreby. A táto pomoc v čase krízy je mimoriadne dôležitá," povedala.
Geissenovci za rečníckym pultom v NR SR. Foto: Facebook
Poznamenala, že daňový bonus je znižovanie daní pre pracujúce rodiny. „Je to znižovanie daní. Je to niečo, čo strana SaS má vo svojom programe a za čo SaS bojuje. Toto by mala byť absolútna priorita, ak ideme podľa programového vyhlásenia vlády, aby to bolo schválené. Takže nerozumiem, prečo na poslednú chvíľu tieto obštrukcie," podčiarkla.
Napriek ďalšiemu črtajúcemu sa rozkolu Remišová uistila, že Za ľudí nezvažuje odchod z koalície a stopnutie podpory vládnych zákonov.
Šipoš: Protiinflačná pomoc stojí na SaS, asi sa o týždeň posunie
Rokovania o protiinflačnej pomoci momentálne stoja na SaS. Je tak možné, že sa predloženie opatrení ešte o týždeň posunie. Uviedol to v stredu v Národnej rade (NR) SR predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Koaličné strany OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina sú podľa Šipoša v tomto jednotné a chcú pomôcť ľuďom čo najskôr. „Momentálne to však, bohužiaľ, stojí na SaS, aj predlžovanie, aj rokovania, ale keďže sme seriózni partneri, tak ich chceme získať na palubu a dáme tomu ešte týždeň," skonštatoval.
Myslí si, že už sa blížia k cieľu rokovania. Najlepšie by však podľa neho bolo, aby boli všetci štyria koaliční partneri "na palube". „Myslím si, že keď sa to ešte o týždeň posunie, tak sa žiadna tragédia nestane," podotkol Šipoš.
Michal Šipoš a György Gyimesi. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský priblížil, že podľa jeho informácií zatiaľ nie je žiadna dohoda na protiinflačnej pomoci.
SaS s daňovým bonusom na deti nesúhlasí, no nebude ho vetovať
Koaličná SaS nesúhlasí s navrhovaným daňovým bonusom na deti, no nebude ho vetovať. Oznámil to po stredajšom rokovaní vlády minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík. Návrh považuje za zlý a nespravodlivý, liberálom sa nepáči ani to, že financovaný má byť krátením rozpočtu samospráv. Sulík potvrdil, že v parlamente za tento návrh liberáli hlasovať nebudú.
„Na vláde to prejde, a ak si to v parlamente chcú presadiť napríklad s hlasmi Hlasu, keď im to stojí za to... My za to ruku nezdvihneme," uviedol Sulík. Nastavenie bonusu je podľa neho nešťastné, spôsobom „chudobným zoberie, bohatým dá“.
Kritizuje aj krytie daňového bonusu peniazmi, ktoré mali dostať samosprávy. „Veľa si toho vytrpeli, museli znášať výrazne vyššie náklady v súvislosti s pandémiou, pomocou pre utečencov z Ukrajiny a teraz aj so zvýšením energií,“ upozornil. „Niektoré obce môže nové opatrenie doviesť až k platobnej neschopnosti,“ zdôraznil Sulík.
Richard Sulík. Foto: TASR/Pavol Zachar
V prípade zvyšných opatrení, prídavkov na deti a poukážok na voľnočasové aktivity, Sulík upozornil, že SaS nie je proti samotným výdavkom, ale proti tomu, že sa majú v dôsledku nich zvyšovať existujúce dane a zavádzať nové. „Preto to budeme aj vetovať,“ uviedol. Pripúšťa diskusiu v prípade prijatia ústavného zákona o daňovej brzde a v prípade, že sa výnos zo zvýšených a nových daní použije na zníženie inej dane.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR a podpredseda SaS Branislav Gröhling pripomenul, že sa nerieši zvyšovanie platov učiteľov a hlavný čas detí, ktorý trávia v škole. Poukázal aj na to, že by sa mali financie vyčleniť na modernizáciu škôl. „Keď budeme mať vyriešený hlavný čas detí, potom môžeme riešiť ich voľný čas,“ povedal minister školstva.
Premiér: Pracujeme na tom, aby sme na palubu protiinflačnej pomoci dostali SaS
Koalícia pracuje na tom, aby pri návrhu protiinflačnej pomoci presvedčila stranu SaS. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády premiér Eduard Heger na margo postoja strany SaS, ktorá nepodporuje celú dohodu ostatných koaličných strán o pomoci ľuďom.
„Pracujeme momentálne na tom, aby sme dostali na palubu stranu SaS. Rokovania sú síce náročné, ale vyvíjajú sa dobrým smerom. Verím, že aj v tejto veci čoskoro predstavíme výsledky a pomoc ľuďom bude doplnená tak, ako sme hovorili," spresnil Heger. Zároveň vyvrátil diskusie o tom, že sa rozpadá vláda.
Poznamenal, že v programovom vyhlásení vlády (PVV) nie je, že vládny kabinet nebude zvyšovať dane, s čím má problém strana SaS. „Z hľadiska verejných financií my v PVV máme jasne pomenované, že budeme znižovať daňové zaťaženie na strane práce a budeme zvyšovať daňové zaťaženie na strane spotreby, majetku a negatívnych externalít. Nikde v PVV nemáme schválené, že nebudeme zvyšovať dane. A to som jasne komunikoval aj pánovi Sulíkovi, aj strane SaS," podčiarkol.
Dávať si "nejaké červené čiary", ktoré sú v rozpore s PVV, je preto podľa Hegera neprijateľné. „PVV je už schválené, preto ja aj manažujem celé to rokovanie, aby sme sa udržali v rámcoch PVV. Myslím si, že zatiaľ to tak je," spresnil.
„My sme rokovali tri mesiace, od začiatku januára. Dohoda je vo finálnej fáze. Teraz hovoríme o niektorých detailoch. Takto je to nastavené a myslím si, že je to nastavené dobre. Je to kompromis dohody jednotlivých strán, toho, čo vieme ako koalícia schváliť," vysvetlil predseda vlády.
Podľa Hegera treba brať do úvahy, že táto koalícia má mandát od ľudí, má svoju voličskú základňu, má svoje politické preferencie a podľa toho vzniká aj politický kompromis. „To je realita, v ktorej žijeme, nemôžeme si teraz kresliť nejakú inú realitu," dodal premiér.
Eduard Heger. Foto: TASR/Michal Svítok
Matovič dáva SaS týždeň na diskusiu o balíku pomoci rodinám
Balík pomoci rodinám koalícia nepredložila na stredajšie rokovanie vlády, pretože SaS oznámila, že vetuje zdroje príjmov. Na brífingu to uviedol minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. O návrhu chcú rokovať ešte najbližší týždeň. Matovič vyzval zástupcov SaS, aby prišli rokovať na pôdu rezortu financií. Stranu Richarda Sulíka označil za advokátov zbohatlíkov, oligarchov a bohatých firiem. Matovič dodal, že koalícia stráca zmysel, ak by Sulík zablokoval pomoc rodinám.
"Ak SaS nebude na našej strane, je reálne riziko, že balík cez parlament neprejde," skonštatoval Matovič. Dodal, že pokiaľ je pre Sulíka červená čiara nezvyšovať dane bohatým firmám, zbohatlíkom a oligarchom, pre neho a OĽaNO je červenou čiarou nechať rodiny s deťmi "v štichu" a hodiť ich cez palubu. "Ak by to malo byť o tom, že na konci sa podarí Richardovi Sulíkovi zablokovať týmito obštrukciami pomoc rodinám, o čo sa evidentne snažia, v tom prípade pre nás táto koalícia stráca zmysel," vyhlásil.
SaS podľa Matoviča načúva potrebám bohatých a berie si rodiny za rukojemníkov. Spolu s predsedom poslaneckého klubu OĽaNO Michalom Šipošom dúfajú, že SaS využije nasledujúci týždeň na diskusiu a na to, aby si mohli "pravdivo prepočítať, komu pôjde pomoc". Predpokladajú tiež, že návrh si vyžaduje verejnú diskusiu.
Eduard Heger a Igor Matovič (v pozadí). Foto: TASR/Jakub Kotian
Podľa Matoviča sa takto nedá robiť politika v čase, keď slovenské rodiny očakávajú mimoriadne intenzívnu pomoc. Na Slovensku hrozí podľa neho väčšie riziko chudoby rodinám ako dôchodcom.
Matovič mal podľa svojich slov k dispozícii vypracovaný návrh legislatívy aj po stránke príjmovej a výdavkovej. Jeho súčasťou bolo zvýšenie daní pre približne 100 firiem. "Nie je pravda, že ide o 100 najúspešnejších firiem. Chceme zdaniť firmy, ktoré podnikajú na základe licencie, ktoré už dnes platia odvod z regulovaných subjektov," priblížil s tým, že ide o tie firmy, ktoré majú konkurenčnú výhodu a majú zisk za rok viac ako tri milióny eur.
Šeliga: Vláda nepadne, dohodneme sa, ale je to tŕnistá cesta
Aj keď sú rokovania koaličných strán o pomoci občanom postihnutým vysokou infláciou mimoriadne ťažké a zdĺhavé, nakoniec dôjde k dohode a vláda nepadne. V diskusii v TASR TV to vyhlásil podpredseda hnutia Za ľudí a poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga.
Rokovania podľa neho zaťažuje balast z rôznych verejných vyhlásení politikov, na druhej strane si však všetci uvedomujú záväzok vyplývajúci z výsledkov volieb v roku 2020. „Ak nechceme vládnuť, nie je problém to vyriešiť. Ale naša úloha je vládnuť, na to nás ľudia volili,“ tvrdí Šeliga.
Juraj Šeliga. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Akceptuje, že napríklad SaS má iný názor na výslednú formu pomoci, očakáva však, že budú spolu s ostatnými trpezlivo hľadať kompromis. „Ale ťažko sa vám rokuje s niekým, kto nechce sedieť za stolom,“ upozornil. Kompromisným riešením by mohla byť podľa neho napríklad funkcia upravujúca vyšší daňový bonus pre skupiny obyvateľov s nízkymi príjmami.
Vládna koalícia je podľa Šeligu dlhodobo úspešná a ak by svojimi spormi neprekrývala svoje reálne výsledky, bolo by to viac vidieť. "Zvládla pandémiu. Bolo to ťažké, ale spolu s ľuďmi sme to zvládli. Úplne správne sme sa postavili na stranu Ukrajiny. Zvládli sme už štvrtú reformu. Zvládneme aj toto,“ odhadol.
Pellegrini: Vláda rieši všetko možné, len nie potreby občanov
Vláda rieši všetko možné, len nie potreby občanov a pomoc pri zdražovaní. Uviedol to predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.
"Beriete nádej všetkým, ktorí nemajú z čoho platiť účty. Všetkým, ktorí si dnes vyberajú medzi nákupom liekov alebo potravín. Všetkým, ktorí si sami poradiť nevedia a oprávnene čakajú, že ich štát nenechá napospas osudu," poznamenal Pellegrini. To, že vláda "pol roka nespravila pre občanov nič a nechala ich trápiť sa zdražovaním", považuje za "hnus".
"Ak neviete vládnuť, zabaľte to a choďte preč," vyzval Pellegrini. Verí, že ignorantstvo, neschopnosť a arogancia moci sa už na Slovensku nedajú dokopy.
Vedúca misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová uviedla, že existujú dôveryhodné informácie o zlom zaobchádzaní s ruskými vojnovými zajatcami. Ukrajinské jednotky ich podľa nej mučia, informujú americké noviny The Hill.
Ruských vojakov mali ukrajinskí vojaci a príslušníci pridružených bojových síl tiež neľudským prístupom nútiť robiť rôzne „vyhlásenia, ospravedlnenia a priznania“. Vojaci boli vystavení aj iným formám ponižovania, čo podľa Bognerovej porušuje medzinárodné právo.
Západ Rusko obviňuje zo spáchania mnohých vojnových zločinov, ktorých cieľom mali byť aj civilisti. Ruskí vojaci preukázateľne znásilňovali ženy, nútili civilistov odísť do Ruska, vyskytol sa aj prípad znásilnenia ročného batoľaťa. Tieto veci pred časom vyvolali aj odvety z pomsty. Obe strany si však od začiatku vojny dokázali niekoľkokrát vymeniť zajatcov.
LADCE - Obyvatelia bytovky v Horných Ladcoch, ktoré sú časťou obce Ladce, majú neuveriteľný problém s netradičnými podnájomníkmi. Ich hodnota je síce závratná, za nájom však neplatia. Práve naopak. Starostlivosť o nich je veľmi nákladná.
Neveľká bytovka na konci časti obce Ladce nazývanej Horné Ladce ukrývala v sebe poklad. Plánovaná rekonštrukcia odhalila, čo obyvatelia bytovky ani netušili. „Keď sme začali prestavovať, nastali problémy,“ prezradil Ľubomír Stacho, ktorý v bytovke žije už piaty rok. „Vedeli sme, že tu máme netopiere, nikomu nevadili, boli sme na ne zvyknutí,“ vysvetľuje Ľ. Stacho s tým, že ani zďaleka netušili, aké starosti im netradiční podnájomníci spôsobia nielen počas rekonštrukcie, ale aj po nej. Náklady na nezvyčajných podnájomníkov predražili rekonštrukciu o tisíce eur.
https://vimeo.com/708706804
„Nevedeli sme, že tie netopiere sú také vzácne a že nám spôsobia toľko problémov. Je to síce pekné na jednej strane, že ich tu máme, na druhej strane podmienkou rekonštrukcie bolo vybudovanie úkrytov pre ne a každý krok sme museli konzultovať s ochranármi,“ doplnila slová Ľ. Stacha predsedníčka Spoločenstva vlastníkov bytov Ivana Mrvová. Ide totiž o vzácny druh Netopiera veľkého, ktorý patrí k druhom európskeho významu a cena jedného je stanovená na 460 eur. V bytovke na povale ich žije niekoľko rokov viac ako 300. Nenápadná bytovka tak v podkroví ukrýva najväčšiu materskú kolóniu tohto druhu netopiera v umelom prostredí na Slovensku.
O tom aké problémy obyvateľom netopiere spôsobujú, a aké náklady museli vynaložiť vďaka nezvyčajným podnájomníkom pri rekonštrukcii, ako aj po nej, sa dočítate v týždenníku Terajšok, ktorý vyjde 21.mája 2022
Napokon dohoda s Poliakmi. Severní susedia budú strážiť slovenský vzdušný priestor. Na základe dohody možno už od tohto leta.
Poľsko by mohlo začať strážiť vzdušný priestor SR v priebehu leta alebo začiatkom jesene, predpokladá minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
„Zatiaľ nemáme presne stanovený termín, záleží to od toho, kedy podpíšeme s Poliakmi relevantné technické dokumenty, ktoré k tomu potrebujeme,“ vysvetlil.
Diskusia o možnom poskytnutí stíhacích lietadiel MiG-29 Ukrajine podľa neho nie je na stole. Ako vysvetlil, ukrajinskými prioritami je aktuálne pozemná technika. Zopakoval, že slovenských tankov T-72 sa Slovensko vzdá, až keď bude mať adekvátnu náhradu. Diskutuje sa o tom s viacerými krajinami.
Minister potvrdil tiež zámer do roku 2024 zvýšiť počet príslušníkov Ozbrojených síl SR z aktuálnych približne 14 000 na 17 000.
Ruská aktivistka a bývalá členka punkovej skupiny Pussy Riot Marija Aľjochinová napriek policajnému dohľadu opustila Rusko a v súčasnosti nie je známe, kde sa nachádza. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Aľjochinová sa už nenachádza na území Ruska, potvrdil v utorok večer jej právnik Danil Berman podľa ruskej agentúry Interfax.
Podľa doposiaľ nepotvrdených informácií Aľjochinová opustila svoje bydlisko v prestrojení v uniforme kuriérskej služby rozvážajúcej jedlo. Miesto, kde sa v súčasnosti nachádza, nie je bezprostredne známe.
Podľa denníka The New York Times (NYT) sa jej s pomocou priateľov podarilo dostať najprv na hranice s Bieloruskom a následne do Litvy.
Marija Aľjochinová. Foto: TASR/AP
Aktivistka sa v poslednom období neustále dostávala do konfliktu s ruskou justíciou, píše DPA. V súvislosti s výzvami na demonštrácie na podporu väzneného odporcu Kremľa Alexeja Navaľného bola vlani v septembri odsúdená na ročné obmedzenie slobody. Na základe tohto verdiktu nemohla počas noci opustiť svoj byt, meniť svoje bydlisko či odísť z Moskvy.
Od začiatku tohto roka sa kvôli rôznym obvineniam viackrát ocitla pod dohľadom bezpečnostných orgánov, pripomína DPA.
Aľjochinovú spolu s ďalšou členkou Pussy Riot Nadeždou Tolokonnikovovou v roku 2012 odsúdili na dva roky v trestaneckej kolónii za protest proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý uskutočnili v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa.
AKTUALIZOVANÉ Tranzit ruského plynu do Európy cez jeden z kľúčových vstupných bodov na ukrajinskom území, stanicu Sochranovka, sa v stredu zastavil. To je prvýkrát, čo ruská invázia spôsobila narušenie dodávok cez Ukrajinu. Ceny plynu v Európe kolíšu, keď obmedzenie dodávok ruského plynu vykompenzovali iné faktory, ako sú teplé počasie či dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Ingormuje o tom Bloomberg.
Doteraz ruský plyn aj napriek vojne normálne prúdil do Európy cez ukrajinské územie cez oba vstupné body Sochranovka aj Sudža, aj keď objemy boli väčšinu času nižšie, než predpokladajú tranzitné kontrakty.
Ukrajinský prevádzkovateľ plynovodov GTSOU už v utorok (10. 5.) deklaroval "vyššiu moc" (force majeure) a uviedol, že od stredy sa zastavia dodávky plynu cez Sochranovku. Rusi totiž podľa GTSOU narušili technický proces prepravy a neoprávnene odoberali plyn. Preto GTSOU nedokáže na tomto vstupnom bode plniť svoje záväzky.
Hovorca Gazpromu potvrdil, že koncern dostal upozornenie z ukrajinskej strany. Dodal však, že nemá dôkazy o vyššej sile.
Aká je situácia na trhu
Rezervácie na prepravu ruského plynu do Európy cez stanicu Sudža dosiahli v stredu 72 miliónov kubických metrov. To je výrazne menej v porovnaní s objemami, ktoré cez túto stanicu prúdili v uplynulých rokoch. V utorok predstavoval celkový objem ruského plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy 95,8 milióna kubíkov.
Dodávky cez Ukrajinu na Slovensko cez hraničný bod Veľké Kapušany, čo je hlavná tranzitná trasa do Európy, by podľa aktuálnych údajov mali klesnúť o 18 percent na najnižšiu úroveň od 30. apríla.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci zmazal predchádzajúce zisky a o 9.29 h stredoeurópskeho času sa na burze v Amsterdame predával so stratou 1,4 percenta po 97,40 eura za megawatthodinu.
Sulík: Situácia s dodávkami ropy a plynu je stabilná
Situácia so zásobovaním plynom a ropou je stabilná, nie sú žiadne informácie ani indície o tom, že by malo prísť k obmedzeniu dodávok a problémom. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister hospodárstva SR a podpredseda vlády Richard Sulík.
Obavy o dodávky ruského zemného plynu sa zvýšili potom, čo Ukrajina zastavila tok cez stanicu Sochranovka. Šéf rezortu hospodárstva priblížil, že hoci dodávky ruského plynu z Ukrajiny cez Veľké Kapušany oproti minulému týždňu mierne klesli z približne 90-tisíc kubických metrov na aktuálnych 67-tisíc kubíkov, ide o množstvo, ktoré niekoľkonásobne prekračuje potreby Slovenska. Aktuálne sa zároveň výrazne zvýšili množstvá plynu, ktoré sú vtláčané do zásobníkov, a to z minulotýždňových štyri až päť miliónov kubických metrov na súčasných viac ako 20 miliónov kubíkov denne.
Čo tomu predchádzalo
Ukrajinský prevádzkovateľ plynovodov GTSOU v utorok uviedol, že tranzit ruského plynu do Európy cez jeden z kľúčových vstupných bodov na ukrajinskom území, stanicu Sochranovka, sa od stredy 11. mája zastavý. Dôvodom sú aktivity ruských okupačných síl na Donbase, kam patrí aj Sochranovka. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
GTSOU na svojej internetovej stránke informoval, že od stredy 11. mája 7.00 h miestneho času už nebude zabezpečovať tranzit ruského plynu cez stanicu Sochranovka, čo sa aj stalo. Firma dodala, že už skôr upozorňovala Rusko, že aktivity okupačných síl v Luhanskom regióne môžu narušiť transport približne tretiny plynu smerujúceho cez územie Ukrajiny do Európy.
"Spoločnosť opakovane informovala (ruský plynárenský koncern) Gazprom o hrozbách, ktoré pre tranzit plynu predstavujú aktivity okupačných síl a vyzvala na ukončenie zásahov do činnosti zariadení. Tieto výzvy však neboli vypočuté," dodala v utorok ukrajinská firma. Prevádzkovateľ prepravy plynu uviedol, že týmto rozhodnutím zastaví približne 32,6 milióna kubických metrov plynu denne, pričom vzniknutú situáciu zdôvodnil „vyššou mocou“.
Podľa GTSOU by sa objem plynu určený pre Sochranovku (stanica zabezpečuje takmer tretinu z celkového tranzitu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy) mohol dočasne presmerovať do stanice Sudža, čo by zabezpečilo naplnenie európskych kontraktov. Cez Sudžu, ktorá je pod kontrolou Ukrajincov, prechádza väčšina z objemu plynu transportovaného z Ruska do Európy cez Ukrajinu.
Gazprom však podľa Reuters uviedol, že "technologicky nie je možné" presunúť celý objem plynu na stanicu Sudža, ako navrhol GTSOU. V utorok cez Sochranovku smerovalo do Európy zhruba 27 percent ruského plynu a zvyšok cez stanicu Sudža.
