Francúzi, ktorí utekajú z Francúzska

Hlboké spoločenské zmeny, znižujúca sa kvalita života, kriminalita a chýbajúci pocit bezpečia. Tak znejú argumenty viacerých Francúzov, ktorí nie sú spokojní s vývojom v ich vlasti. Niekdajšiu kvalitu života sa rozhodli hľadať inde.

Štandardu o tomto trende hovoril v rozhovore okrem iných aj český politológ Michal Pink.

https://standard.sk/169189/politolog-zemmour-moze-byt-kontrolovana-opozicia/

Nostalgia za niekdajším Francúzskom, obvykle spájaná s 50. a 60. rokmi za vlády Charla de Gaulla, bola populárnou témou politickej kampane. Za obdobím sa cnie Marine Le Penovej či Éricovi Zemmourovi, ktorý viní z transformácie realizáciu teórie „veľkého nahradenia“ (po francúzsky grand remplacement). Tá hovorí o cielenej a riadenej masovej migrácii z Blízkeho východu a severnej Afriky s cieľom zmeniť francúzsku spoločnosť, ktorá bola predtým etnicky menej pestrá, prevažne kresťanská a zložená z európskych obyvateľov.

Zemmour sa počas kampane zameriaval len na zopár tém – predovšetkým migráciu, islam a bezpečnosť. V prvom kole získal celkovo sedem percent hlasov, čo je na politického nováčika slušný zisk.

Jeho popularita v zahraničí však bola oveľa vyššia, keď sa pozrieme na detailné výsledky. Hlas mu dala polovica francúzskych voličov žijúcich v Tel Avive, Jeruzaleme či Damasku. Vysoké dvojciferné výsledky zaznamenal v Rusku, Kalifornii a rôznych exotických destináciách – Thajsku, na Bahamách či v Paname.

V druhom kole zasa vo viacerých francúzskych zámorských územiach mala prevahu Le Penová, hoci pred piatimi rokmi v nich mal jasne navrch Emmanuel Macron.

Rodení Francúzi, ktorí odchádzajú

Francúzsky denník Le Figaro oslovil viacero Francúzov, ktorí sa rozhodli domovinu opustiť, mená im zámerne zmenil.

Paul odišiel z mesta Nantes na západe Francúzska po lúpežnom prepadnutí v roku 2016. „Okradli nás pre škatuľku cigariet, držali nám nôž pod hrdlom. Stalo sa to aj viacerým našim kamarátom. Tri mesiace predtým priateľke ukradli mobil,“ spomína 47-ročný Francúz.

Rozhodol sa odsťahovať na grécky ostrov Naxos a dobre platenú prácu vymenil za kariéru čašníka, ale klesli mu životné náklady a cíti sa lepšie. „Pracujeme 70 hodín týždenne, ale máme čas ísť sa kúpať. A tá kvalita života! Solidarita, žiaden stres ani agresivita,“ opisuje Paul. Pochvaľuje si, že v Grécku sa nekradne a môže nechať pootvorené okno.

Z riviéry k Balatonu

Laura sa narodila v meste Aix-en-Provence, potom žila v Nîmes. Obe mestá sú na juhu pri Marseille. V 48 rokoch sa druhýkrát vydala a pred troma rokmi s manželom odišla žiť do Maďarska, hovorí, že Francúzsko ju „donútilo“ odísť.

„V Nîmes sa nás viakrát pokúsili okradnúť. Synovi ukradli skúter, autobusom sa bál chodiť sám. Dcéru zas obťažovali na ulici a dávali jej návrhy,“ opisuje Laura. Vlani jej deti išli na dva týždne do vlasti, ale napokon sa vrátili skôr, ako plánovali, pretože dcéru napadli na ulici, hovorí denník Le Figaro.

Rodina sa usadila pri Balatone natrvalo a vrátiť domov sa neplánuje. V Maďarsku sa cíti bezpečnejšie. „Sú tu Taliani, Holanďania, Nemci, Rakúšania, celkovo 14 zahraničných rodín, ktoré emigrovali z toho istého dôvodu.“

Francúzski Židia sa boja a citujú Houellebecqa

Najväčšie obavy má početná francúzska židovská komunita. Polovica z nich podľa prieskumu agentúry Fondapol uvažuje o odchode z Francúzska.

Mireille Knollová prišla pred štyrmi rokmi o matku, ktorá sa stala obeťou antisemitského útoku. Vo Francúzsku sa už niekoľko rokov necíti bezpečne a poukazuje na problém šírenia radikálnemu islamu.

„Francúzsko stráca svoju dušu. Smerujeme k scenáru Houellebecqovej knihy Podvolenie. Každý deň počúvam, ako Židom nadávajú a útočia na nich za to, že majú kippu [tradičná židovská pokrývka hlavy, pozn. red.], bodajú ľudí za kriku Allahu Akbar a v niektorých štvrtiach sa už ani nehovorí po francúzsky,” sťažuje sa 65-ročná Knollová.